Menu Zavrieť

Jana Kirchner. Úspech si vyžaduje trpezlivosť

Jedna z najúspešnejších slovenských speváčok Jana Kirchner žije striedavo na Slovensku a vo Veľkej Británií, kde žije s manželom a vychováva svoje dve deti. Hovorili sme s ňou o pokoji v duši, deťoch, práci, manželstve, úspechu a tiež o zdraví a jej účasti v kampani Avon proti rakovine prsníka.

www.andawell.sk

Čo pre vás znamená harmónia, vnútorný pokoj?
Prítomnosť mojich detí, mojej rodiny. Keď vystúpim z lietadla a viem, že ich o chvíľu uvidím. Moment, keď otvorím dvere a oni sa na mňa vrhnú a moja nekonečná únava okamžite zmizne.

Ak niekto napíše a interpretuje skladbu Pokoj v duši tak, že to chytí za srdce takmer každého, zrejme pokoj v duši má. Emócie v pesničkách zrejme nemožno oklamať…
Ako kedy. Väčšinou vo mne stále niečo horí a ženie ma to vpred. Stále chcem niekde ísť, niekam sa posunúť, v niečom sa zlepšiť. Stále niečo vymýšľam a tvorím. Tvorba samotná je pomerne kolísavý proces a o pokoji sa dá hovoriť len zriedka.

Poraďte našim čitateľkám, čo robí Jana Kirschner, keď je jej úzko, keď má pocit, že sa nič nedarí…
Keď viem, že všetko čo chytím do ruky pokazím, zastavím sa… A poviem si, dnes to nejde. Skúsim to o chvíľu alebo zajtra. Byť rodičom vás naučí trpezlivosti a množstvo iných vecí, ktoré ste o sebe predtým ani netušili. No hlavne to, že keď pracujete, venujte sa práci a keď ste s deťmi nepokúšajte sa popritom pracovať. Všetko má svoj čas. Naučila som sa to už pri Matilde, keď som sa z pieskoviska pokúšala písať texty alebo telefonovať a riešiť koncerty. Bolo to na nič.

Čo sa zmenilo, odkedy vám do života vstúpili deti? Ako sa vám prehodil hodnotový rebríček? Čo napríklad ste riešili a keď prišli deti, ste prišli na to, že sú to nepodstatné veci?
Ťažko povedať… Niekto povie nemám čas myslieť na seba. Ale to nie celkom pravda. Viem, že ak nemám priestor pre seba, ak nemám čas cvičiť a premýšľať, tak sa to hromadí a hromadí a nakoniec na to doplatíme všetci. Je dôležité nájsť si čas, bez výčitiek a stresu. Niečo, čo vám nemôže nik zobrať. Ja chodím každé ráno cvičiť. Matilda je v škole a Yoli má čas na to byť iba so svojim otcom. Počúvajú hudbu a čítajú si a moju neprítomnosť si ani nevšimnú.

Ako sa cítite v roly manželky a matky?
Na začiatku som mala pocit, že to je len dočasný stav. A vravela som si, všetko prejde a ja zas budem “Ja”. Som často unavená, cestujem takmer každý týždeň Londýn – Viedeň a niekedy k tomu pribudne aj Praha. Odchádzam buď neskoro večer posledným lietadlom z Londýna alebo prvým ranným letom, odohrám koncert a sadnem zase na prvé možné lietadlo späť domov. Je to vyčerpávajúce, ale našla som si v tom svoje tempo. Viem si užiť chvíľu kľudu aj na letisku. Keď cestujem väčšinou čítam alebo premýšľam nad hudbou a počúvam svoje demá, prípadne píšem texty. Snažím sa využiť každú chvíľku na niečo. Keď mám všetkého doma dosť, odídem, prejdem sa a vrátim sa späť. Nie vždy sa to dá a občas sa na človeka všetko sype. Naučila som sa ako sa vzdialiť, pozrieť sa na veci z iného pohľadu, nič zbytočne nevyhrotiť.

Žijete v Londýne, v meste, ktoré je tak trochu uponáhľané a biznisové. Cítite tie rozdiely medzi Londýnom a Slovenskom?
Žijem síce v Londýne, ale v štvrti, ktorá sa volá Chiswick. Je tu kľud. Parky, rieka, dobré kvalitné potraviny, množstvo ľudí, ktorí sa nenaháňajú, kočiare, mamičky… Je to taká dedina v Londýne. Do centra máme blízko metrom, ale necítime tu už ten ruch a zhon veľkomesta. Rozdielov je veľa. Je tu množstvo národností a všetko sa to tu mieša. Je to taký veľký včelín. Pre mnohých našich ľudí je to nepredstaviteľné, ale mne to vyhovuje. Mám rada zmenu a som šťastná, že moja dcéra nevníma to, kto má akú farbu pleti, kto rozpráva akým jazykom ako a odkiaľ je… Jej spolužiaci sú z Bosny, Chorvátska, Slovinka, Lýbie, Kosova, Grécka, Belgicka, Brazílie, Kórei aj Izraelu.

Kritériá úspechu v dnešnom svete sú nemilosrdné. Vy ste značkou úspechu. Vaše skladby a prejav nie sú prvoplánové, skôr staviate na kvalitu. Už od začiatku ste vedeli, že chcete ísť touto cestou?
Na začiatku človek príliš veľa nevie. Veci sa okolo vás dejú, bez toho, aby ste ich ovplyvňovali. Ja som mala 16 rokov, keď som sa rozhodla ísť svojou cestou. Najdôležitejšie bolo mať pri sebe niekoho, kto vám s tým celým nákladom pomôže a verí vo váš talent, niekto kto vás povzbudí, poradí. Ja som mala šťastie, že som takého človeka pri sebe mala. Ľahké to určite nie je. No nejde iba o to ako zarobiť peniaze a žiť pohodlný život, ale o to aby tu po vás niečo zostalo. Ak chcete mať kariéru, ktorá trvá, nemôžete siahnuť vždy len po jednoznačných možnostiach. Musíte byť trpezlivý a pripraviť sa na dlhú cestu a aj prípadný neúspech.

Na to, aby mohol človek plnohodnotne fungovať, musí byť zdravý. Vy ste tvárou kampane Avon proti rakovine prsníka. Prečo ste sa rozhodli zapojiť sa do tohto projektu?
Som v kampani, ak to môžem tak povedať večnosť. Vážim si prítomnosť ľudí, ktorí sú do kampane zapojení, a ktorí vydržali. Sme dobrá partia, ľudia, ktorí sa majú radi, občas mám pocit akoby sme chodili spolu do tej istej triedy a Ada Straková bola naša učiteľka, tá najlepšia akú si len viete predstaviť. Mám ich naozaj veľmi rada a to platí aj o celom tíme AVONu. Verím, že to celé má zmysel a že sme za tie roky dokázali urobiť viditeľnú zmenu.

Oslovilo vás niečo špeciálne z minulého ročníka? Aký bol z vášho pohľadu?
Veľmi hekticky. Vzhľadom na to, že som mala veľmi malé dieťa a ešte som kojila, bolo náročné sústrediť sa na niečo iné ako na hodinky.

Čo by ste odkázali ženám, ktoré neustále odkladajú návštevu u gynekológa?
Nájdite si čas na seba. Všetko ostatne počká. Vaše zdravie je najdôležitejšie. Urobte to teraz.

Andrea Hinková – Tarová
Foto: AVON

Ďalšie skvelé rozhovory nájdete v časopise Harmonia

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.