Menu Zavrieť

Miera, ktorú si musí každý nájsť sám

Fitness centrum je miesto, kde si vypočujete naozaj zaujímavé rozhovory. O magazínových novinkách zo sveta zdravia, o skvelých diétach, ktoré “skutočne” zaberajú, o nových zaručene fungujúcich doplnkoch výživy, o tuk – páliacich cvičeniach, ktoré k nám práve dorazili,…

Človeku z toho, koľko (často zbytočného) času a energie dokážeme venovať otázke chudnutia tuku a naberania svalov až občas začína hlava stáť. Do akých extrémov až vieme tlačiť limity, aby sme našli tú ideálnu a funkčnú diétu, či optimálny tréningový režim?

Nikoho z nás tieto extrémy nebavia, ľudia sa ich nevedia dlhodobo držať a lietajú z obdobia diéty do obdobia nediéty. A pritom by stačilo, keby sa všetci celoživotne „diétujúci“ nad jedlom a pohybom skutočne trochu zamysleli. Žiadnu extrémnu diétu, či prísny tréningový režim by v tom prípade totiž pre zhodenie zopár nadbytočných kilogramov nikto držať nemusel.

Ľudia majú extrémy radi
Takto so zdravým rozumom to ale asi ani do budúcna nepôjde. Lebo by nemohli vznikať nové televízne extrémne premeny plné emócii, nepísali by sa knihy a časopisy o nových stravovacích režimoch a trh s doplnkami výživy by začal stagnovať. Žiadne „novo – objavené“ zázračné superpotraviny a superefektívne metódy cvičenia s celofánom na tele, či elektrickými impulzami. No najmä by sa extrémistické fitness tábory nemali o čom hádať! A to nechcú ani zarábajúci výrobcovia a distribútori a paradoxne ani zákazníci a konzumenti.

Extrémne (ne)sladenie
Momentálne je jednou z najvyhranenejších tém, ktorá rozdeľuje ľudí, cukor vs. fruktóza vs. umelé sladidlá. Jedna strana extrémistov hovorí o cukre ako o bielom jede a návykovej látke, no je do seba schopná nalievať litre agáve sirupu a kilogramy kokosového cukru. „Lebo je prírodný a teda aj zdravý“. Pritom ani jedna z informácii nie je úplne pravdivá. Cukor je totiž „návykový” až keď sa nakombinuje s nekvalitnými tukmi, soľou, prípadne nejakými aditívami (napr. v sladkostiach) a fruktózové sladidlá, ako je agáve, či kokosový cukor, sú „zdravšie“ len vďaka obsahu niektorých vitamínov. Tých kalórii však majú viac – menej rovnako a pri vyšších množstvách dokonca vedia spôsobiť vážne problémy s pečeňou. No a potom tu máme ešte odporcov umelých sladidiel, ktorí sú vám schopní nahovoriť, že z jednej fľaše nápoja s aspartámom môžete dostať rakovinu. To je samozrejme tiež nezmysel, čo dokazuje nejedna štúdia.

Mlieko verzus mak
Podobne je to aj pri otázke mlieka a maku, ako dvoch zdrojov vápnika. Existuje rýchlo rastúca skupina odporcov všetkého živočíšneho, ktorá tvrdí, že nám mliečne produkty nielenže nepomáhajú, ale naopak, škodia. Tak vznikajú nielen články, ale aj rôzne dôveryhodne vyzerajúce vedecké dokumenty, ktoré ich tvrdenia podporujú. No a aj keď sa dá s vegánmi súhlasiť, že živočíšnych produktov konzumujeme veľa, nimi objednané štúdie, ich dôveryhodnosť skôr podkopávajú, ako podporujú. Najmä keď vám tí istí ľudia následne odporučia jesť napríklad mak vo veľkých množstvách a v akejkoľvek, teda aj tepelne upravenej forme. Mastné kyseliny totiž v maku počas pečenia zoxidujú a v procese sa vytvoria ďalšie potenciálne škodlivé látky (AGE). Pri čiernom maku a bielom mlieku, je najvhodnejšie povedať, že veci netreba vidieť čierno – bielo. Pravda totiž nie je ani na jednej zo strán, teda ani u veľkospotrebiteľov mlieka, ani u fanatických konzumentov maku.


Tábory extrémistov
Oblastí, v ktorých sa dá v zdravom životnom štýle ísť do extrému je naozaj veľa a muži aj ženy bez rozdielu sa podvedome radi zaraďujú do táborov s vyhraneným názorom. Podporuje to v nich pocit súdržnosti so zvyškom názorovo rovnakej skupiny. Človek vie žiť absolútne nezdravo a hovoriť, aký je šport, resp. zdravá strava hrozná alebo sa z neho stane ortorexik a je výživou až posadnutý. V obidvoch prípadoch, rovnako, ako aj v prípadoch s mliekom, či umelými sladidlami, nájde podporu ostatných, ktorí sú ochotní sa za neho postaviť. To je aj dôvod, prečo robiť všetko s mierou nebude nikdy populárne. Je to až príliš neutrálne.

Je to jednoduché (nie ľahké)
Čo vlastne to klišé „všetko s mierou“ znamená, ak sa rozprávame o zdravom životnom štýle? Ide o naozaj rozumné vyhľadávanie, selektovanie a prijímanie informácii, ktoré sa na vás valia zo všetkých strán. Ide o zdravé nediétovanie (namiesto nezdravého diétovania), a v neposlednom rade ide o uvedomenie si, že hýbať sa nemáme za trest, ale za odmenu. Ani do toho fitness centra vás totiž rozumný tréner nebude nútiť chodiť, pokiaľ to tam z duše neznášate.

Tá zdravá miera sa dá totiž nájsť tak v konzumácii mäsa, maku, či mlieka, ako aj pri (ne)konzumácii umelých sladidiel a cukru. Rovnako ju vieme hľadať v kombinácii fitness a behu, ako aj pri skupinových cvičeniach a kolektívnych športoch.

Na to, aby ste tú mieru našli, musíme ale veci skúšať a tiež pri nich rozmýšľať. Tu sú tri odporúčania, ktoré vám s tým môžu pomôcť:
1. Jedzte naozaj všetko, pokiaľ vám to chutí, len si uvedomujte, že každá potravina má nejakú nutričnú a energetickú hodnotu. Niektoré sú kvalitnejšie (tých jedzte viac), iné menej (tie obmedzujte). Vylučovať však z jedálnička nemusíte nič.
2. Začnite sa hýbať. Je jedno, či to bude priamo fitness, alebo len obyčajná prechádzka, respektíve bicykel do práce. Pohyb je pre človeka prirodzený a pokiaľ prekonáte úvodnú nechuť bez toho, aby ste to robili extrémne (z nuly na fitko 5 – krát do týždňa), začne vás šport baviť a namiesto skončenia si budete pomaly aktivity pridávať.
3. Selektujte informácie. Internet je skvelé prostredie, kde nájdete množstvo informácii, no nie všetky sú pravdivé. Ako sa v nich zorientovať? Každý odborný článok, ktorý vám niečo odporúča (v strave, športe alebo iných oblastiach) by mal byť v tejto dobe podložený relevantnými štúdiami, štatistikami, výsledkami. Roky, kedy sa ľudia spoliehali na „overené informácie od známych tvárí“ sú už totiž za nami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.