Písanie mi dáva zmysel

Študovala psychológiu a náuku o spoločnosti na Univerzite Komenského v Bratislave. Zvyšok času trávila v súkromnej korporácii, kde je doteraz, a pracuje s dátami i aplikáciou, ktorú prevádzkujú.

Takže každé je z iného súdka, ale odvšadiaľ má kopu skúseností a inšpirácie. Vidieť to aj na jej prvej knižke „Šéf môjho šéfa“, ktorá je skvelá a o Michaele ZAMARI určite ešte budeme veľa počuť!


Prezraď, Miška, o čom je tvoja prvá knižka?
Je to príbeh dvoch neobyčajných ľudí, ktorých istým spôsobom spája minulosť i budúcnosť, a tvrdohlavé charaktery inteligentných postáv dokazujú, že tie najlepšie veci v živote nie sú zadarmo. Snažila som sa vložiť do deja a do rozhovorov čo najviac humoru a pozitívneho nadhľadu, pretože negatívnych vplyvov je všade navôkol dostatok. No v príbehu nechýbajú ani všadeprítomné nedorozumenia a problémy bežných smrteľníkov.

Rada by som svojou tvorbou oslovila čitateľov bez ohľadu na vek či pohlavie, ale či sa mi to podarí, to už bude hudbou budúcnosti a momentálne je to na posúdení objektívnych čitateľov a istotne aj kritikov. Zo subjektívneho hľadiska si však myslím, že môj prvý príbeh pravdepodobne viac osloví nežnejšie pohlavie.

Prečo si siahla práve po takomto motíve?
Ide o fikciu inšpirovanú celým radom udalostí zo skutočného života. Niekedy mi stačí drobnosť, ktorá ma inšpiruje k celému dialógu, kapitole, či dokonca k podstate príbehu. Samotný charakter hlavného hrdinu je poskladaný z reálnych skúseností a mojej fantázie. Ide o muža, ktorý sa narodil v Belgicku, žije vo Švajčiarsku, ale korene má na Slovensku.

Pár týždňov po tom, čo som knihu dopísala, som náhodou reálne narazila na muža, ktorý mal taktiež slovenské korene, pochádzal zo Švajčiarska a aktuálne žije v Kanade. Dokonca sa volal presne ako postava z mojej knihy. Tomas, bež dĺžňa a mäkčeňa, a bez anglického „h“. Nejedenkrát som sa presvedčila, že zázraky sa dejú a v živote je možné naozaj všetko, ale toto bolo ako to najbizarnejšie znamenie, že “na to idem správne“. O knihe som tomu zaujímavému neznámemu nehovorila, ale nemal problém ukázať mi občiansky, keď som nechcela veriť vlastným ušiam. (úsmev)

Čo ti dáva písanie?
Bude to znieť ako klišé, ale dáva mi zmysel. Po cestovaní je to jediná činnosť, ktorá má bezkonkurenčne napĺňa. Priala by som si, asi ako každý, aby tu po mne niečo ostalo. Aspoň niečo málo. Herectvo mi však veľmi nešlo, spievaním by som tiež pravdepodobne nikoho neohúrila a z vedeckej stránky som vcelku antitalent. Možno viem filozofovať, ale do dejín by ma to nedostalo. Takže ostalo iba písanie a v tom sa konečne cítim ako doma, bez ohľadu na to, kde sa fyzicky nachádzam. A to je veľká vec. (úsmev)

Začínala si s písaním a vôbec so záľubou v knihách ako zvyčajne aj iní spisovatelia – v detstve? Kto ťa k literatúre viedol?
Počiatky písania by sa u mňa našli vo forme denníka z čias dospievania, ale väčšinu času po základnej škole som trávila pri koňoch a na písanie nebol čas ani energia. Paradoxne neoficiálnu prvotinu som napísala o zážitkoch práve z tohto úžasného prostredia, ale nevidelo ju veľa očí. Potom som si na dlhšie obdobie nevedela nájsť čas na písanie či čítanie, veľa času som trávila na brigádach a s bývalým priateľom. Až nastal čas, kedy sa môj život otriasol v základoch a veľa vecí sa zmenilo. Najmä vo mne. A k písaniu som sa konečne vrátila.

To je skvelé, lebo podľa tvojej prvotiny máš veľký talent! Čo rada čítaš ty sama? Máš obľúbeného autora?
Nemám jeden obľúbený žáner, ani jedného jediného autora. Ešte tri roky dozadu som si málokedy našla čas na čítanie niečoho iného ako skrípt, ale odkedy som v sebe oživila vášeň pre písanie, uvedomila som si, že to ide ruka v ruke s čítaním. Nemám však vyhranený žáner. Čítam všetko, čo ma osloví, či už so zárukou duchaplného oddychu, nových informácií alebo naštrbenia pohľadu na svet. Akurát som dočítala Moslimské dievča (len v cz – Muslimská dívka) a začítala sa do jedného z knižných pokladov od Moniky Wurm. Po nej mám na čakačke ďalšie beletrie, ale i Elona Muska, nejaké cestopisy, knihy o neverbálnej komunikácii či ďalší skvost od Neila Straussa, Pravda.

Okrem písania máš však aj ďalšie hobby – cestovanie. Prešla si kus sveta, naposledy si strávila mesiac cestami po USA…
Mojou srdcovkou bola až do tohto leta výlučne Ázia, ale už na základnej škole sa na mňa jedna z vtedajších najbližších priateliek pozrela so sebaistým pohľadom – ty si sa mala narodiť v Amerike. Ubehlo však zopár rokov, kým som si jej tvrdenie overila. Áno, vedela by som tam žiť, je to predsa krajina blízka európskemu životu a má mnoho, čo ponúknuť, no vedela by som si predstaviť život aj v Ázii, a nie je vylúčené, že aj niekde inde.

Myslím si však, že na patričné porovnávanie som v Amerike strávila málo času. Život za veľkou mlákou je v mnohom podobný nášmu, zároveň je vo viacerých oblastiach iný. Šokovalo ma viac vecí, aj v negatívnom, aj v pozitívnom smere, to najhlavnejšie som zhrnula vo svojom článku na stránke vydavateľstva, ktoré mi vydáva prvú knihu. Dalo by sa o tom písať celé state, aj tak by som ale všetkým odporúčala ísť sa tam radšej pozrieť osobne.

Môžeme sa teda tešiť aj na tvoje ďalšie blogy z tohto amerického putovania, alebo svoje zážitky a dojmy vložíš do niektorej zo svojich kníh?
Chcem písať inak… Snažím sa vždy si dôkladne naštudovať fakty, ktoré do príbehu zakomponujem, či ide o drobnosť ako parametre auta, o zdravotné problémy alebo o vlastnosti konkrétnej destinácie. Zavádzanie radšej prenechám politickej scéne. (úsmev) Nejedenkrát som o vlastnom webe či blogu uvažovala v reálnych súvislostiach, ale pri všetkých koníčkoch, ktoré mám, som si musela určiť priority.

Čo bude nasledovať po prvom blogu nechávam zatiaľ otvorené, ale už dávno som pevne rozhodnutá, že zo svojich cestovateľských zážitkov chcem čerpať najmä pri písaní kníh. Ak by som najlepšie náboje vystrieľala v článkoch, potrebovala by som bezodný balíček na ďalšie nevyhnutné inšpirácie z cestovania. Ale nikdy nehovor nikdy, v dnešnej dobe existujú viaceré možnosti, len im musíme dovoliť stať sa pre nás viditeľnými.

Michaela Zamari: Šéf môjho šéfa

Nový sexi román pre dámy vychádza už 18. októbra!

Sympatická a ambiciózna Nela má za sebou pohnutú minulosť. Budúcnosť však vidí ružovo – má prácu, ktorá ju baví, šéfa, s ktorým si rozumie, a priateľa s výhodami. Jej pokojný život sa však otrasie v základoch, keď do firmy neočakávane vstúpi jeden z jej vrcholových  manažérov, Tomas Leroy. Jeho prílišná náklonnosť k nej ju nielen desí, ale okamžite  vyvolá aj množstvo otázok. Kto je v skutočnosti šéf jej šéfa ? A čo je pravým dôvodom jeho príchodu? Čaká ju obdobie citových turbulencií alebo je len zbytočne podozrievavá? Zmätená Nela je odhodlaná dopátrať sa pravdy.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *