Depresia – čo robiť, ak necítite radosť?

Naša duša je krehká. Žijeme v hektickej dobe, ktorá je navyše poznačená novými potencionálnymi hrozbami. Ak človek niečo nepozná, podvedome má z toho strach. Aj keď si to nepriznáva, podprahovo tam ten strach je. Taká bola aj karanténa a s ňou súvisiaca koronakríza. Nevedeli sme, čo to je, čo nám ten vírus môže spôsobiť. Ani, kedy sa skončí a ako nabúra naše plány a existenciu.

Depresia. Následne sme museli zostať doma, čo bola pre mnohých nová skúsenosť. Sledovali sme správy a podvedome tak „nasávali“ všetko negatívne.

Málo radosti, veľa chaosu

Pozitívnych správ bolo málo. Ukazovali nám zábery z Talianska, len aby sme boli „poslušní“ . Pod rúškom strachu nevychádzali zo svojich domovov. Vláda menila každý deň opatrenia a to bez logického nastavenia a vysvetlenia.

Informačný chaos

Informácie sa menili prakticky z minúty na minútu, čo spôsobovalo informačný chaos. To mohlo spôsobiť aj to, že pri ďalšej vlne ľudia nerešpektovali tieto príkazy. Nemali nato kapacitu. Kládli nám tiež dôraz na to, aby sme nenavštevovali našich starých rodičov.

Depresia sa dotkla skôr mladších ľudí

Paradoxne sa seniorov karanténa dotkla len okrajovo. Sú totiž zvyknutí byť sami. Výskumy z rôznych krajín poukázali na to, že sociálnu izoláciu zvládali oveľa horšie mladí ľudia. „Najmä študenti vykazujú vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu. Naopak, starší ľudia majú množstvo rôznych preventívnych stratégií, ktoré dokážu v danej situácii efektívne využívať,“ hovorí Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Mladí ľudia nezažili celorepublikovú karanténu

To len potvrdzuje fakt, že táto doba priniesla všetko nové. Nikto z nás ju ešte nežil a úplne mladá generácia nemala vzor ani po rodičoch. Tí totiž nezažili už ani socializmus a s ním súvisiacu celorepublikovú „karanténu“. Tak prišli obavy, osamelosť, skleslosť. U mnohých ľudí sa k týmto pocitom pridali aj strach o stratu zamestnania, a zabezpečenie existencie.

Depresia sa prejavuje komplexne

Poďme sa pozrieť na čísla a štatistiky. Na Slovensku trpí duševnými ochoreniami minimálne každý 9. človek. Z nich každý 4. trpí depresívnymi poruchami. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje nato, že počet ľudí s depresiou sa v dôsledku pandémie môže navyšovať. MUDr. Ľubomíra Izáková PhD, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti upozorňuje, že depresívne pocity je potrebné sledovať.

Depresia si vyžaduje liečbu

„Ak depresívne pocity pretrvávajú, môže ísť o vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc a adekvátnu liečbu. Je dôležité, aby sa ochorenie zachytilo čím skôr. Neliečená depresia totiž výrazne znižuje kvalitu života chorého, neumožní mu normálne fungovať a v tých najťažších prípadoch ho môže doslova ohroziť na živote.

Mnohí ľudia však ochorenie podceňujú a odbornú pomoc nevyhľadajú. Často im chýba podpora rodiny a okolia, ktoré by ich povzbudilo. Iní majú strach vyhľadať pomoc pre obavy, čo si o nich druhí pomyslia.“

Čo to je depresia a ako sa prejavuje?

Depresia sa prejavuje komplexne. V popredí je porucha nálady, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje psychické a telesné fungovanie. Depresia môže postihnúť každého v každom veku a životnom období. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a pôvod ťažkostí sa mnohokrát nedá zistiť. Ochorenie môže človeka ochromiť na dlhé týždne či mesiace, zbaviť ho schopnosti pracovať, zúčastňovať sa na chode rodiny, či udržiavať kontakty s priateľmi. 

Podporte človeka s depresiou

Bez podpory okolia človek s depresiou trpí zároveň pocitmi viny za svoju „nemohúcnosť“, obáva sa budúcnosti a často nevidí zo svojho stavu východisko. Bez vhodnej liečby môže ochorenie vyvrcholiť samovražedným pokusom či samovraždou.

Neliečená depresia sa môže skončiť tragicky

Neliečená depresia je potenciálne smrteľnou chorobou. Mnohí chorí zaplatili životom za to, že z hanby, či nedostatku pochopenia okolia, nevyhľadali psychiatra. Pri vhodnej terapii depresívna epizóda odznie a človek sa môže pomaly a pozvoľna vrátiť k svojim pôvodným aktivitám. Naďalej však musí dbať na dostatok odpočinku a rozloženie svojich duševných síl, aby sa ochorenie nevrátilo.

Psychické choroby sú úplne bežné

Depresia spojená s úzkosťou, či iným prejavmi narušenia psychiky, ľudí často prekvapí. Psychické poruchy sú však epidémiou dnešnej doby a tých, ktorých postihujú, stále pribúda. Naše duševné zdravie ohrozuje stres, rýchly životný štýl, prepracovanosť, náročné vzťahy v rodinách, sociálna neistota i nevyriešené traumy z minulosti.

Navyše máme pocit, že psychohygiena s dostatkom spánku a aktívneho odpočinku je luxus.

Depresia – Psychológovia nemajú voľné kapacity

Na jednej strane je teda slabá alebo žiadna podpora zo strany rodiny, obavy, čo si o nich druhí pomyslia. Čo sa však stane, ak tieto múry prekonáme? K psychiatrovi sa dá ísť bez výmenného lístka od obvodného lekára, ku klinickému psychológovi môžeme ísť bez obvodného lekára od tohto roku.

Problém je inde Psychológovia nie sú. Respektíve sú, ale ich kapacity sú preplnené. Aj keď by sa nám mohlo zdať, že ľudia psychológov nenavštevujú, opak je pravdou. Je vyšší dopyt ako ponuka.

Psychiater

Psychiater je lekár, vyštudoval medicínu a môže predpisovať lieky. Pri duševných chorobách, depresií, úzkosti a tiež stále rastúcej panickej poruchy, musí byť prvou voľbou.
Aby bola liečba komplexná. Ideálna je prepojenosť medzi psychiatrom, klinickým psychológom alebo psychoterapeutom.

Ak máte problém a neviete kam, v podstate je jedno, ku ktorému odborníkovi zájdete, on vás už správne nasmeruje a nastaví vám buď on alebo spoločne s iným odborníkom liečbu.

Klinický psychológ

Klinického psychológa nájdete vo väčšine prípadov v nemocniciach. Ich čakacia lehota je však veľmi dlhá alebo už neberú ďalších pacientov. Preto si môžete napríklad na internete dohľadať poradenských psychológov alebo psychoterapeutov. Cena za sedenie sa u nich pohybuje od 50 euro vyššie.

Na akého odborníka sa obrátiť?

Psychológ

Psychológ (či už klinický alebo poradenský) nepredpisuje lieky, pri diagnostike a pomoci využíva psychologickú diagnostiku (testy, dotazníky) a rozhovor. Klientov na konzultácie si objednávajú. Objednávanie ku psychológovi a dodržiavanie termínov je dôležité. Každý objednaný klient má tak zabezpečený nerušený, vyhradený čas len pre seba (väčšinou je to 50 minút) a psychológ si môže plánovať svoju prácu podľa potreby.

Psychoterapeut

Psychoterapeut je absolvent vysokej školy – niektorého z humanitných alebo zdravotníckych odborov. Je tiež absolventompsychoterapeutického výcviku. Hlavným liečebným nástrojom psychoterapie je rozhovor medzi pacientom a terapeutom. Témou rozhovorov sú obvykle aktuálne či dlhodobé problémy (nápady, fantázie, pocity s nimi priamo súvisiace či aj zdanlivo bez súvislostí), sny, obrazy denného snenia.

Ľudia, ktorí vyhľadávajú psychoterapiu, majú snahu pochopiť problémy vo svojom živote a prežívaní. Hľadajú odpovede na rôzne otázky. Majú záujem o pochopenie, odstránenie, čí aspoň zníženie vlastného psychického strádania, až utrpenia. Cesta k uzdraveniu býva náročná, ale efekt liečby zvykne byť dlhodobý. 

Ako som spomínala, títo odborníci spolupracujú. Ak sa rozhodnete navštíviť psychiatra, je možné, že vás pošle k psychológovi, alebo psychoterapeutovi (ak sám psychoterapiu nevykonáva). A naopak, ak navštívite psychológa, môže vám odporučiť i návštevu psychiatra. Môžete potom byť v starostlivosti oboch odborníkov, pretože medikamentózna liečba (liečba s použitím liečiv) a psychoterapia (liečba bez použitia liečiv) sa kombinujú.

Spočiatku nie je podstatné, či sa obrátite na psychológa alebo psychiatra. Podstatné je to, že odbornú pomoc vyhľadáte.

Ak máte akútny problém, odporúčam navštíviť psychiatra. Môžete tak urobiť bez výmenného lístka od obvodného lekára. Alebo sa objednajte ku psychoterapeutovi. Áno, stojí to okolo 50 euro za sedenie, ale koľko stojí život?

Mohlo to dopadnúť inak

Je pravda, že veľa ľudí trpí predsudkami, na druhej strane je súčasná spoločnosť tak otvorená, že si uvedomuje vážnosť duševného zdravia. Inak tou bolo krátko po revolúcií. Poviem vám príbeh jedného muža. Je to vlastne príbeh čerešňového lekváru, pretože on ich pozbieral tam, kde by pre zlú cestu nikto nešiel.

Tento muž má dnes 53 rokov.

Krátko po revolúcií začal jeho otec ako mnohí ďalší bezhlavo podnikať a investovať. Tento muž bol vtedy chlapec  nerozumel tomu, čo robí jeho otec a keď sa mu podnikanie zrútilo a on sa až priveľmi zadĺžil, nemal na tom ani malinký podiel viny. Následne sa otec obesil a keď im zobrali dom, mama skočila pod vlak.

Chlapcova hlava to nedokázala spracovať a zo šoku sa už nedostal. Nebolo nikoho, kto by ho odviedol k odbornému lekárovi, ktorý by začal liečiť jeho zmätenú dušu. Odvtedy sa túla, prichýlila ho miestna fara a ja od neho nakupujem ovocie, čo pozbiera. Aspoň týmto málom mu chcem pomôcť uľahčiť jeho životný osud. Mohol totiž dopadnúť úplne inak. Možno len stačilo zbúrať predsudky.

Psychohygiena

Sú to činnosti, ktoré nám vrátia duševnú pohodu. Patria sem zdravé stravovanie, kvalitný spánok, fyzické aktivity, budovanie vzťahov a zvládanie stresu.

Čítajte tiež: Ľubovník proti depresiám a stresu

20 mýtov o depresii

Depresia je ochorenie, o ktorom panuje množstvo mýtov. Tieto nepravdivé tvrdenia ľudí trpiacich depresiou zbytočne zraňujú a odďaľujú ich rozhodnutie liečiť sa. Mnohí majú pocit, že „im sa to nikdy nemôže stať“ a depresiu pokladajú za prejav slabosti.

Liečba u psychiatra je podľa mnohých „iba pre bláznov“ a duševné ochorenia sú u nás stále tabu. Ľudia s týmto ochorením aj preto často nenavštívia lekára. Depresiu vnímajú ako vlastné osobné zlyhanie a hanbia sa za ňu.

1. Depresiu môžu dostať len psychicky labilní ľudia
   Depresia je biologická porucha mozgu a tak ako všetky ochorenia môže udrieť bez zjavnej príčiny. Nie je to prejav zlyhania a ani “duševnej lability” človeka. Existuje mnoho faktorov, ktoré sa na vzniku depresie môžu podieľať. Patrí medzi ne napríklad aj dedičnosť či vážna strata.
   
2. Depresii musí predchádzať vážna tragická udalosť
   Nie každý reaguje na vážnu životnú stratu depresiou. Naopak, depresia môže vzniknúť bez akejkoľvek predchádzajúcej straty či tragédie v osobnom živote. Môžu ju vyvolať aj stresujúce životné zmeny, ktoré sú navonok príjemnými  udalosťami – ako sú prírastok do rodiny, povýšenie v práci či náhle zbohatnutie.
   
3. Proti príznakom depresie najlepšie pomôže zmena prostredia, činnosť či kontakt s ľuďmi
   Ľudia trpiaci ťažkou depresiou nie sú schopní čerpať energiu z dovolenky, cestovania či priateľských stretnutí. Naopak, takéto aktivity, ktoré by ich za normálnych okolností tešili, ich môžu vyčerpávať a zhoršovať ich stav, preto podobné aktivity väčšinou odmietajú a je chybou ich do nich nútiť.
   
4. Depresia je prejav slabosti a lenivosti
   Ľudia trpiaci depresiou nie sú leniví ani slabí, ale sú chorí. Depresia často úplne paralyzuje vôľu človeka, preto sa pacienti s týmto ochorením môžu javiť ako málo pracovití či neschopní sa rozhodnúť. Keď vďaka liečbe pominú príznaky depresie, vrátia sa k predošlým aktivitám a pracovným návykom.
   
5. Každý, kto má depresiu, si uvedomuje, že je chorý
   Je chybou depresiu tajiť, či pretvarovať sa, mnohí ľudia si však svoj skutočný stav nemusia uvedomovať či pripúšťať. Aj preto je dobré, ak s lekárom komunikujú aj ľudia z pacientovho blízkeho okolia. Psychiatrovi to pomôže urobiť si komplexnejší obraz o jeho stave. Niektoré formy depresie sa navyše prejavujú najmä fyzickými príznakmi a imitujú tak iné zdravotné problémy – napríklad zápchu či bolesti hlavy.
   
6. Na liečbu depresie stačí psychoterapia
   Samotná psychoterapia zvyčajne pomáha pri ľahších formách ochorenia. V kombinácii s liekmi sa však zvyšuje jej účinnosť.
   
7. Chodiť k psychiatrovi a brať antidepresíva je životné zlyhanie
   Depresia súvisí s poruchou biologickej a chemickej rovnováhy v mozgu. Tú je možné zaznamenať aj pri niektorých zobrazovacích vyšetreniach, i keď zatiaľ len vo výskumných podmienkach, nie v bežnej klinickej praxi.
   
   Z tohto dôvodu je potrebné liečiť ju liekmi rovnako ako iné ochorenia. Dať si predpísať a užívať antibiotiká na zápal pľúc tiež nikto nebude považovať za životné zlyhanie.
   
8. Lieky proti depresii zaberajú hneď a možno ich kedykoľvek vysadiť
   Depresia je jednou z úspešne liečiteľných psychických porúch. Liečba pomáha absolútnej väčšine pacientov. Lieky sa však musia užívať dlhodobo a rozhodne nezaberajú hneď. Kým nasadené antidepresíva zaúčinkujú, trvá to niekoľko týždňov.
   
   Dôležité je dodržiavať dávkovanie, brať lieky pravidelne a nezúfať, ak bude nutné medikáciu vymeniť. Veľa pacientov robí chybu v tom, že ak sa ich stav zlepší svojvoľne vysadia antidepresíva. To vedie k zhoršeniu stavu.
   
9. Depresívni ľudia sú nebezpeční a musia byť zavretí v psychiatrickej liečebni
   Ľudia s depresiou v drvivej väčšine prípadov absolútne nie sú nebezpeční pre svoje okolie. Ak však trpia samovražednými myšlienkami, či majú za sebou samovražedný pokus, ochorenie môže ohrozovať ich vlastné zdravie a život. O hospitalizácii vždy rozhoduje lekár, väčšina pacientov s depresiou sa však lieči ambulantne.
   
10. Ľudia s depresiou nemôžu chodiť do práce a starať sa o rodinu
    Práve naopak, mnoho ľudí s ľahkou formou depresie si napriek ťažkostiam plní svoje pracovné povinnosti a stará sa o rodinných príslušníkov. Ťažká forma depresie chorých zvyčajne prechodne vyradí z ich bežného fungovania. Ak je človek správne a vhodne liečený, po zlepšení jeho stavu počas trvania pokračujúcej liečby môže pracovať žiť svojim obvyklým životom.
    
11. Na depresiu pomáha cvičenie a zvýšený prísun minerálov, napríklad magnézia
    Dostatočný prísun minerálov a pravidelný pohyb môže napomôcť zotavovaniu sa z depresie. Minerály ani cvičenie však nie sú postačujúcim riešením. Vo vážnejších prípadoch sú vždy nutné lieky, prípadne v kombinácii s psychoterapiou.
    
12. Sklony k depresii sa dedia
    K vzniku depresie môžu prispieť genetické faktory, ktoré pravdepodobne podmieňujú vznik biochemických porúch v mozgu (napríklad poruchy v počte receptorov pre sérotonín či v ich citlivosti). Nie je však pravidlom, že ak jeden či obaja z rodičov ochoreli počas života na depresiu, musí depresiou trpieť aj ich potomok. Rovnako neplatí, že každý, kto trpí na depresiu, ju musel zdediť od svojich predkov.
    
13. Depresia je bežnou súčasťou puberty či staroby
    Depresia rozhodne nie je normálnou súčasťou dospievania ani starnutia. Ak  tínedžer či človek v dôchodkovom veku má príznaky depresie, potrebuje vždy odbornú pomoc!
    
14. Depresia prejde sama
    Bez liečby depresia zvyčajne sama zo dňa na deň nezmizne. Ak jej príznaky dlho pretrvávajú, postupne vedie k strate výkonnosti, k izolácii aj k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu – depresia predstavuje významný rizikový faktor pre vznik a nepriaznivý priebeh mnohých telesných ochorení, ako sú ochorenia srdca a ciev, ochorenia chrbtice, onkologické ochorenia, a podobne. Platí, že čím skôr človek s liečbou začne, tým skôr depresia odznie. Najdôležitejšou súčasťou liečby depresie a predchádzania ďalším depresívnym epizódam je užívanie antidepresív a zdravý životný štýl.
    
15. Rozprávať sa o problémoch chorého zhoršuje depresiu
    Naopak, rozhovory s priateľmi môžu pomôcť  človeku s depresiou znižovať úzkosť z toho, čo sa s ním deje. Najmä vtedy, ak môže hovoriť o svojom prežívaní s niekým, kto už niečím podobným prešiel. Jeho blízki sa môžu báť, že rozhovor o smútku, úzkosti a beznádeji tieto pocity posilní a upevní. V skutočnosti sa ale ľudia v depresii často cítia so svojimi ťažkosťami sami. Ak človek s depresiou vládze a chce sa o svojom stave rozprávať, treba ho s porozumením vypočuť, neodsudzovať ho, ani mu nedávať zbytočné rady, čo “by mal” urobiť. Vhodné je nenásilnou formou mu odporučiť odbornú pomoc.
    
16. Na depresívnu náladu zaberá alkohol
    Alkohol aj drogy v skutočnosti depresiu prehlbujú. Efekt otupenia nepríjemných pocitov po vytriezvení rýchlo pominie a príznaky depresie sa ešte zhoršia.
    
17. Antidepresíva pôsobia rovnako na každého
    Každý človek je iný, a preto ani lieky nepôsobia na všetkých pacientov s depresiou rovnako. Ak si predstavíme pacienta ako zámok, potom kľúč, teda liek, je potrebné nájsť ten správny. Určite nie je vhodné “požičiavať si” lieky od známych či rodiny namiesto návštevy lekára.
    
18. Depresia je spojená s chudobou
    Depresia postihuje ľudí s rôznym sociálnym statusom, vzdelaním i majetkom. Zlé sociálne podmienky môžu byť spúšťačom depresie, nie je to však pravidlo.
    
19. Antidepresíva zmenia človeku osobnosť
    Predstava užívania liekov, ktoré nejakým spôsobom menia chémiu v mozgu, môže byť pre veľa ľudí nepríjemná. V skutočnosti sú moderné antidepresíva veľmi šetrné, s minimom vedľajších účinkov. Pôsobia cielene iba na nervové prenášače, ktorých funkcia je pri depresii pozmenená. Mnohí ľudia sa po antidepresívnej liečbe cítia byť naopak „opäť sami sebou“. Príznaky depresie totiž bránia prejavovaniu ich prirodzenej povahy a vlastností  ako sú veselosť či optimizmus.
    
20. Na vznik depresie vplýva zamračené počasie a chladné podnebie
    Depresia sa neriadi ročnou dobou, môže sa objaviť kedykoľvek. Výnimkou sú zriedkavo sa vyskytujúce sezónne depresie (trpia nimi asi 2 percentá obyvateľstva), ktoré sa objavujú najmä v jesenných a zimných mesiacoch. Svoju úlohu tu zrejme hrá množstvo denného svetla, príčiny však nie sú objasnené. Sezónne depresie však rôzne zdroje definujú rôzne, u nás sa vyskytujú najmä na jar a na jeseň, príčinou sú zrejme zmeny počasia, ktorým sa organizmus musí prispôsobiť.
    
    

10 vecí, ktoré vám pomôžu, keď pociťujete depresiu

1. Ak vy alebo vaše okolie zbadá príznaky depresie, okamžite navštívte lekára, aj keď sa vám zdá, že to nemá význam. Bez liečby sa váš stav môže vážne zhoršiť a čím skôr s ňou začnete, tým skôr vám bude lepšie.

2. Nepretvarujte sa, dajte okoliu najavo, čo sa s vami deje. Nemusíte byť s touto chorobou sami. Depresia nie je hanbou ani zlyhaním a blízki, ktorým na vás záleží, vás podporia.

3. Ak myslíte na samovraždu, alebo ste sa o ňu pokúsili, musíte to povedať lekárovi. Neznamená to, že zomriete, je to však vážny príznak depresie a dôležitá informácia pre vášho lekára.

4. Ak vládzete, rozprávajte sa o tom, čo vás trápi, s priateľmi. Pomáha to znižovať úzkosť z toho, čo sa s vami deje, najmä ak hovoríte s niekým, kto už niečím podobným prešiel.

5. Nenúťte sa do činností, ktoré nezvládate a zhoršujú váš stav. Je normálne, že kým sa vám polepší, nebude sa vám chcieť vstať z postele, jesť, česať sa, či pracovať. O pár týždňov vám bude lepšie, tieto príznaky miznú medzi prvými. Dovtedy poproste o pomoc v domácnosti niekoho, kto vám rád pomôže. Rovnako to bude potrebné, ak sa o niekoho musíte starať – o bábätko či o staršieho človeka. Musíte sa zotaviť vy, aby ste mohli opäť riešiť ich potreby.

6. Počas depresie nerobte žiadne vážne rozhodnutia. Vaše nazeranie na svet je momentálne ovplyvnené depresiou a po uzdravení sa môžete na veci dívať úplne inak.

7. Nepite alkohol a neberte drogy. Chvíľu sa síce bude cítiť lepšie, ale vaša depresia sa prehĺbi.

8. Pri prvých náznakoch zlepšenia sa nevrhajte späť do práce a k povinnostiam. Vaša psychika je ešte krehká a nemôžete sa vystavovať naplno stresu. Striedajte prácu s odpočinkom, dobre jedzte a pravidelne spite.

9. Nevysadzujete si svojvoľne antidepresíva, hoci vám je „už lepšie“, depresia sa môže v krátkom čase vrátiť.

10. Keď sa už cítite aspoň trochu dobre, snažte sa chodiť na prechádzky, cvičiť či stretávať sa s priateľmi. Robte pre seba veci, ktoré vám pomôžu cítiť sa lepšie a znovu získať istotu v kontaktoch s okolím.

 Čo robiť, ak poznáte niekoho s depresiou?

• Ak je to blízky človek, snažte sa ho presvedčiť, aby navštívil lekára. Ak ho poznáte len zbežne, informujte jeho rodinu. Ak sa nebude chcieť liečiť a jeho stav je vážny, je možné, že ho bude treba hospitalizovať proti jeho vôli. Nezaujmite postoj, že liečba je jeho vec. Nebuďte ľahostajní. Človek počas depresie v liečbe často nevidí význam a neverí v úspech terapie.
  
• Buďte v kontakte s jeho lekárom. Postrehy pacientových blízkych mu pomôžu urobiť si komplexnejší obraz o stave chorého.
  
• Naštudujte si o depresii čo najviac, aby ste vedeli, čo jednotlivé príznaky a stavy počas liečby znamenajú.

 5 spôsobov ako pomôcť človeku s depresiou

1.Snažte sa ho odbremeniť od povinností a pomôžte mu s praktickými vecami, na ktoré sám nemá silu.

2.Vypočujte si ho vždy, keď to bude potrebovať a neposudzujte a nezľahčujte jeho prežívanie.

3. Sprevádzajte ho, robte mu spoločnosť, keď bude mať o to záujem.

4. Nenúťte ho do činností, ktoré nechce robiť.

Čo nehovoriť depresívnemu človeku?

„Pozri sa, ako vyzeráš. Vstaň už konečne z tej postele a urob so sebou niečo.“

„Keď sa tomu budeš poddávať, nikdy sa to nezlepší.“

„Podľa mňa nemáš žiadnu depresiu, si len lenivý .“

„Prečo nejdeš niekam na dovolenku?“

POhyb ako psychohygiena

Sú to činnosti, ktoré nám vrátia duševnú pohodu. Patria sem zdravé stravovanie, kvalitný spánok, fyzické aktivity, budovanie vzťahov a zvládanie stresu. Odborné štúdie preukázali, že cvičenie pomáha skutočnú depresiu, či úzkosť potláčať veľmi efektívne.

Konkrétne napríklad Harvard T. H. Chan preukázal, že len 15-minútový beh denne dokáže znížiť riziko depresie až o celých 26 percent. Pohyb naozaj nemusí nevyhnutne znamenať len progres pre telo. Môžete chodiť do posilňovne so zámerom nabrať či spevniť svalstvo, behať, aby sa vám zlepšila kondícia, či dávať si hodiny kardia pre zmiznutie tukových vankúšov na páse.

Fyzický tréning a jeho benefity

Cvičenie a šport nemusia priniesť len fyzické výsledky. Psychohygiena tréningu sa v praxi ukazuje ako veľmi silný činiteľ ovplyvňujúci nielen výzor postavy, ale najmä celkové zlepšenie (každodenného) života. Fyzický tréning prináša mnoho psychologických benefitov. 

Zlepšite si fyzičku a zdravie celého tela. Schudnete a dokonca si cvičením skvalitníte aj svoj intímny život. V neposlednom (hlavnom) rade si pridáte aj plnohodnotné roky života. Už filozof Friedrich Nietzsche tvrdil, že obyčajná chôdza dáva doslova krídla vašej predstavivosti a fantázii. Pred niekoľkými rokmi túto jednoduchú teóriu potvrdili aj psychológovia.

Naučte sa lepšie zvládať stres

„Či sa už potrebujete naučiť nové znalosti, lepšie zvládať stres alebo nebodaj všetko naraz, v kombinácii s cvičením pracuje váš mozog omnoho účinnejšie. Viete teda takto všetky úlohy podobnej dôležitosti zvládnuť lepšie, rýchlejšie a efektívnejšie.“ Hovorí Ľuboš Gsch, tréner a špecialista na tvarovanie postavy a tiež autor kníh Začni cvičiť s POHYBom pre mužov a Začni cvičiť s POHYBom pre ženy.

Mozog pracuje v sprievode fyzického tréningu lepšie. To má pozitívny dopad nielen na osvojovanie vedomostí, ale aj celkový boost pre inteligenciu na viacerých frontoch.

Minimalizujte depresiu a zlepšite si kvalitu života

„Cvičenie pomáha aj pocitovo. To vzniká vďaka uvoľňovaniu endorfínov, ktoré takto priamo ovplyvňujú náladu viac-menej na počkanie. Vtedy spolu s ‚ružovými okuliarmi‘ zároveň viete aj stlmiť bolesť. Fyzickú aj psychickú. Tréningom/psychohygienou dokážu ľudia bojovať aj s omnoho vážnejším problémom, ako je zlá nálada,“ hovorí Ľuboš Gsch.

Depresia alebo úzkosť sú dnes čoraz viac rozšírenými diagnózami. Nie, nie je to to isté, ako keď si niekto povzdychne, že má „depku“ z toho, že vonku prší. Ide skutočne o vážne ochorenie, s ktorým sa treba obrátiť na odborného lekára a zároveň si vybudovať návyky pre psychohygienu.
Čítajte tiež: Vyberte si šport, ktorý vás bude baviť

LINKY POMOCI:

Linka dôvery Nezábudka
www.linkanezabudka.sk – 0800 800 566

Internetová linka dôvery pre mladých ľudí IPčko.sk
Chatová a emailová poradňa na www.ipcko.sk

Linka detskej istoty (Linka pomoci pre deti a mladých ľudí)
www.ldi.sk – 116 111

Národná linka na podporu duševného zdravia
0800 193 193

Linka pomoci obetiam násilia
www.pomocobetiam.sk – 0850 111 321

Krízová linka pomoci
www.krizovalinkapomoci.sk – 0800 500 333

Andrea Hinková – Tarová

Foto: Pexels.com