Menu Zavrieť

Pondelkovník. Zmeňte informácie, ktoré prijímate

Náš život významne ovplyvňuje spánok a jeho kvalita. V odbornej literatúre je odporúčaný čas spánku od 6 do 8 hodín pre dospelého človeka, no nie je to pravidlom. Niekto potrebuje spánku viac, iný menej. Traduje sa napríklad, že Napoleon spával 4 hodiny denne.

Rovnako významná je aj predspánková rutina. 30 až 60 minút pred spánkom je vhodné venovať sa aktivitám, ktoré podporujú uvoľňovanie. Každý večer by mali tie isté aktivity nasledovať v tom istom poradí. Po čase dochádza k výraznejšiemu uvoľneniu, čo sa pozitívne odzrkadľuje na kvalite spánku

Spánok ovplyvňuje naše emócie a tie ovplyvňujú naše vzťahy.

Vedec Viliam Dement budil ľudí vo fáze, kedy začali snívať. Skúmal ich spánkové cykly. Máme určité fázy spánku, kedy sú prítomné očné pohyby, ale sú aj fázy spánku, kedy nie sú prítomné. Ide o tzv. ren a non rem fázy spánku. Akonáhle ľudia vstupovali do fázy spánku ren (rýchle pohyby očí), zobudil ich.

“Teraz si predstavte ženy na materskej, ktorým sa v noci zobudí dieťa. Často sú frustrované a aj počas dňa nemajú dostatok energie. Je to práve kvôli tomu, že nemajú dodržané spánkové cykly.” hovorí Robert Krause. Mnoho ľudí má tendenciu nevenovať pozornosť spánku, avšak mozog ovplyvňuje spánok a naopak. Preto je veľmi dôležité snívať. Veľa ľudí hovorí, že nesníva. Nie je to celkom tak, snívame každú noc, aj keď si sny nepamätáme. Sny sú opticko iluzórne zážitky zo samotného dňa a často si počas spánku máme tendenciu napĺňať rôzne fantázie.

Vypnuté obranné mechanizmy
Počas spánku sú vypnuté rôzne obranné mechanizmy a preto si často počas neho napĺňame aj potreby, ktoré si počas bežných dní dovoliť nemôžeme. Spánok produkuje hormón melatonín, ktorý do istej miery reguluje aj to, ako sa cítime.

Melatonín je významne ovplyvnený aj dĺžkou slnečného svitu. V rámci psychopatológie poznáme tzv. sezónne afektívne poruchy, kedy je mnoho ľudí viac depresívnejších, a to najmä počas jesene. Depresia je významne ovplyvnená tvorbou melatonínu a rôznych iných látok, napríklad serotonínu. Mnoho depresívnych ľudí nemá dostatok serotonínu a práve tento hormón ovplyvňuje naše naladenie, a to ako sa cítime.

Zmeňte informácie, ktoré prijímate
Veľa ľudí má počas zaspávania pri sebe smartfón. Prvá vec pred spánkom je, že sa do neho pozrú, ešte niečo okomentujú a ihneď po prebudení ho opäť kontrolujú. Podľa slov R. Krauseho ľudia nie sú závislí na sociálnych sieťach, ale na hormónoch, ktoré sa vylučujú pritom, keď sú na sociálnych sieťach. Preto, keď zaspávame a dochádza k uvoľneného stavu, sme náchylnejší prijať aj určité sugescie.

“Ľudia si dávajú pozor na to, čo jedia ale nedávajú si pozor na to, aké informácie prijímajú. Lenže informácie významne ovplyvňujú naše myslenie a naše myslenie významne ovplyvňuje naše konanie a konanie ovplyvňuje výsledky, ktoré v živote dosahujeme. Keď chceme zmeniť výsledky, je dôležité zmeniť vstup. Teda informácie, ktoré prijímame.” hovorí R. Krause.

Emočný stav
Stalo sa vám niekedy, že ste sa s niekým dohodli na určitý čas a ten človek meškal? “Akonáhle manžel mešká a má vypnutý telefón a do toho prechádza pod oknami sanitka, väčšine žien napadne (keď nemajú dostatok spánku a sú unavené) že sa mu mohlo niečo stať. Prežívajú teda emóciu strachu. Táto emócia je ale maskovaná emóciou hnevu. Emócia strachu je fixovaná na potrebu istoty a bezpečia. Manželka nevie, či je jej manžel v poriadku a preto má strach. Akonáhle manžel otvorí dvere, väčšina žien na neho nakričí. Je tomu tak preto, že ak nie sme v optimálnom emočnom stave a nemáme uspokojené základné emocionálne potreby, je veľmi zložité pre nás uspokojovať vyššie potreby – sociálne potreby, potrebu kontaktu, či blízkosti. Keď príde váš manžel unavený alebo napríklad po nočnej a chcete s ním zdieľať to, čo je pre vás dôležité – napríklad niečo menej príjemné, tak ho najprv nechajte najesť, vyspať a pobudnúť na toalete.” odporúča R. Krause.

Spánok ovplyvňuje naše emócie a tie ovplyvňujú naše vzťahy. Emočný vnútorný stav ovplyvňuje vonkajší stav. Zároveň vonkajší emočný vzťah ovplyvňuje vnútorný emočný vzťah. To, aké máme vzťahy, závisí od toho, aké máme vnútorné stavy. “Ak by ste náhodou išli v nejakej blízkej dobe na súd, výskumy hovoria, že sudcovia dávajú pred obedom oveľa prísnejšie tresty ako popoludní. Je to spôsobené tým, že sú hladní. Glukóza, ktorá sa nachádza v krvi výrazne ovpyvňuje to, akým štýlom máme tendenciu sa pozerať na iných ľudí.” konštatuje R. Krause. Alebo. Už len pomyslenie na kávu v nás spúšťa dopamínovú reakciu. A dopamín je zodpovedný za to, aby sme sa cítili dobre. “Keď pôjdete najbližšie do kaviarne, objednajte si kávu a odíďte. Vášmu mozgu to stačí na to, aby si myslel, že prijal určitú látku.” dodáva R. Krause.

Jednou z príčin, prečo máme spánku nedostatok, môžu byť aj nesprávne návyky. Blíži sa polnoc a na druhý deň vstávame o šiestej. Napriek tomu si namiesto spánku radšej pustíme ďalší diel obľúbeného seriálu, alebo trávime čas na sociálnych sieťach. Týmto sa okrádame o cenné desiatky minút spánku. „V súčasnej je mnoho ľudí závislých na elektronike, či už ide o smartfóny, televízor alebo počítače. Dôsledkom je nadmerná prítomnosť svetla, ktorá v negatívnom slova zmysle ovplyvňuje tvorbu spánkového hormónu – melatonínu. Ten hrá významnú rolu pre kvalitu spánku, keďže v noci sa tvorí niekoľkonásobne intenzívnejšie. Aj výber hudby má svoj význam. Tá ovplyvňuje naše procesy v rámci organizmu a môže ho potenciálne namiesto uvoľňovania podnecovať k činnosti,” vysvetľuje psychológ PhDr. Robert Krause, PhD.

Andrea Hinková – Tarová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Navštívte náš voňavý e-shop

Pozrite si naše referencie