Už druhý rok zažívame advent bez vianočných trhov a bohatého sociálneho života, na ktorý sme boli zvyknutí. Čo ale patrí medzi zvyky a tradície, bez ktorých si za žiadnych okolností Vianoce nevieme predstaviť?
Nie každý vie, že pôvod vianočných sviatkov pochádza z predkresťanskej pohanskej tradície oslavy slnovratu, teda obdobia, kedy sa dni opäť začnú predlžovať. Predstavovalo aj čas konca temnoty a začiatok svetla, slnka a hojnosti. Zároveň všetky používané symboly a dekorácie mali znázorňovať tieto javy.
Príchod sviatkov znamenal pre ľudí hlavne plný stôl a bohatú ponuku pokrmov. V minulosti nebolo pre našich starých či prastarých rodičov podstatné, koľko jedál bolo na sviatočnom stole, ale ich rôznorodosť. Tradičná vianočná večera sa v takej podobe, ako ju poznáme dnes, formovala až počas obdobia prvej svetovej vojny a k nám prišla zo susedných Čiech.
Zvyk mať v domácnosti živý stromček pochádza rovnako z pohanských čias. Staré kultúry pôvodne v tomto období prinášali bohom rôzne obety v hájoch a neskôr si zelené vetvičky brávali aj do svojich obydlí. Tie vešali zo stropu alebo dávali do obetných kútov. Možno aj z tohto dôvodu boli stromčeky pôvodne zavesené dolu hlavou.
Vianočný stromček, ako ho poznáme dnes, pochádza z meštiackej kultúry, ktorá bola typická pre väčšie mestá ako Viedeň, Budín či Bratislava. „Aj Trnava je, no aj v dávanej minulosti bola, „malým veľkomestom“. Meštianske tradície prichádzajúce z Nemecka preberala rovnako ako väčšie mestá koncom 16. a začiatkom 17. storočia. Mešťanmi boli šľachtici, aristokracia a obchodníci, teda bohatí vzdelaní ľudia, ktorí boli nositeľmi trendov a pokroku,‟ vysvetľuje Slavomír Dzvoník, turistický sprievodca mesta Trnava a dodáva, že „o dosť neskôr, až začiatkom 20. storočia, prebrala tieto trendy aj chudobnejšia vidiecka vrstva a zdomácnili sa natoľko, že pretrvávajú ako tradície dodnes.‟
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc je nielen pre Trnavčanov, ale aj pre iných obyvateľov miest a obcí, vianočný stromček na námestí. Táto tradícia však siaha „iba“ na začiatok 19. storočia. „Veľmi úzko súvisí s charitatívnou prácou spolkov a mesta počas roka, ako aj pred Vianocami. Charitatívna činnosť mala v minulosti významnú funkciu. Červený kríž zriaďoval celoročné zbierky na podporu tých, čo to najviac potrebovali,“ hovorí Simona Jurčová zo Západoslovenského múzea v Trnave.
Ďalším zaužívaným symbolom Vianoc je aj adventný veniec. Jeho tvar pre predkresťanské kultúry predstavoval kruh, ktorý bol najstarším symbolom večnosti a Boha. Obeta bohom vo forme zelených vetvičiek sa použila ako motív aj na adventný veniec a zachovala sa až dodnes. Sviečky na ňom zasa symbolizujú príchod slnovratu, svetla a života. Štyri sviečky sa na adventnom venci začali používať až v dobe rozšíreného kresťanstva a pôvodne ich mohlo byť až 24. Tri zo sviečok boli fialové a symbolizovali pokánie a jedna z nich bola modrá ako znak radosti.
V minulosti sa ľudia vo veľkej miere stretávali na Štedrý deň nielen s rodinou, ale všetkými známymi „z ulice“. „Život po štedrej večeri bol veľmi čulý a ľudia sa zdravili na uliciach a námestiach, pričom sa oslavovalo alebo koledovalo. V súčasnosti sa po večeri, ktorá je zväčša v úzkom kruhu rodiny, navštevuje polnočná svätá omša,‟ dodáva ku rozprávaniu o zvykoch Slavomír Dzvoník.
Čítajte tiež: Tipy, ako cez Vianoce nepribrať – RECEPTY
http://samanskesviecky.sk
