Menu Zavrieť

Bude rok 2018 najlepším v tvojom živote?

Na konci roka si viacerí z nás zvyknú dávať novoročné predsavzatia. Budem viac cvičiť, nájdem si lepšiu prácu, dám si na prvé miesto rodinu, prestanem fajčiť…Nasadenie z poslednej noci v roku nám však zvyčajne vydrží len pár dní a opäť sa vraciame do zabehaných koľají – do svojej komfortnej zóny. Preto, keď som vyberala novoročný rozhovor, zavolala som si na pomoc mentora, motivačného kouča Andyho Winsona. Sama som prešla jeho seminármi a pochopila veľa vecí a aj vďaka nemu vnímam svet a ľudí v ňom inak a môžem svoje skúsenosti posúvať ďalej.

Andy Winson

Šťastie je otázkou rozhodnutia. Rozhodnutia o tom, že aj keď bude búrka, prečkáte ju a pôjdete ďalej. A neovplyvní vás ani vaše okolie, ktoré bude tvrdiť, že to nedáte. Ak máte pred sebou cieľ, dokážete stúpať po hrbolatej ceste. Keď padnete na zem, vstanete a nemusíte hneď poznať odpovede na to ako niečo urobiť inak. Tie odpovede prídu po ceste. Možno aj budete musieť zmeniť stratégiu, ale nie cieľ. V tej chvíli, ako padnete je dôležité vstať a ísť ďalej. Keby som toto všetko vedela pred dvadsiatimi rokmi…Stop! Vidíte, toto je nesprávne zmýšľanie. Znovu môžete začať hocikedy. Nezáleží na veku, ani na tom, v akej situácií sa momentálne nachádzate.

Čo je veľmi dôležité, nenechajte si zahltiť myseľ negatívnym myslením. Na každom dni je niečo krásne a aj deň učiteľ (teda, keď sa vám niečo nedarí), prišiel preto, aby vám ukázal, že máte niečo robiť inak.

S Andym sme preberali, ako urobiť rok 2018 najšťastnejším v našom živote. A jednu veľmi zásadnú vec. V motivačnej literatúre sa píše, že keď nás práca nebaví, máme sa na ňu vykašľať a ísť za svojim snom. Lenže….Účty treba platiť a keď je človek vo finančnej tiesni, ťažko mu bude fungovať kreativita. Čítajte, ako sa to dá urobiť tak, aby ste žili šťastný a naplnený život.

Andy Winson sa viac ako dvadsať rokov venuje osobnostnému rozvoju. Jeho životným poslaním je pomáhať ľuďom dosahovať ich životné ciele. Je trénerom, mentorom a motivátorom v oblasti ľudského potenciálu a prosperity.

Čo teda máme urobiť preto, aby sa rok 2018 stal najlepším rokom nášho života?
Človek, ktorý chce prežiť najlepší rok svojho života sa musí v prvom rade rozhodnúť, že to chce. Každý rok si želáme, aby ten nadchádzajúci bol najlepším v živote. Väčšina ľudí však do 5 dní na to zabudne a keď si aj dá nejaké predsavzatie, tak po 15 januári už ani nevie, čo to bolo. Je to spôsobené tým, že máme sny, avšak zmeniť ich na realitu, znamená urobiť z nich cieľ. Cieľ je uchopiteľný a merateľný, má svoj časový rámec a konkrétny plán.

Plán ešte stále negarantuje, že cieľ dosiahneme a daný rok bude najlepší. To sa stane realitou až vtedy, keď urobíme konkrétne kroky a pustíme sa do aktivity. Mnoho ľudí sa často zastaví v tomto bode, lebo si povedia, že by mali urobiť ešte toto a tamto, chcú mať naraz viac peňazí, schudnúť, venovať sa deťom…Zrazu je toho tak veľa, že človek nevie, kam skôr a vzdá sa. Sny je totiž potrebné rozdeliť na malé kroky. A nimi môžeme prísť k veľkým cieľom. To je aj nosná myšlienka Diára úspechu na rok 2018 R.A.D. – urob každý deň malý krôčik, a v horizonte niekoľkých týždňov, mesiacov alebo rokov ti to prinesie obrovské zmeny v tvojom živote.

Sen teda zmeníme na cieľ a začneme na ňom intenzívne pracovať. Rozdrobíme ho na malé kroky. To však znamená, že opustíme svoju komfortnú zónu. Čo urobiť preto, aby sme vydržali?
Základným pravidlom je pustiť sa do akcie a urobiť každý deň krok k svojmu cieľu. A najmä, musíme vedieť, prečo to ideme urobiť. Veľa ľudí si dáva ciele len preto, aby si niečo dokázali, alebo iným ľuďom niečo ukázali. To je nesprávny prístup. Musia to robiť kvôli sebe a tiež si byť vedomí toho, že nie vždy vyjde slnko. Niekedy bude aj pršať a človeku sa bude chcieť to vzdať. A práve pre toto musia mať vnútorne silný dôvod pre svoj sen. Pretože občas sa objavia prekážky, tmavé mračná…  a veci nepôjdu tak ľahko, ako sme si predstavovali. Práve preto je dôležité mať svoj vlastný  stabilný vnútorný hnací motor. To svoje silné PREČO. Že aj keby sme ostali na všetko sami, dáme to. Pretože sa vieme vďaka svojmu PREČO vždy namotivovať. Sami v sebe. Sami pre seba. A nepotrebujeme tým pádom neustále barličky zvonka v podobe vonkajšej motivácie či podpory z okolia. Robiť to pre suseda nie je dobrý dlhodobý dôvod. Ak človek  nemá silnú vnútornú motiváciu, vzdá to a vráti sa do pôvodných koľají, do svojej komfortnej zóny, ktorá je pre neho pohodlná. Ľudia robia aj tú chybu, že chcú mať vo všetkých oblastiach svojho života okamžite harmóniu. Naplánujú si teda množstvo vecí, avšak reálne to nemajú kedy stíhať. Navyše, keď mám vo všetkom harmóniu, nemám dôvod, mať progres. Ak má človek komfort vo všetkých oblastiach svojho života, čo ho bude hnať vpred?

Správna je teda sínusoida
Je zdravé žiť v cykloch, pretože rastieme vtedy, keď sme v nejakej oblasti dole. Problém je, že sa tam ľudia vzdávajú. Namiesto toho odporúčam nastaviť si zrkadlo, a uvedomiť si, že tento stav je spätnou väzbou a uvedomením si, že som niečo mohol urobiť inak. Musím teda začať premýšľať nad tým, že napríklad zmením tréningový plán, budem inak cvičiť, či komunikovať….Pád dole nás pripravuje na to, aby sme si začali klásť otázky v tom zmysle, ako máme niečo v danej oblasti zlepšiť. A nemusíme mať hneď odpoveď na to „Ako“, dôležité je nezostať stáť a sťažovať sa. Treba sa vybrať na cestu a počas nej  prídu odpovede na to „Ako“. V tomto kontexte aj v celom našom živote je podstatný postoj k životu. Všetko ostatné sú situácie, ktoré sa dejú a aj zámerne bolestivo, aby sme sa zlepšovali. Ak mám stabilný postoj k životu, teda som si vedomý sám seba, mám sa rád, prijímam tento život, taký, aký je, tak nech sa udeje čokoľvek, vďaka môjmu pevnému postoju viem, že  mi život priniesol situáciu, aby som ju vyriešil, v niečom sa zlepšil alebo niečo pochopil. Život mi o nejaký čas prinesie ďalšiu výzvu, skúsenosť. Poviem jednu osobnú skúsenosť, kedy som si sám privolal problémy. Pred približne 2,5 rokmi som mal neskutočný pocit šťastia, a tak som si povedal, že čo ma ešte môže prekvapiť. Odvtedy si túto vetu už nehovorím, pretože som dostal v priebehu dvoch mesiacov priam až neuveriteľnú lekciu. Vedel som, že som si to vypýtal, lebo som sa mal niečo naučiť a niekde sa vďaka tomu posunúť. A toto sa deje nám všetkým. Takže na to, aby sme mali najlepší rok svojho života, musíme sa rozhodnúť, zadefinovať si , čo chceme, urobiť si akčný plán (ako to dosiahnem), a každý deň urobiť maličký krok k svojmu cieľu. A s tým súvisí dôležitá otázka: Posúva ma to, čo som si na dnes naplánoval, k môjmu cieľu? A zrazu človek zistí, že 80 percent činností, ktoré robí a zhltnú mu  najväčšie množstvo času, ho vôbec nepribližujú k jeho cieľom a snom. Tým pádom treba popremýšľať nad tým, že by sme mali začať niektoré veci delegovať alebo prehodnotiť svoje ciele. Ja som skôr zástanca toho, aby sme nemenili ciele, ale spôsoby a stratégie ako ich dosahovať.

V motivačných knihách sa píše, že ľudia pracujú, ale nebaví ich to. Na druhej strane ich to ale živí. Ako to skĺbiť, aby človek išiel za svojimi snami a zároveň aj dokázal platiť účty a nebol teda pod finančným tlakom?
Keď to nejde priamo, tak si zdroje môžeme zabezpečiť aj z inej strany. Sú zdravotné sestričky alebo učitelia, ktorí svoju prácu robia skôr ako poslanie a nie niečo, z čoho sa dá žiť finančne slobodný život. Buď to majú ako poslanie, alebo majú zdroje odinakiaľ. Môže ich živiť napríklad partner, manžel, a oni môžu robiť, to, čo ich baví a napĺňa. Že to spoločnosť neprijíma? Ale veď Vesmír nám môže priniesť peniaze z rôznych zdrojov a strán. A Vesmír príležitosti prinesie, lenže problém je v tom, že ak to príde ľahko, tak máme v sebe presvedčenie, že všetko si treba v živote vydrieť a odmietneme to.  Na strane druhej okolo nás sú mnohé príležitosti, ale ľudia nemajú biznisovú zručnosť, takže nevidia príležitosti. Obrovské šťastie má len minimálne percento ľudí. Nápadov sú plné cintoríny, problém je, že ľudia nevedia realizovať nápady. A na to, aby ich vedeli realizovať, potrebujú marketingovú a predajnú zručnosť. Musia sa vedieť predať. A keď to nevedia, alebo nemajú pri sebe niekoho, kto by ich predal, prepadajú beznádeji. Potom zoberú hocijakú robotu a chodia domov vyčerpaní bez energie na realizáciu svojich snov. Podľa mňa je to premisa, hovoriť, robte to, čo vás baví a bude vás to živiť. Nie, človek musí mať aj znalosti a byť obchodne triezvy alebo mať niekoho pri sebe, kto bude riešiť obchod a marketing.

Povedzme si teraz niečo o plánovaní. Hovorí sa, že keď máme sen, ktorý zmeníme na cieľ, máme si napísať aj termín, kedy sa nám to má splniť. Robíme potrebné kroky, máme stratégiu, príde termín a nič alebo si podávame ruku s frustráciou. Je plánovanie dvojsečná zbraň? Alebo, ako ho uchopiť?
Na seminári Najlepší rok môjho života som položil účastníkom otázku, kto zo sna urobil cieľ a koľkým sa podarilo presne na dátum dosiahnuť tento cieľ. Zdvihlo ruku 10 možno 20 percent ľudí v sále. A potom som sa opýtal, koľkí mali sen a len sem tam si na neho spomenuli a dnes po 5 až 10 rokoch žijú tento sen. Ruku zdvihlo 80 percent ľudí.  Takže, súhlasím s tým, že si treba uviesť dátum splnenia sna. Problém nastáva vtedy, keď si ľudia naplánujú cestu bez prekážok. Cesta k úspechu sú vrcholy aj pády. Dátum človeka určitým spôsobom zaväzuje. Keď je človek pod tlakom, dokáže často vyprodukovať úžasné veci, avšak keď sa mu sny nesplnia do konkrétneho dátumu, je sklamaný. Vníma to ako zlyhanie. Problém nie je v plánoch, ale v postoji. Nemusí vždy všetko vyjsť. Poznám ľudí, ktorí aj päť rokov pracovali na splnení svojho cieľa a tesne pred koncom sa zmenil zákon a celú robotu mohli hodiť do koša. Niekoho to zrazilo na zem a iný si povedal, že to tak malo byť a ide ďalej. A potom išiel robiť niečo úplne iné. A po rokoch mi povedal, že to bolo to najlepšie, čo sa mu mohlo stať. Mal by síce úspech a peniaze, ale nemal by to, čo má dnes.  Niekedy sú aj tzv. neúspechy stupienkom k tomu, čo sa nám má skutočne podariť a čo máme vytvoriť na tomto svete.

Ako teda zistíme, že daný rok je najlepším v našom živote?
Väčšina ľudí to posudzuje podľa toho, ako sa teraz alebo cez Vianoce cíti. Vnímajú to pocitovo, nie merateľne. A keď si začnú zapisovať financie a konkrétne veci, zrazu zistia, čo všetko za daný rok zažili. A uvedomia si, že to bol nádherný rok. Dôležité je, aby človek nerobil v danom roku všetko len preto, aby dosiahol nejaký materiálny cieľ, ale vnímal to cez svoje poslanie a vízie v živote. Tiež netreba hraničiť rok len na 12 mesiacov, ale aby to, prečo robí malé kroky, súviseli s jeho celoživotným cieľom. S tým, čo chce vytvoriť na tomto svete a čo tu chce po sebe zanechať. Celoživotným projektom nemusí byť len sláva, môže byť aj najlepším rodičom pre svoje deti. Človek by mal hľadať vo svojom vlastnom vnútri, kam ho to ťahá, čo je pre neho dôležité, kde sa vidí o 10 – 15 rokov, čo by chcel, aby o ňom bolo povedané na jeho pohrebe. Možno ide o klasické knižné otázky, avšak z mojej skúsenosti viem, že mnoho ľudí na tieto otázky nepozná odpoveď. To súvisí s tým, že je prebytok. Ľudia majú vyriešené základné ľudské potreby, nemusia bojovať o prežitie a máme dostupnosť ku všetkému. Tak zrazu nevieme, čo chceme. Nemáme metacieľ, v tomto ponímaní poslanie, a tým pádom, keď príde prvá prekážka, skolí nás to. Nájdime si teda svoj zmysel života a to kam ideme smerovať nie tento rok, ale celý život a každý deň urobme malý krok. A zrazu v horizonte 12 mesiacov alebo piatich rokov zistíme, že žijeme to, čo sme si vtedy napísali. Veľa ľudí si ciele ani nenapíše, nenakreslí, tak o päť rokov ani nevedia, že o tom ani snívali.

Vieš uviesť nejaký príklad, možno z tvojho života, kedy sa ti osvedčilo zapisovanie si konkrétnych udalostí?
Aj Diár úspechu na rok 2018 som urobil tak, aby človek videl svoje ciele a ich napĺňanie. Keď sa mi v živote nedarilo, položil som si otázku, ako som robil vtedy veci, keď som mal najväčšie úspechy? Ako som to robil a čo to bolo? Pozrel som sa do denníkov a zistil som, že som vtedy robil nejaké rituálny – ráno som meditoval, zacvičil som si, čítal knihu, plánoval  som si veci. Mal som teda pravidelné technické rituály, kde boli obsiahnuté tri prvky: rozvíjanie svojho tela (pohyb a dýchanie, cvičenie, strava), myseľ (vzdelávanie, práca s mysľou) a duša (priestor pre Boha, spiritualitu, meditáciu a čas pre seba vo svojom vlastnom vnútri). Tieto tri aspekty by človek mal každý deň „prihnojiť“ a teda rozvíjať všetky kľúčové zložky svojho vlastného vnútra. Vtedy som si uvedomil, že som počas svojho neúspešného obdobia niektoré veci nerobil. Vďaka svojim záznamom som sa k nim vrátil. A preto je Diár úspechu tak vyskladaný, aby sa človek mohol kedykoľvek vrátiť v čase.

Andrea Hinková – Tarová

Ak chcete žiť šťastný a naplnený život, pozrite stránku www.andywinson.com

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.