Menu Zavrieť

Spisovateľka Adriana Krištofíková: Krásna a svieža – ako to robí?

ADRIANA KRIŠTOFÍKOVÁ je manželkou diplomata, ktorého spolu s osemročnou dcérkou sprevádza na jeho diplomatických misiách v zahraničí a popritom píše knihy. Napísala už tri – Život nie je román, Ako chutí voda a koncom minulého roka Nočný chat a ranný fresh. Všetky sa čitateľkám páčili, a tak onedlho vyjde jej nový román Keď utiecť, tak s tebou. Nám prezradila, čomu sa venuje v zahraničí ako manželka diplomata, ale napríklad aj to, ako si udržiava štíhlu postavu.

Kedy a prečo ste sa rozhodli napísať vôbec prvú knihu?
Dlho som si písala len sama pre seba, väčšinou krátke útvary. Obľúbila som si jednu poviedku, pridávala som kapitolu ku kapitole a zrazu som mala 200 strán textu. Tento proces trval asi dva roky. Písala som spontánne, vývin deja ma niekedy samotnú prekvapoval. V charaktere hlavnej hrdinky sa stretlo veľa skutočných postáv. Napokon som usúdila, že by bolo škoda zatvoriť Klaudiu a jej strastiplnú cestu za šťastím opäť do písacieho stola. Takto nejako vznikol môj prvý román Život (nie) je román, ku ktorému mám dodnes zvláštny citový vzťah. V nemalej miere ma povzbudil aj úspech slovenského ženského románu na našom knižnom trhu. No a nakoniec  úplne jednoducho: vždy som snívala o tom, že budem písať knihy. Som vďačná vydavateľstvu Motýľ, že sa mi tento sen splnil, a teším sa, že mi koncom jari vyjde ďalší román Keď utiecť, tak s tebou.

A kde beriete inšpiráciu?
Inšpirácia je všade okolo nás, v každodennom živote. Rada sa stretávam s ľuďmi, počúvam, čo ich trápi, čo prežívajú, z čoho majú radosť.  Obyčajne sú v jednom príbehu spracované viaceré témy, ktoré som odpozorovala zo skutočného života. Keď sa moji známi dozvedeli, že píšem, začali byť ku mne otvorenejší, mnohí mi ponúkajú svoje zážitky. Paradoxne to, čo sa niekomu môže zdať zaujímavé, mňa osloviť nemusí. Naopak, niekedy stačí nevinná poznámka a fantázia mi začne pracovať na plné obrátky. Stále čerpám zážitky zo študentských čias ako aj z mojich zahraničných pobytov. Veľa zaujímavých postáv som našla v medzinárodnej komunite, odlúčenie od domova mi zase dáva možnosť prežívať širokú škálu pocitov, čo sa odzrkadľuje aj v myslení mojich literárnych postáv. 

Manžela diplomata sprevádzate na zahraničných misiách. V ktorých štátoch ste už boli?
Strávili sme po štyri roky vo Viedni, v Londýne a Rige. Keďže Viedeň je za rohom, človek má stále pocit, že domov je na dosah, nemusí obmedziť rodinné ani priateľské vzťahy. Rakúsko mi navždy zostane spojené s eleganciou jemu vlastnou. Skutočné vyslanie v zahraničí som prežívala až vo Veľkej Británii. Londýn je mesto, v ktorom žije celý svet, to vari hovorí za všetko. Okrem zdokonalenia sa angličtine, ma obohatil o úžasný pocit slobody. Riga a Lotyšsko, ako aj Litva a Estónsko, boli pre mňa veľké neznáme. O tom viac som bola milo prekvapená a očarená pôvabom a životnou úrovňou Baltských štátov.       

Čomu sa vlastne v zahraničí venujete ako manželka veľvyslanca?
Doteraz som vždy počas vyslaní môjho manžela aj pracovala. Snažím sa nám v zahraničí vytvoriť domov, čo najmä v začiatkoch býva ťažké, kým sa človek zorientuje a ustúpi intenzívny pocit „vytrhnutia z koreňov“. Starám sa o bežný chod domácnosti, najmä o pohodu dcéry, ktorá si musí zvyknúť na nové prostredie, školu, nájsť si kamarátov. Až ďaleko od domova si človek uvedomí, ako veľmi na ňom lipne. Sprevádzam manžela aj na oficiálnych podujatiach  a pomáham pri organizovaní tých našich slovenských. Taktiež som členkou Medzinárodného klubu žien a Klubu žien veľvyslancov a podporujem rôzne charitatívne projekty, ktoré zastrešujú. Za všetky sa oplatí spomenúť charitatívny Vianočný bazár, kde sme ponúkali naše slovenské kulinárske špeciality. Cigánska pečienka, medovníky, či makovník majú už v Lotyšsku svojich fanúšikov. J

Povedzte nám, aké renomé má Slovensko v krajinách, kde ste pôsobili?
Celkovo môžem povedať, že Slovensko je vnímané ako mladá dynamická krajina s ambíciami a budúcnosťou. Časy, keď nás nemohli nájsť na mape Európy, alebo bolo treba spomenúť Československo, sú už za nami. Myslím si, že Slováci sa vedia v zahraničí presadiť a majú povesť srdečných ľudí s priateľskou povahou.

V pozícii manželky diplomata sa musíte zrejme prispôsobovať protokolu a obliekate sa oficiálne, no čo nosíte najradšej v súkromí? Kde si nakupujete oblečenie?
V súkromí nosím najradšej rifle a tričká s krátkymi rukávmi v kombinácii so svetrom. Rada nakupujem v klasických obchodoch Next, Reserved a H&M.  

Ste krásne štíhla, je to vďaka zdravému stravovaniu, alebo…? 
Ďakujem pekne. Áno, snažím sa zdravo stravovať, ale sem-tam si doprajem aj maškrty, veď žijeme len raz. Nikdy som nedržala diétu. Osvedčilo sa mi mierne obmedzenie chleba a múčnych výrobkov. Mojím hlavným jedlom je obed, večer si zvyčajne dám už len niečo malé – jogurt, syr, zeleninu . Môžem potvrdiť, že keď vynechám raňajky, celý večer potom otváram chladničku, preto sa snažím jesť čo najviac ráno a predpoludním. Tiež si myslím, že samotná úprava stravovania nestačí a treba sa hýbať. Pravidelné cvičenie ma navyše dobíja pozitívnou energiou.       

Foto: archív autorky
Text k foto z besedy: Adriana Krištofíková na besede na bratislavskej Bibliotéke.

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Navštívte náš voňavý e-shop

Pozrite si naše referencie