Ako milovať samého seba?

1

Mám veľký nos, škaredé oči, krivé ústa, nepekné prsia. Som škaredá. Počujete od niekoho zo svojho okolia tieto vety? Ak áno, zbystrite pozornosť. Nemusí totiž ísť len o nejaký rozmar, ale o vážne ochorenie, tzv. dysmorfofóbiu, čo je porucha charakterizovaná subjektívnym pocitom škaredosti, fyzickou vadou alebo znetvorením.


Dysmorfofóbia je porucha, ktorá nikdy človeka nezožiera sama. Ide vždy ruka v ruke s ďalším ochorením – najčastejšie s bulímiou, anorexiou, úzkosťami, depresiou alebo sociálnou fóbiou. „Ľudia, ktorí trpia dysmorfofóbiou sa považujú za škaredých, a to kvôli fyzickým nedokonalostiam, ktoré však vidia len oni sami. Ich okolie ich väčšinou vníma úplne normálne. Ochorením v súčasnosti trpí okolo 2,5 percent populácie. Toto číslo sa však podľa dostupných štúdií stále zvyšuje,“ hovorí Šárka Kučerová, psychologička a garantka Projektu sebadôvery Dove.

Čo spôsobuje dysmorfofóbiu?
Nespokojnosťou s vlastným telom trpí až 60 percent populácie. Práve v období dospievania sa zaoberáme tým, ako vyzeráme, čo by sme na sebe zlepšili a čo je na nás zaujímavé či pekné. Časom väčšinou pocity nespokojnosti sami odznejú. My dospejeme a starosti ohľadom nášho vzhľadu vystriedajú iné. V prípade dysmorfofóbie ale pocity odporu k vlastnému telu nezmiznú. Menia sa v chronický problém a v niektorých prípadoch môžu vyústiť až k samovražde alebo úplnému odrezaniu od spoločnosti a sociálneho kontaktu. Veľmi často sa chorí snažia uľaviť si pomocou plastických operácií. To však nepomáha. Dotyčný nie je po zákroku nikdy spokojný, ale vzápätí na sebe nájde ďalšie chyby a nedokonalosti, ktoré je treba „opraviť“. Dostáva sa tak do začarovaného kruhu.

Ako s dysmorfofóbiou bojovať?
Veľmi podstatná je rola rodičov. Je potrebné, aby prijímali svoje dieťa také, aké je a dokázali vnímať jeho jedinečnosť a nemennú vnútornú hodnotu. Vhodné slová by mali najbližší voliť predovšetkým v období dospievania, keď dieťa potrebuje počuť uisťujúce slová o svojom meniacom sa tele. Mnohokrát ale rodičia zrážajú sebavedomie dieťaťa nemiestnymi komentármi a poznámkami bez toho, aby si to uvedomovali. I to môže ovplyvniť následný rozvoj dysmorfofóbie. Rodičia by sa mali zamyslieť ako vlastne vnímajú chyby a ako s nimi dokážu pracovať. Je podľa nich zlyhanie chybou a tabu alebo naopak niečím, čo dokáže človeka posúvať ďalej? Pokiaľ si urobia v tejto problematike jasno rodičia a dieťaťu dajú do života pevný základ v zdravom vnímaní seba samého, uľahčia tak svojmu potomkovi život. Dieťa sa tak jednoduchšie vyrovná s kultom bezchybnej krásy, ktorá je vyžadovaná spoločnosťou.

Pokiaľ už dysmorfofóbiou trpíte
Nebude to zrejme jednoduché, ale pokiaľ nechcete zostať spútaní v zajatí dysmorfofóbie, bude potrebné pevné odhodlanie vyraziť za odborníkom – psychoterapeutom. V mnohých prípadoch sa liečba nezaobíde bez užívania psychofarmák, a to predovšetkým kvôli častej sprievodnej úzkosti a depresii, ktoré dotyčnému často znemožňujú fungovanie v bežnom živote. Je potrebné uvedomiť si z čoho komplexy a strachy pramenia. Len tak je možné znova objaviť vlastnú hodnotu.

Čítajte tiež

Milujem sa – milujem ľudí – milujem svet

Milujte sami seba!

Kde nájsť balans? V sebe!

Učme sa sebaláske

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.