Menu Zavrieť

Lýdia Eckhardt: Žena, ktorá beží šťastiu oproti

“Škoda, že som skôr nevedela, že nie pozitívne, ale negatívne veci ma posúvali dopredu, a čím skôr sa mi udiali, tým to viem teraz viac oceniť. Keby sa mi udiali teraz, malo by to pre mňa fatálne následky. A čo by som dnes odkázala tej 29 ročnej Lydke? Asi nič. Aj tak by ma nepočúvala,” hovorí popredná slovenská módna návrhárka Lýdia Echardt.


Nepozná univerzálny recept na úspech. Ak by ho mala, určite by sa s ním podelila. Mohlo by to však dopadnúť ako s palacinkami. Dostanete presný recept, nikto vám však nezaručí, že vám neprihoria. U každého je to individuálne. Navyše, začínala úplne v inom období, ako je tomu teraz. Vtedy bol hlad po móde obrovský.

Šila pre radosť
Lydia Eckhardt je na slovenskej módnej scéne už 27 rokov. Začínala si šiť len tak pre radosť počas štúdia na Právnickej fakulte v Bratislave. Z Burdy vystrihla základné strihy, a keď sa niečo nepodarilo, vylepšila to ako hovorí tzv. umením. Jej modely si onedlho všimlo okolie, a tak začala navrhovať a šiť aj pre iných ľudí. Študentský život jej tak plynul spolu s podnikateľským. Po škole sa vydala a keďže jej manžel bol členom Slovenskej filharmónie, cestoval po celom svete a nosil jej látky.

A ona šila. Od závesov, predstierania, obrusov, a tiež modely pre klientky a neskôr aj pre svojho syna Martina. Prišli aj prvé mediálne úspechy a malé prehliadky. Počas materskej dovolenky prišiel rok 1989 a s ním veľká zmena. A hlad po móde. Prišla ponuka z butiku v hoteli Fórum, kde sa jej modely predávali tak, že začala využívať služby luxusného krajčírskeho salónu. “Začiatkom roku 1991 sa družstvo, pod ktoré patril tento salón, rozhodlo, že ho zrušia. Neviem čo mi to napadlo, ale oslovila som krajčírky, či by nechceli pracovať u mňa v mojej firme. Mali sme už možnosť sa vzájomne spoznať – ja som vedela, že sú vynikajúce odborníčky a ony, že im zabezpečím prácu…A vraj sa stále usmievam,” hovorí Lýdia Eckhardt

Podpora od manžela
Prišiel rok 1991 a s ním jej obrovské odhodlanie, a podľa jej slov aj nevedomosť, ktorú si však vtedy vôbec nepripúšťala. Stále sa meniaca legislatíva, závisť ľudí a všeobecná neprajnosť voči podnikateľom, stáli nemalé úsilie, kým otvorila v pivničných priestoroch svoj prvý salón EX STYLE. Do toho, počas tvorby sa musela venovať aj iným “nepríjemným činnostiam. Zistila, že nestačí platiť zamestnancom len výplatu, ale aj odvody, dovolenku, stravné lístky…Tak sa začali jej nočné mory a ešte aj dnes hovorí, že prvých 15 rokov chcela salón zatvoriť každý deň. “Budila som sa v noci a manžel ma upokojoval, že je len piateho a do desiateho (termín výplat) niečo zoženieme.

Vždy mi pomohol, a to nielen finančne, ale aj psychicky. Aj keď som sa vždy usmievala nad vetou, ktorú mi často hovoril: Veď robíš prácu, ktorá ťa baví a koľko ľudí má v živote to šťastie? Už som vtedy nevedela, či ma to baví, lebo „šijem pre radosť“ sa dávno skončilo,” spomína Lýdia Eckhardt. Dnes hovorí, že jej podnikateľské začiatky boli živelné, bez vedomostí, analýzy trhu či znalostí marketingových pravidiel. Mnohé veci robila za chodu a posúvali ju najmä jej skúsenosti. Už vtedy však pochopila, že najlepšia reklama je spokojný klient.

Móda pre reálne ženy
Čas išiel, presťahovala sa do nových krásnych priestorov, zamestnala ďalších ľudí, absolvovala prvé prehliadky a dobré dni sa striedali s tými menej dobrými. V čom tkvie tajomstvo jej úspechu? Ako to, že je už 27 rokov stálicou na slovenskej módnej scéne? Myslím si, že vo veľkej časti je to v prístupe. K zákazníčkam, zamestnancom, k sebe. “Aj mne sa páči vysoká móda a rôzne módne kreácie, avšak keď ich navrhnem, každý sa pri nich zastaví, obdivuje ich, ale nikto si ich nekúpi. Tvorím módu pre reálnu ženu. Samozrejme, že sledujem módne trendy, avšak mojim hlavným trendom sú potreby a túžby mojej klientky. Aj prehliadky, ktoré mám dvakrát do roka sa snažím robiť tak, aby som v nich zachytila rôzne typy postáv a zakomponovala do modelov rôzne maskovacie prvky – zakryť bruško, prekryť boky, zahaliť ruky či zoštíhliť ramená. Vyváženosť kolekcie pre mňa znamená, že si v nej nájde niečo extravagantná osemnástka, konzervatívnejšia žena a tiež moja mama.”

Individuálny prístup
Lýdia Eckhardt víta každú zákazníčku osobne a potom, ako jej povie svoju predstavu, ide sa skúšať. “Obliecť 40 – kilovú modelku nie je problém. V jej štíhlosti a mladosti rozkvitne každý model. Neviete si však predstaviť tú radosť, akú prežívajú klientky, ktorým sa nám podarí ubrať 5 kilogramov či rokov. A to je pre mňa najväčšia energia, všetky peniaze sveta…a nielen pre mňa, ale aj pre moje dievčatá v dielni. Je veľmi dôležité, ako sa dáma v oblečení cíti. Keď jej poviem, že jej pristane, nemusí to ešte znamenať, že sa v ňom dobre cíti. Ja žijem s modelom aj potom, ako odíde z môjho salónu a som konfrontovaná s jeho kvalitou a úspešnosťou ešte dlhé roky,” konštatuje Lýdia Eckhardt.


Cestovanie mi prinieslo pokoru a vďačnosť
Keď som písala, že úspech Lýdie Eckhardt spočíva vo veľkej miere vo vzťahoch, nie sú to len zákazníčky, ale aj jej zamestnankyne. Niektoré u nej pracujú úplne od začiatku, ďalšie už odprevadila do dôchodku, avšak pri každej prehliadke im príde domov ručne vypísaná pozvánka. Tak ako ich Lýdia Eckhardt ručne vypisuje všetkým pozvaným hosťom. So svojim manželom žije v šťastnom manželstve a ich syn Martin je už dospelý a sám je podnikateľom. “Nechajme aj my ísť naše deti tou správnou cestou, pretože deti netreba vychovávať, ale treba správne žiť a oni sa pridajú.” hovorí Lýdia Eckhardt na úkor výchovy detí.

A potom je tu ten najdôležitejší vzťah. Vzťah k sebe. “Je skvelé mať okolo seba “rodinu priateľov”. Skutočných priateľov. Som šťastná, že ich mám.“ Veľa jej dalo cestovanie. „Koľkokrát odchádzam úplne vyčerpaná a pevne rozhodnutá, že keď prídem, zatvorím salón. Lebo sa mi nedarí, nič nejde, ako má. A z ciest sa vraciam s pokorou a vďačnosťou, že žijem na Slovensku a plná energie sa púšťam do ďalšej práce. Poznávaním krajín som si uvedomila mnohé skutočnosti, ktoré ma nikdy tak nezasiahli, pokiaľ som o nich len počula alebo čítala. Práve uvedomenie si, v akej biede žije veľká časť sveta a pritom sú tam ľudia milí, ústretoví a usmievaví, ma privádza k pokore a vďačnosti,“ hovorí Lýdia Eckhardt.

Mozaika drobných radostí
Keď si niekto myslí, že to čo Lýdia Eckhardt dnes má, že jej do salónu nalietalo, mýli sa. Začínala v iných podmienkach, ako je tomu dnes, išla krok za krokom a skúsenosti a niekedy aj nesprávne rozhodnutia a možno aj kúsok šťastia ju dostali tam, kde je. Na výslnie slovenskej módnej scény. Fit sa udržiava pilatesom, sama nakupuje aj varí, miluje hortenzie, oblieka sa najradšej do univerzálnej čiernej farby. Ak sa o nej chcete dozvedieť viac, napísala knihu s názvom Bežať šťastiu oproti, kde zmapovala celý svoj profesijný život a táto kniha určite pomôže nielen začínajúcim podnikateľom, ale aj bežným ľuďom. Ja sama som si odniesla jedno veľké uvedomenie: „Šťastie je mozaika drobných radostí. A keď si to dokážeme uvedomiť, nastáva dlhodobá radosť v našom vnútri.“

Lýdia Eckhardt o kopírovaní
“No neviem, pri všetkej úcte a schopnostiam mladých tvorcov si nemyslím, že sa kopírujú navzájom slovenskí návrhári. Módne trendy sa tvoria niekde inde a nie na Slovensku a my sme ich pozorovatelia.Samozrejme, že nás svetové trendy ovplyvňujú a možno to bude tak, že sa inšpirujú rovnakým trendom a potom to pôsobí, že sa navzájom odkopírovali. A moja rada? Každý si zvolí svoju cestu akou pôjde, a keď aj niekto bude robiť “to isté” vždy to bude iné. Lebo každý dáva do tvorby kus zo seba….”
Andrea Hinková – Tarová

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HARMONIA

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.