Viete, že okrem osvedčeného komba – pravidelná strava, veľa vody, menej sacharidov a viac pohybu, vplýva na naše chudnutie aj niečo iné? Chudnutie je podobne, ako veľa vecí v našej hlave. No a chudnutiu rozhodne neprospieva stres. Prečítajte si ako kortizol (hormón stresu) na naše chudnutie a celkovo, čo môžeme urobiť so svojim životom. Píše terapeutka Bronislava Svrčková.
Priznajte sa, koľké z vás aspoň raz za život neuronili slzičku nad číslom na váhe, alebo nad nohavicami, ktoré sa „zrazili“ v skrini o dve konfekčné veľkosti.
Akokoľvek tvrdo bojujeme proti nenávistným komentárom na sociálnych sieťach, podporujeme oblé krivky a tvrdíme, že pár kíl navyše len pekne obalí naše kosti, každá z nás má v sebe vnútri parádnicu, ktorá chce slobodne vkĺznuť do konfekčnej veľkosti niekde okolo „emka“ a vyzerať v nej špičkovo, bez zatiahnutého brucha a vykúkajúcich „muffinov“ – to sú tie potvory, čo po stranách prekypujú z úzkych nohavíc.
K tomu, aby som sa pozrela na tému kíl a čo nám bráni sa ich zbaviť, ma inšpirovala jedna veľmi milá dáma. Vybavovala som si na úrade dokumenty a spolu sme sa dali do reči, a samozrejme, neboli by to ženy, keby „nezabŕdli“ do témy chudnutia. Pani sa rozhovorila, a potvrdila mi, že za našimi nezdravými návykmi sú hlboké vzorce a presvedčenia, ktoré skrátka nevieme v našom bežnom živote nahliadnuť, a preto nám často pripadajú neriešiteľné. Keď som vytiahla svoje osvedčené kombo:
„Pravidelná strava, veľa vody, menej sacharidov a viac pohybu“ iba mávla rukou…“Neviete si predstaviť, aké to tu v práci máme…aké to stravovanie a čas…ledva na obed na chvíľu môžem odbehnúť.“
Zamyslela som sa… rozumiem, že nátlak zamestnávateľa môže byť nepríjemný, ale je naozaj reálne to, že si nevieme urobiť dve – tri prestávky na jedlo a môcť si odbehnúť na toaletu? To naozaj sú pracovné podmienky tak neľútostné? A vtedy som si uvedomila, že mám pred sebou ženu, podobnú tým desiatkam klientiek, ktoré sa premleli mojou kanceláriou a mali ten istý problém. Na toto ja nemám čas, nárok, možnosti….
Keďže ešte bola chvíľka času, zamyslela som sa a spýtala som sa jej: „A nie sú tie vaše kilá tak trochu vaša obrana? Viem si predstaviť, aké to musí byť náročné vybavovať stovky nespokojných klientov, ktorý si na vás vylievajú zlosť celého sveta a potom ešte doma ťaháte druhú šichtu.“ Dotyčnej dáme sa oči zaliali slzami a pokrčila ramenami.
Zostalo mi z toho smutno. Koľko žien sa v našom svete sa takto môže cítiť každučičký deň?
Z témou nadváhy som veľmi dobre oboznámená a venovala som sa jej doslova na vlastnej koži, takže moje telo si okúsilo konfekčné veľkosti od 38 do 44, tak si dovolím povedať, že mám predstavu, aké je to ťažké. Keďže diéty nefungovali a túžba po sladkostiach bola neskutočná, uvedomila som si, že na tento problém budem musieť vyzrieť inak. Začala som viac študovať problematiku stravovania, hormónov, vplyvu psychosomatiky, neuróz a komplexnej starostlivosti o telo a podarilo sa mi z toho nenávideného kruhu hladoviek a prejedania vystúpiť. Na to, aby sme sa mohli do toho pustiť, ale musíme dať do poriadku našu psychiku.
Realita nadváhy – pokiaľ u nás lekár vylúči pôsobenie hormonálnych porúch a iných príčín, súvisí s produkciou stresového hormónu – kortizolu. Jeho nesprávne fungovanie ovplyvňuje ukladanie tuku a to najmä v okolí pásu a brucha. Reguluje krvný cukor a to sú často až nepochopiteľné chvíle, kedy by ste doslova „zjedli vola“ na posedenie. Doslova vám ide prasknúť hlava, ak si okamžite nedáte kus čokolády a podobne. Podrobnejšie informácie o kortizole sa dajú ľahko dohľadať.
Pre nás je dôležité povedať si, že jeho vylučovanie je previazané so stresom. Ak sa teda pustíte do diéty, ráno na vás nakričí manžel, v práci padajú termíny aj hlavy, do toho príde telefonát zo školy, že vaša ratolesť zmlátila spolužiaka, zvyšuje sa vo vás napätie a keď tieto všetky emócie nedokážete spracovať a eliminovať, čaká vás jednoznačný výsledok – vybielená zásuvka s keksami, alebo nájazd na chladničku. Po krátkej eufórii prichádza doslova nenávisť samej k sebe, aký som slaboch, pretože som to zase nevydržala. Dôležitá informácia v tomto začarovanom kruhu je nasledovná – toto sa nedá vydržať. Nie ste Terminátor.
Ako teda z toho von? Neľahko, ale nie je to nemožné. V úvode článku som sa zamýšľala, v čom bola tá milá dáma podobná mojim klientkám. A uvedomila som si, že to bol postoj „slúžiacej a dobrej“ ženy, ktorá dokáže všetko a vyhovie všetkým. Dámy, priznajme sa, ruku na srdce, ktoré miesto vo vašom živote zaujímate vy? Pýtam sa na to, koľkokrát si položíte otázku typu: „Čo by som teraz potrebovala? Čo by bolo teraz pre mňa dobré? „ Takmer vždy, keď klientkám kladiem túto otázku, nechápavo na mňa hľadia…a väčšinou na to vyhŕknu: „Mám manžela, dve deti a prácu. Nemôžem sebecky myslieť na seba! Musím to všetko zvládnuť!“
Problémom je, že tento postoj mnohé z nás naučili ešte v detstve naše mamy, pre ktoré bolo manželstvo často len čas driny a sebaobetovania. Súhlasím, že bez obety to nepôjde. Ale tvrdím, že ak je mama nešťastná, je nešťastná celá rodina. Často sme úplne zabudli pod ťarchou rodiny, kariéry a práce, kým sme a čo potrebujeme. A na to si potrebujeme spomenúť. Potrebujeme si uvedomiť, že aj keď máme zodpovednosť, máme aj povinnosť voči sebe – starať sa o to, aby nám bolo dobre. To znamená, že si nájdeme čas, keď budeme robiť niečo pre seba. Naučíme sa poprosiť o pomoc a prijať ju. Naučíme sa delegovať úlohy – aj menšie deti si vedia upratať izbičku, aj manžel raz za čas urobí studenú večeru, alebo suseda postráži deti.
Čítajte tiež: Každý z nás by mal mať svojho autistu
Na to, aby sme začali hľadať kreatívne riešenia v našom živote sa hlavne potrebujeme upokojiť, stíšiť a dopriať si aspoň chvíľu pre seba. Ak je to pre vás ťažké, vydupte si aspoň hodinu jógy, alebo posedenie s kamarátkou. Nájdite si terapeutku, ktorá vám pomôže vymaniť sa z kolotoča perfekcionizmu a viny. Investujte do seba aspoň maličkú časť výplaty s tým, že si to zaslúžite. Vydali ste sa na veľmi dlhú cestu, ale na tejto ceste nefungujú skratky. A všetky tie zázračne potiace sa pásy, prístroje, tabletky sú len spôsoby, ako si utíšiť pocit viny za tajne zošrotovanú čokoládu. Nehovorím, že hladovkou neschudnete….ale ani sa nenazdáte a po jednej dovolenke je začarovaný jojo efekt späť a nezabudne pribaliť pár kíl navyše….
Čítajte tiež: Viete, čo je to emočné jedenie?
Hormóny stresu, nervozita a hlavne potláčanie samej seba a dávanie sa na koniec každého radu je základ, na ktorý sa kilá akoby magicky lepia. Možno vám to príde príliš zjednodušené, ale tak nejako to funguje. Aj v prírode, keď sa zvieratá potrebujú brániť nepriateľovi – hoci domnelému, snažia sa aspoň opticky zväčšiť. Každý z nás už videl naježeného kocúra, alebo nafúknutého kohúta. Ak hovoríme o psychosomatike, tak s tukom sa akoby zväčšujeme aj my, aby sme sa mohli brániť. Či už pred nespokojným partnerom, požadovačným šéfom, alebo nikdy nespokojnými zákazníkmi…to už si doplňte sami…
PhDr. BRONISLAVA SVRČKOVÁ
Autorka sa vo svojej praxi venuje koučingu a mentoringu. Jej špecializáciou sú ľudské vzťahy, pričom najčastejšie sa venuje toxickým a nefunkčným vzorcom správania v medziľudskej interakcii. Jej klientmi sú najmä ženy v produktívnom veku, ktoré prechádzajú zlomovými obdobiami a zápasia s problematikou toxických vzťahov, či už v súkromí – v partnerskej či rodičovskej oblasti – alebo v pracovných vzťahoch. Skúsenosti čerpá zo svojej dvadsaťročnej praxe v pracovnej sfére, kde pôsobila často ako mediátor a špecialista na komunikáciu vo firmách. Sama si prešla niekoľkými toxickými vzťahmi a aj vďaka tomu sa rozhodla pomáhať ženám, ktoré sa nachádzajú v týchto vzťahoch a nevedia nájsť riešenie.
www.dobrykouc.sk
