Milujte a zostaňte pritom sami sebou

Všimli ste si niekedy, že páry, ktoré sa majú radi, sa na seba podobajú? Stretnete priateľku po roku, všimnete si, že používa iné slová, objavila sa u  nej nová grimasa, možno prízvuk, dokonca sa u nej mohol objaviť nový koníček. A to iba preto, že sa zaľúbila alebo sa zmeny do jej života vkradli pomaličky, takmer nenápadne spolu s dlhodobým partnerským vzťahom.

Zrkadlenie (mirroring) je snáď najzaujímavejšou témou v reči tela v kontexte vytvárania vzťahov. Či už partnerských, rodičovských alebo aj kamarátskych. Je to fenomén, ktorý sa v neverbálnom prejave objavuje spontánne, ale veľakrát ho môžeme rozvíjať aj vedome.

Byť podobný sa spája s pocitom bezpečia
Zrkadlenie okolia vychádza z našej hlbokej potreby byť súčasťou skupiny. Keď sme si podobní, niet sa čoho báť. Skupina nás ochráni. Zrkadlenie je súčasťou sociálneho učenia. Zároveň je najsilnejším fenoménom pri prvotnom objavovaní, kým vlastne sami sme. Ak matka drží v náručí dieťa, „zrkadlí ho“.

Vydáva podobné zvuky, robí rôzne grimasy, ktoré kopírujú tváričku dieťaťa a dieťa sa v nej spoznáva. Práve preto sa zrkadlením dokážeme na niekoho ľahko naladiť a vzbudiť dojem hlbokého vzťahu.

Existuje však téma, o ktorej sa vo vzťahu so zrkadlením hovorí trochu menej. Čo sa stane, ak sa prichytíte pritom, že zrkadlíte (napodobujete) niečo, čím nie ste? Čo ak sa v živote objaví niečo silné, no na hony vzdialené vášmu pravdivému, skutočnému ja?

Túžba sa prispôsobiť
Ľahko sa môže stať, že sa kvôli partnerovi, či partnerke vzdáme svojich koníčkov, záľub, alebo aj snov. V praxi sa často stretávam s tým, že sa ľudia vzdajú i obľúbených jedál, dovolenkových destinácií alebo aj príjemne tráveného času. „Chcela by som dovolenku tráviť na pláži, môj partner by však radšej bol na horách.“ „Tak rada by som si dala ako prílohu pohánku so zeleninou, ale časom zistím, že sa mi nechce variť aj pohánka, aj vypekať pečené zemiaky a prispôsobím sa tebe, keďže máš rád jednoduchšie jedlo.“

Je to to isté, ako keby ste povedali: „Vzdávam sa svojho, tomu tvojmu dám prednosť.“ A čo nálady, alebo názory? Všimnite si, že dlhodobí partneri majú podobné výrazy tváre, podobnú mimiku, a tým aj podobné vrásky, pretože prežívajú rovnaké emócie.

Ako dostať preč, čo nám nepomáha?
Čo s tým, keď prídeme na to, že sme začali zrkadliť nejaké správanie, opakovať názory, či prispôsobovať sa v náladách partnerovi a pritom to nechceme? Ako sa toho zbaviť? Ako zo svojho tela, srdca a psychiky dostať preč niečo, čo nám nepomáha, prípadne dokonca škodí našej osobnosti?

  1. Vydýchnite to. Ak si všimnete, že prichádza niečo, čo nechcete (napríklad nepríjemný pocit, myšlienka, že ste neschopný alebo nie dosť dobrý, dokonca aj keď budete vidieť nejaké správanie ako sa napríklad opätovne rozhodujete dať prednosť potrebám partnera, pred vlastnými) , zamerajte svoju pozornosť na dych. Zvlášť na výdych. Pokojne sa nadýchnite a s výdychom si predstavte, ako sa z vášho tela psychiky a srdca uvoľňuje to, čo tam nechcete. Pootvorte pri tom ústa a vydychujte dlho a pomaly.
  2. Každý deň si nájdite čas a objavujte svoj “stred”. Začnite si písať denník a všímajte si, čo chcete, čo nechcete, s čím sa stotožňujete, v čom popierate samých seba. Písanie denníka je aktivita, ktorá má obrovskú pridanú hodnotu. Už štyri minúty zápisov denne, vám prinesie za niekoľko týždňov benefit v podobe väčšieho nadhľadu, lepšej orientácie vo svojich pocitoch, úľave. Ak neviete, ako začať, vložte si do škatuľky lístočky, na ktorých budete mať napísané napríklad: Dnes ma potešilo… Som u seba hrdý na to, … Rozčuľuje ma… Vie ma zarmútiť, keď… Vážim si u seba… Dnes ma nahnevalo, … a podobne. Pamätajte, štyri minúty denne prinesú do vášho života malý zázrak sebapoznania.
  3. Začnite si viac uvedomovať oblasť vášho brucha, kde prirodzene sídlia emócie. Vnímajte, čo “trávite” ľahšie, a čo vám na žalúdku leží a nejde z tela von. Nielen potraviny (aj keď aj tie sú výborným začiatkom), ale aj situácie, manévrovanie vo vzťahoch, emócie. Začnite byť voči sebe vnímavý.
  4. Každý deň si nájdite čas na krátky beh (ak vám to aspoň trochu umožňuje zdravie). Bežte spontánne ako dieťa, uvoľnite sa. Predstavte si, že na nohách máte obruče a počas behu ich dávate dole a už nie ste ničím zviazaní. Môžete ísť, kam chcete, vaše nohy sú voľné.
  5. Objavte benefit pozície moci: všimnite si, že keď človek zvíťazí, dobehne do cieľa, dosiahne svoje zámery alebo sa cíti v maximálnom bezpečí, jeho priestor sa otvorí, použije prirodzene veľké gesto v širokom postoji, možno si zakričí od radosti a je v plnej expresii. Ak sa postavíte do pozície moci: otvoríte ramená, dvihnete ich nad hlavu a budete pritom zhlboka dýchať a vnímať svoju silu, už po dvoch minútach sa vo vašom tele dvihne hladina testosterónu a klesne kortizol. Budete sa cítiť sebavedome, isto a silne.
  6. Raz do týždňa si vyhraďte hodinu času iba pre seba. Nech sa to stane posvätnou udalosťou, kedy zostávate len sami so sebou. Choďte sa prejsť, zájdite do kina, čítajte si dobrú knihu, choďte si zabehať, uvarte si dobré jedlo, vytancujte sa, zájdite do garáže, na záhradu, alebo do posilňovne.
  7. Spíšte si svojich dvadsať zabudnutých snov. Keď som bol malý/bola malá, túžila som v živote zažiť… Alebo zoznam môžete začať vetou: Ak by som mal neobmedzené možnosti, v najbližšom roku by som chcel/chcela zažiť… Moje tajné priania sú… Možno sa vám na prvý raz vybaví iba päť, šesť vecí, snov a túžob. Nevzdávajte sa, naplňte celý zoznam. Až kým neprídete k číslu 20.

Ako vidím lásku ja
Láska dáva ľuďom slobodu a krídla. No ľudia často nevedia, čo to v skutočnosti znamená milovať. Lásku si zamieňajú so sexom, príťažlivosťou, alebo pocitom, že ten druhý je tu pre mňa. Veľakrát sa ľudia vo vzťahoch trápia pre žiarlivosť, ktorá pôsobí ako jed vo vnútri vzťahu. Vzniká spolu s pocitom, že toho druhého môžeme vlastniť. Je to klamlivá ilúzia, ktorá partnera emocionálne zabíja.

Možno pri žiarlivcovi zostane, no bude emocionálne mŕtvy. Naopak, ak milujeme tu a teraz, všetku energiu čas i pozornosť venujeme partnerovi, vnímame, čo mu robí radosť a podporujeme ho a zároveň sa venujeme rozvíjaniu vlastného života, všetko je tak, ako má byť.

Ak mám byť úprimná, v živote som milovala viacerých mužov a pri každom som sa naučila niečo iné. No niekedy mám pocit, že skutočnej láske ma naučili až moje deti. Tá hĺbka dávania a pritom obohacovania sa, to prirodzené zabúdanie na seba, túžba vnímať potreby a napĺňať ich, tisíce vedomých rozhodnutí, v ktorých sa pozeráte na dobro pre toho druhého… Mamy by sme o tom vedeli hovoriť celé hodiny. Myslím však, že mnohí sa to naučia práve pri skvelom, pre nich vhodnom partnerovi. Vzdávať sa slobody s láskou a zároveň nestrácať seba.

Monika Stehlíková, autorka značky BodyTalks a metodiky Vedomá reč tela.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *