Poľka Eliza bola aj pred vojnou pekný kvietok. Spolu so svojim partnerom lákala mužov a neskôr ich okrádala. Osud, ktorý na ňu čakal si však nezaslúžila. Ona ani žiadna iná žena.
Pri tejto knihe (v slovenčine vyšla pod názvom Neviestky Osvienčimu) budete mať tendenciu posudzovať, odzudzovať. Lenže. Nikto z nás nezažil hrôzy vojny a Osvienčimu. Tak nesúďme. Nevieme, ako by sme sa zachovali. Či by sme si vybrali hrôzy väzenských koncentračných táborov bez jedla, čistej vody, v nehumánnych podmienkach a so strachom, že každý deň môžeme prísť o život.
Eliza pôsobila v Komande Puff. V tom, ktorým po vojne nebol priznaný status obete nacizmu. Týmto ženám zobrali dôstojnosť, no nevzali im nádej. Nejdem nikoho obhajovať, boli to ženy, ktoré pôsobili v Osviečime ako prostitútky. Každý večer museli obslúžiť 10 zákazníkov.
Tieto ženy stáli pred voľbou. Jedna bola horšia ako druhá. Eliza si vybrala pre ňu znesiteľnejšiu voľbu. Ostatne, erotiku vždy brala ako telesné cvičenie a udržiavala tak svoju myseľ aj myseľ svojej kamarátky Magdalény, ktorú stretla vo vlaku cestou do Osvienčimu, v bdelom stave.
Problém nastal až vtedy, keď sa v tábore objavil vysoký funkcionár SS Wolfgand Steinhoff. Eliza si všetky hrôzy zaznamenávala do svojho denníka. A ten sa po vojne dostane do rúk Wolfgangovej matke. Tá verí v jeho nevinu a vydá sa do Izraela hľadať Elizinu dcéru – svoju vnučku. O svojom synovi však zistí len to najhoršie.
Čítajte túto knihu s pochopením, dotvára obraz toho, aké hrôzy vojna spôsobila, koľkým ľuďom vzala dôstojnosť a mnohým aj nádej.
Andrea Hinková Tarová
Čítajte tiež: 999 je varovaním, aby sa minulosť neopakovala – Recenzia
Veľmi sa mi recenzia páči…držala som knihu v rukach ešte pred Vianocami a veľmi som.zvažovala že ju kupim…neviem prečo som.to neurobila.Teraz to ľutujem normalne. Asi preto,lebo mam ešte kopu nedočitanych knih.