„Lopúch“, ktorý lieči aj výborne chutí

Možno vám rastie len tak v záhrade a doteraz ste si ju nevšimli. Pripomína lopúch, a pritom patrí k najzdravším druhom zeleniny. Pôvodne k nám prišla z Číny. Je vhodná na jedenie aj ako liek. Konzumujú sa dužinaté stopky, ktoré sa zbierajú na jar. Tmavočervené sú sladšie, zelené a žlté majú kyslejšiu chuť.

Rebarbora na prvý pohľad vyzerá ako lopúch. Na konci 30 až 50 centimetrov dlhých stopiek, ktoré sú zfarbené do zelena, žlta alebo červena, sú veľké dlaňovité listy tmavozelenej farby. Zo stredu ružice listov v letných mesiacoch vyrastá 1,5 až 2 metrová kvetná stonka s drobnými žltými kvietkami.

Sezóna je na jar
Sezóna zberu rebarborových stopiek sa začína v apríli a trvá do polovice júna. Staré mamy tvrdia, že najlepšia chuťovo aj výživovo je do Jána, teda do 24. júna. Neskorší zber sa už neodporúča, nakoľko stopky obsahujú viac kyseliny šťaveľovej, ktorá môže podráždiť žalúdočnú sliznicu.

Z jednej rastliny sa dá získať až sedem kilogramov stopiek. Zbiera sa najlepšie hneď ráno, a to tak, že listovú čepeľ hneď po odlomení odrežeme a necháme len vejárovitý, asi dvoj – až trojcentimetrový kúsok, aby stopka nevysychala a nezvädla. Z mladého trsu odrežeme niekoľko listov s úplne  vyvinutou čepeľou. Zo starších rastlín môžeme odrezať až tretinu listov. V chladničke vydržia asi dva týždne. Hoci sa rebarbora radí medzi zeleninu, stonky sa spracovávajú skôr ako na sladko. Pripravujú sa z nich najmä koláče či kompóty alebo džemy. Pred úpravou ich treba ošúpať a nakrájať na menšie kúsky.

Čo obsahuje?
Chuť rebarbory je kyslá, obsahuje kyselinu listovú, ktorá je prospešná pre krv a činnosť mozgu a nervov. Má tiež nadpriemer vápnika, ktorý je potrebný pre ženy v menopauze. Vysoký obsah draslíka pomáha zasa odvodňovať organizmus. Je bohatým zdrojom vlákniny, ktorá viaže tuky, detoxikuje telo, podporuje činnosť čriev a potláča zápchu. Listy sa používajú na liečbu popálenín a rôznych poranení.

Vypestujte si ju doma
Rebarbora sa zberá najskôr v druhom roku pestovania. Mladé rastlinky môžete získať aj sejbou osiva. Je však málo klíčivá a niekedy nevzíde. Istejšie je rozdeliť staršie trsy rýľom na viac častí a tie vysadiť. Rastlina sa vysádza v marci alebo apríli, ale aj v októbri. Vegetačný vrchol má byť asi päť centimetrov pod povrchom pôdy. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť minimálne 1,2 až 2 × 1,2 až 2 m.

Mladé rastlinky pred zimou chránime prikrývkou – z čečiny, rašelinou alebo lístím. Bežne ju ošetrujeme okopávaním a pravidelným zavlažovaním. Choroby ani škodcovia ju nenapádajú. Ak chceme mať úrodu skôr, môžeme na jar prihrnúť k stopkám pôdu alebo prikryť rastliny netkanou bielou textíliou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.