Každý človek má pri narodení určité genetické predispozície a prvým nádychom sa začína jeho cesta životom. V tomto momente ešte strach nie je. Ten sa vytvára postupne. Niekedy vlastnou skúsenosťou, niekedy vďaka slovám najbližšieho okolia. Typickým príkladom môže byť: „Nebehaj, lebo spadneš,“ či „Nedotýkaj sa sporáka, popáliš sa.“ Spolu s objavovaním sveta naberáme naše prvé „strachy.“
Náš vnútorný strach si často vytvárame ovplyvnení okolnosťami, predsudkami či domnienkami. Nemálo na nás pôsobia aj názory a slová iných, ktoré si pripustíme. Týrané ženy častokrát majú strach odísť od násilníckeho muža, pretože nemajú silu ani odvahu zostať samé. Neveria si, pretože ich strach vybudovaný slovami a násilím tyrana, prevážil nad reálnym uvažovaním o vlastných možnostiach a schopnostiach. Ďalší ľudia zostávajú v práci, ktorá ich nebaví, šéf ich šikanuje a atmosféra im uberá životnú energiu, iba kvôli tomu, že každý mesiac im príde na účet výplata. Mimochodom, ani s tou nie sú spokojní.
Naše rozhodnutia sú často poznačené strachom
Náš život však tvoria naše rozhodnutia. Katarína Mayer, autorka knihy Sama za seba hovorí: „Niekedy robíme rozhodnutia, o ktorých si myslíme, že sú správne. V skutočnosti však nie sú správne a často nie sú ani naše. Až 90 percent našich rozhodnutí sa deje v našom podvedomí a po prvých piatich sekundách začne úradovať strach.“
Čítajte tiež životný príbeh autorky Kataríny Mayer https://andawell.sk/zivot-sa-neda-naplanovat/
Životné rozhodnutia autorky Kataríny Mayer sa s odstupom času ukazujú akoby strachom neboli vôbec poznačené. Po získaní pracovných víz odcestovala do Kanady, kde však nemala isté zamestnanie: „Tak sme sa s mojím partnerom dohodli, že to vyskúšam. Chodila som po rôznych akciách a stretávala sa s ľuďmi. Približne po dvoch mesiacoch som už mala prácu a manžel prišiel za mnou.“ Aj autorka má však skúsenosť s naprávaním omylov.
Jedným z jej snov bolo otvorenie reštaurácie, čo aj uskutočnila, ale veľmi rýchlo zistila, že toto nie je správna cesta: „Zatvoriť reštauráciu nebolo jednoduché, ale bolo to správne. Dnes by som sa rozhodla rovnako.“
V knihe Sama za seba sa so svojím strachom musí vysporiadať hlavná hrdinka Lena. V minulosti prežila pád na dno a nedokáže sa od tejto smutnej spomienky odpútať. Tak žije v manželstve s mužom, ktorý je tyranom a tiež má strach – postaviť sa svojej matke a povedať jej pravdu o sebe. Obaja vďaka strachu žijú v nešťastnom zväzku a v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii.
Hlavným strachom Leny z knihy Sama za seba od Kataríny Mayer je strach zo zmeny, strach z neznámeho. Potrebuje totiž istotu aj za cenu života v nešťastnom manželstve. Ostatne ako väčšina ľudí, ktorí majú strach z neznámeho. Neistota predstavuje možnosť, že nás zasiahne bolesť a radšej sa zaoberáme známou bolesťou, ako tou, ktorá by mohla prísť. Zároveň sa však oberáme o možnosť, že budeme mať šťastie a radosť. Anthony Robbins, jeden z najväčších motivačných lídrov na svete hovorí: „V súčasnom rýchlom svete sa môžeme spoliehať len na svoj pocit identity. Akonáhle začneme pochybovať o tom, kto sme, stratíme všetko, na čom sme si budovali svoj život.“
Lena sa rozhodla žiť v strachu. Urobila rozhodnutie. Je to nástroj, ktorý môže v každom momente zmeniť náš život. Ak chce človek niečo dosiahnuť, najťažším krokom je sa na to odhodlať – rozhodnúť sa a poučiť sa z predchádzajúcich rozhodnutí. Každé naše rozhodnutie môžeme kedykoľvek prehodnotiť a urobiť nové. Ako sa zachová hlavná hrdinka knihy Sama za seba autorky Kataríny Mayer?
Zrkadlo ženám z vlastnej skúsenosti
Samotná spisovateľka Katarína Mayer urobila vo svojom živote niekoľko rozhodnutí, aj keď boli poznačené určitým druhom strachu z neznámeho. Všetko sa to začalo ako mesačný výlet do Kanady za sesternicou. Z mesiaca bol rok a po vypršaní víz sa vrátila na Slovensko s jediným cieľom – získať prisťahovalecké víza.
Lenže, život sa nedá naplánovať a tak počas čakania na víza rozbehla snubnú kariéru a spoznala svojho budúceho manžela.
Odrazu nebol takmer žiaden dôvod niečo meniť, ale aj napriek tomu sa rozhodla všetko nechať a začať od úplného začiatku. „V živote som mala niekoľko výziev, vďaka ktorým som musela niečo ukončiť. A aj keď to bolo to dobré, správne, zabehnuté, tak som ten koniec vnímala len ako nový začiatok,“ hovorí.
Najväčší strach mávajú ľudia pri život ohrozujúcich ochoreniach. „Keď mi diagnostikovali leukémiu, vnútorne som cítila, že ešte nemám svoj život dožitý. Dovtedy som mala pocit, že všetko a všetci v mojom živote závisia na mne. Odrazu som sa musela spoľahnúť na iných, na svojich blízkych. Vďaka chorobe som sa zbavila strachu hovoriť nie a požiadať o pomoc,“ priznáva K. Mayer.
Čítajte tiež životný príbeh Kataríny Mayer https://andawell.sk/zivot-sa-neda-naplanovat/
