Kto má rád dejiny Anglicka, počas ktorého vládla namiesto oficiálneho panovníka Henricha VI. jeho manželka Margaréta z Anjou (inak jej charakter bol predlohou pre postavu kráľovej ženy Cersei Lannister v megaúspešnom seriály Hra o tróny), pri knihe Pani riek od autorky Philippy Gregory, si príde na svoje. Tento historický román z obdobia vojny ruží historicky presne odhaľuje nálady, aké v tom čase v Anglicku vládli a ukazuje charakter ľudí, ktorí boli v čele tejto vojny, ktorej dôsledkom skončila vláda Lancasterovcov a nastúpila dynastia Yorkovcov.
Stredovek 13. storočia nie je v románoch, seriáloch alebo vo filmoch tak častý, ako napríklad obdobie Tudorovcov (tí prišli na rad až po Yorkovcoch, kedy prevzali vládu po meči zabitím Richarda III. posledného z roku Yorkov).
Ale vrátim sa ku knihe, aj keď pokiaľ ide o anglickú históriu, mám tendenciu toho chcieť povedať veľa ? Tak mi to prosím odpustite a koho to nezaujíma, preskočte.
Pani riek – hlavná hrdinka knihy a zároveň rozprávačka príbehu je Jaquetta Luxemburská, vojvodkyňa z Bedfordu. Jej rozprávanie sa začína stretnutím s Janou z Arcu (nazývanou aj Parla Orleánska), ktorú väznili na hrade jej strýka a nakoniec upálili.
Len v krátkosti – Jana z Arcu viedla Francúzske vojsko počas storočnej vojny proti Anglicku. Hovorila o sebe, že je poslom Boha. V roku 1430 ju uväznili a o rok neskôr upálili za kacírstvo a čarodejníctvo. V tom čase bola Jaquetta Luxemburská ešte mladé dievča, no už sa stretáva so svojim budúcim manželom – vojvodom z Bedfordu, synom anglického kráľa Henricha IV. Tu, počas sprisahania proti Jane z Arcu si vojvoda Jaquettu vyhliadol, aby ju o niekoľko rokov poňal za svoju manželku. Nie však kvôli potomstvu, potreboval jej panenstvo a zvláštne nadanie jasnozrivosti. Zahŕňal ju luxusom, a chcel po nej, aby mu veštila nadchádzajúce udalosti.
Po jeho smrti sa Jaquetta ocitne na kráľovskom dvore a tajne sa vydá za bývalého panoša jej manžela Richarda Woodwilla. Porodí mu 14 detí, vrátane budúcej kráľovnej Alžbety Woodwilovej ( k nej sa ešte dostanem).
Neskôr sa stane dvornou dámou a najbližšou priateľkou panovačnej a vojnuchtivej Margaréty z Anjou, ktorá bojovala namiesto svojho manžela za udržanie koruny a tiež za práva na korunu pre svojho syna (či bol aj jej manžela, dnes už nikto nepotvrdí ani nevyvráti). Jej manžel, kráľ Henrich IV. bol slabej nátury, nenávidel vojny a zo všetkého najradšej sa utiekal do motlitebne. Obaja, Margaréta aj Henrich boli ľahko ovplyvniteľní a bez svojich radcov z rodu vojvodov neurobili ani krok. Nejasný panovník, zmätočné vyhlásenia ešte viac stupňovali boj o moc, v ktorom sa objavuje ďalšia známa historická postava Richard, vojvoda z Yorku, ktorý si nenárokoval na trón, avšak Margaréta z Anjou s ním kategoricky odmietala čo i len prehovoriť.
Anglicko sa zmietalo v biede, nespokojná bola šľachta, krajina bojovala s Francúzskom a Margaréta postupne strácala územia. Aj napriek tomu, že si k sebe prizvala v tom čase ešte divokých Škótov, finančné problémy kráľovstva a nevyplácanie žoldov malo za následok jej postupný úpadok. Na trón si zasadol Eduard IV. syn Richarda, vojvodu z Yorku (ten bol počas vojny ruží zabitý). Eduard IV. si svoj nárok na trón poistil vojnou v Towtone.
Autorka nás postupne prevedie históriou udalostí až po pád rodu Lancasterovcov, vyvrcholením čoho je stretnutie jej ovdovenej dcéry Alžbety so súčasným kráľom Eduardom IV.
Autorka Philippa Gregory je vyštudovaná historička a je trošku na škodu, že sa v knihe až priveľmi drží reality a nevytvorila si aspoň jednu fiktívnu postavu, ktorá by jej možno rozviazala viac ruky pri písaní románu. Chvíľami sa totiž román mení na učebnicu dejepisu. Kto ale má rád dejiny neprikrášlené, príde si na svoje. Oceňujem, že aj keď sa v histórii chronicky objavujú stále tie isté silné a vysokopostavené ženy, väčšinou je toto obdobie spájané s patriarchátom a teda so stavom, kedy ženy bezvýhradne poslúchali mužov. Jana z Arcu je upálená najmä preto, že je žena, a aj Jaquetta si musí dávať pozor. Margaréta z Anjou je neriadená strela, lenže z pozície manželky kráľa si to môže dovoliť. Autorka priviedla na svetlo sveta touto knihou ďalšiu ženu, ktorá bola rozhodujúcou osobou pri zmene dejín.
Postava Jaquetty, vojvodkyne z Bedfordu je pravdivá, aj keď historicky sme sa k nej mohli doposiaľ dostať skôr cez jej dcéru kráľovnú Alžbetu. Tá si do manželstva s kráľom Eduardom IV, prvým kráľom z rodu Yorkovcov, priviedla dvoch synov z predošlého manželstva a porodila ďalších 10 detí. Alžbeta zdedila po matke dar predvídavosti a jasnozrivosti, pri ktorom jej pomáhala najmä sila rieky a jej údajná predkyňa Meluzína – žena vôd, rusalka, silná žena, bohyňa vôd.
Toto už v knihe nie je, takto sa ďalej tvorila história.
No a tu sa dostávame k slávnym Tudorovcom. V histórii Anglicka sa objavujú už počas vojny ruží a svoje ťaženie na kráľovský dvor ich nezastavuje ani počas vlády Yorkovcov. Ukážem vám ich nástup na trón trochu inak. Cez ženy. Jaquettu, vojvodkyňu z Belfordu alebo skôr jej dcéru Alžbetu. A opäť to skončí pri ženách, takže vlastne prídeme na to, že aj keď naoko vládol patriarchát, za všetkých boli vždy ženy. Ako vieme ženské vojny sú tichšie a zákernejšie.
Král Eduard a Alžbeta mali spolu desať detí, z toho dvoch manželských dospelých synov – Eduarda a Richarda. Keď kráľ Eduard zomieral, poprosil svojho brata Richarda III., aby sa stal poručníkom jeho synov, kým dospejú.
Lenže.
Richard III. ukradol trón a chlapcov nechal uväzniť a povrávalo sa, že aj zabiť. Neskôr zomrel Richard III. v bitke s Henrichom Tudorom a ten nastúpil na trón. S vedomím, že dvaja synovia predchádzajúceho kráľa sú mŕtvi.
Ich matka Alžbeta prekliala Tudora podľa nej vraha jej synov, aby vymreli po mužskom rode. Pri rieke, s pomocou Meluzíny, za účasti jej dcéry Alžbety z Yorku.
Alžbeta z Yorku (údajne bola predtým milenkou bratranca Richarda III a chcela sa za neho vydať) sa po smrti Richarda III. vydala za nového kráľa Henricha VI, prvého z Tudorovského rodu. Alžbeta sa stále snažila oslobodiť svojich synov a získať pre najstaršieho trón. Gróf Buckingham však jej potvrdil, že jej synovia sú mŕtvi a tak vymysleli iný plán. Spojili sa s Markétou Beaufortovou a podporili tak nároky jej syna Henricha Tudora na trón. Bol totiž najbližším mužom, ktorý si mohol uplatniť nárok na lancasterovský trón. Celé to dokončila dohoda o jeho svadbe s Alžbetou z Yorku. Manželstvo Alžbety a Henricha bolo napodiv šťastné (z čoho nebola jej matka nadšená, pretože stále dúfala, že sa objavia jej synovia), kliatba sa však už nedala vziať preč.
Keď sa objavil Alžbetin v izolácii ukrytý mladší brat Richard (právoplatný dedič trónu z rodu Yorkovcov), dala ho bez milosti popraviť. Mala už totiž svojich následníkov – synov Artura a Henryho. Artur sa oženil s Katarínou Aragónskou, španielskou princeznou a o niekoľko mesiacov zomrel /kliatba splnená/. Tú si potom vzal jej mladší brat Henrich VII., avšak trikrát potratila, nato sa narodila Mária /neskôr krátko kráľovná/ a kráľ ju neskôr odvrhol. Pravda je, že jedného syna mal, s treťou manželkou, ale ten zomrel a tak na trón nastúpila po jeho smrti Mária, známa ako krvavá Mary.
Tá krátko pred svojou smrťou len veľmi ťažko odovzdávala trón svojej mladšej nevlastnej sestre Alžbete I, ktorú počal Henrich VII. počas svojho druhého manželstva s Annou Boleynovou. Tú nechal neskôr popraviť za údajné smilstvo a neschopnosť priviesť na svet mužského potomka. Alžbeta I. mala taký strach o svoj trón, že sa nikdy nevydala a nemala deti. Bola poslednou z rodu Tudorovcov. Rod vymrel po mužskom potomkovi (ktorý sa nenarodil).
Kúzla, mágia, zaklínadlá a šamani sú tu od nepamäti a aj keď aj dnes sa mnohí ľudia tvária, že sa ich to netýka, čudovali by ste sa, čo všetko dokáže.
Andrea Hinková – Tarová
Kniha vyšla vo vydavateľstve Slovart http://www.slovart.sk
Ďalšie recenzie čítajte tu: 999 je varovaním, aby sa minulosť neopakovala – Recenzia
V rukách nepriateľa – recenzia a súťaž
Včelár z Aleppa – Recenzia
Byť černoškou nie je jednoduché
Rodinná sága 7 sestier – recenzia
http://www.andawell.sk
Mohli by Vás zaujať aj tieto články:
