Veríte na zázraky? Dejú sa!

Žijeme v dobe, kedy kvantová fyzika odhaľuje, že vlastne všetko čo bolo nemenné také nie je. Pomocou citov a pocitov dokonca dokážeme modifikovať aj vlastnú DNA. Dedičné choroby už dnes vie alternatívna medicína nielen eliminovať, ale dokonca ich aj úplne zlikvidovať.

Choroby ako také sú dôsledkom nášho myslenia a následného konania. Už ste určite počuli o tom, že keď vás bolia uši, nechcete niečo počuť, ak vám netrávi, nemáte vyriešenú nejakú záležitosť. Chrípka či nádcha môžu byť vonkajším prejavom smútku.

 

Senzibila jeho podvedomie „donúti“ k činu a organizmu sa uľaví. Ostatní behajú po lekároch a zbierajú jednu diagnózu za druhou. A s ňou aj lieky. Môže sa stať, že aj vôbec neprídu nato, prečo sa im dejú rôzne veci a budú to zvaľovať na karmu, či predchádzajúce životy. Neviem či existujú, niekedy premýšľam nad tým, kam smerujú duše, keď opustia telo a logicky mi vychádza, že do ďalšieho tela. Ale je aj dosť možné, že sa rozplynú v atmosfére. Keď splnia svoju misiu na Zemi. Teórií je viac a nie som expert na túto otázku.

Keď som sa stretla s Brandon Bays a absolvovala dva jej semináre, pochopila som, že nestačí hľadať príčiny súčasných chorôb len vo svojej nedávnej minulosti. Často musíme ísť časom až do prenatálneho obdobia, či dokonca do času, kedy nás rodičia splodili. Aj vedci dokázali, že deti chcené a splodené z lásky sú šťastnejšie a zdravšie ako tie, ktoré boli splodené „náhodou“, „naschvál“ alebo na uzmierenie.

Úplne najhoršie sú na tom deti, ktoré boli splodené preto, aby si žena udržala muža. Bunková výmena funguje od prvého momentu, kedy sa stretne vajíčko so spermiou. Odovzdajú si informácie, ktoré si budúci plod so sebou nesie do života. Bunková výmena funguje tak, že nová zdravá bunka si berie informáciu od tej, s ktorou sa vymieňa. Toto je veľmi zjednodušene povedané, ale platí, že ak si zdravá bunka vymieňa informácie so zdravou, tak je všetko ok. A ak nová zdravá bunka preberá informácie od chorej toto je ten „koreň veci“, ktorý treba vyliečiť.

Odpustením. Aby ste mohli milovať najprv seba.

Cesta vedie cez odpustenie – Rozhovor s Brandon Bays

Na procese Cesta, ktorý som absolvovala s Brandon Bays som emóciu, ktorá ma brzdila v živote našla. Samotný proces obsahoval prvky regresnej hypnózy, reiki a ďalších alternatívnych metód, vďaka ktorým sa z nášho vedomia aj podvedomia vyplavujú negatívne emócie, ktoré si buď nakladáme sami, alebo sa na nás lepia, pretože nevieme, ako sa im brániť (niekedy stačí nosiť náramok z kryštálu, či ametystu alebo pokročilejší z červeného korálu a aspoň raz za týždeň vyčistiť priestor bielou sviečkou či bielou šalviou s myrhou).

Na mojej ceste emočnou minulosťou sa vlak zastavil na pohrebe. Môjho starého otca. Človeka, ktorý ma vychoval, dal mi more nekonečnej lásky a vzorce, ktoré s vďakou odovzdávam svojim synom. Čo ma teraz po čase na pohrebe vyrušilo, bola emócia. Moje vedomie smútilo a slzy mi vyhŕkli aj teraz, keď toto píšem. Lenže počas procesu Cesta na mňa vyskočila zlosť. Na to, že umrel a mňa tu nechal samú. Bez svojej neutíchajúcej opory, pleca na ktorom som sa mohla vždy vyplakať, a nekonečnej lásky, ktorú mi nedá nikto. Kričala som po ňom ako zmyslov zbavená, zlosť zo mňa sršala z každej strany.

Keď som sa upokojila, sadli sme si spolu k ohňu (podobnosť s regresnou hypnózou) a porozprávali sme sa. Povedal mi, že mu mám odpustiť a že tu bude vždy pre mňa. Potom sme tam len tak sedeli a ja som mu z celého srdca odpustila. Zmizol, vrátila som sa späť a vrhla sa do svojich každodenných povinností.

Bolo to bolestivé obdobie môjho života. Môj manžel mi klamal. Všade a vo všetkom a už aj  v bežných banalitách. Lenže ja som už nezúrila, nehádzala po ňom, čo mi prišlo pod ruku, nenadávala…nemíňala som už na neho svoju energiu. Zamýšľala som sa nad tým, kde som urobila chybu. Partner je predsa zrkadlom svojho partnera. Kde sa počas tých 15 rokov naše cesty rozdelili?

Viem presne, kedy sa to stalo.

Zomrel mi starý otec a neskôr aj stará mama a zrazu zostalo prázdno. Teda my dvaja a náš syn. Nič už nebolo také, ako predtým, aj keď som dúfala, že môže byť lepšie. Odsťahovali sme sa, kúpili dom na dedine a bolo ticho. Nuda. On sedel pri televízore, ja pri knihe, on nepracoval, ja som ťahala celú domácnosť a zatvárala oči. Pred jeho klamstvami, a aj pred klamstvami môjho syna.

Utekala som.

Bola som v práci od rána do večera a domov ma nič neťahalo. Aby som unikla nudnému stereotypu, začala som zachraňovať opustené psíky. Až kým som nedošla nato, že aj toto je len hnusný biznis. Zostalo mi doma päť psov. Aspoň som mala dôvod na každodenné dlhé prechádzky.

Zatváranie očí a apatia sa skončili v ten deň, ako som doma písala na počítači a zrazu zostala tma. Poistky v poriadku, možno vypadla elektrina v celej dedine alebo teda v našej ulici. Všetci však svietili.  Ešte dva dni sa darilo môjmu mužovi mlžiť realitu. Potom som do elektrární zavolala ja a dozvedela sa, že už šesť rokov za elektriku neplatím. „Dokelu, veď toľko rokov tu bývame.“ Začala som pátrať v pamäti. Vodu som prehlásila, aj plyn, ktorý som pred rokom aj odhlásila, pretože došiel vysoký nedoplatok. Ten som vyrovnala, ale muž ma presvedčil, že bude jednoduchšie používať len elektrinu a to na všetko. „No veď on je chlap, ja sa v takýchto veciach nevyznám,“ dala som mu vtedy za pravdu. Dobre, ale ako je možné, že neplatím za elektrinu, keď to bol v elektrárňach vybaviť a každý mesiac mu dávam peniaze na účet. „Videla som ja vôbec niekedy zloženku?“ „ A chodí on vôbec do práce, ako tvrdí?“

Nasledoval pád do tmy, Vianoce v hoteli pri hamburgeri, dieťa píšuce si úlohy pri sviečkach, práca v kaviarňach, rozvod, exekúcia, zrušenie povoleného prečerpania s podmienkou okamžite zaplatiť nedoplatok, zrušenie kreditky. Vyčerpanosť, striedala bezmocnosť. Vonku zima, doma tma. Kúpanie v bazéne hotela. Pranie v práčovni, sušenie pri krbe. „Mami, spolužiaci mi hovoria, že smrdím. A už aj učiteľka,“ hovoril mi môj syn a ja som nevedela čo robiť. Verila som už v len zázrak.

 

A vtedy prišiel. Zázrak. Viem, že ho zariadil môj starý otec. Veď ľudí nestretávame len tak. A už vôbec nie človeka, ktorý z vás pomaly vytiahne všetky vaše problémy a bez zaváhania ide do banky a vyplatí vám všetky dlhy.

„Viete Andrejka, v živote som trikrát padol finančne na dno. A trikrát sa objavil zázrak. A ja som sľúbil, že pomôžem trom ľuďom. Vy ste tretia.“

Kto verí na zázraky, tomu sa dejú.

Andrea Hinková – Tarová

 

 

3 comments for “Veríte na zázraky? Dejú sa!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *