Tomáš Klus je známy nielen vďaka svojej tvorbe, ale rovnako tak aj vďaka nie často vídanému prístupu k životu a dianiu okolo nás.
Tento rozhovor je dva roky starý. V máji tohto roku vydal politický album Čaučesku, ktorý je odozvou na aktuálne dianie v susednom Česku. V júni 2021 vydal Soundtrack k divadelnému muzikálu Elefanazie. Už v júli, konkrétne 17.7. ho môžeme vidieť spievať v trnavskom amfiteátri, 4.9. potom vystúpi na zámku v Nitre a 5.9. v Pezinku. Ešte predtým, ako vám prinesiem aktuálny rozhovor s týmto skvelým človekom a výborným muzikantom, prečítajte si ten predchádzajúci rozhovor.
Jeho zatiaľ posledný album SpOlu sprevádza aj singel Tichá voda, ktorá hovorí o súboji s neprístupnosťou a o ostychu ľudí prehovoriť. „Každý z nás má v sebe obrovský potenciál uskutočniť svoj život ako šťastný človek. Jediné, čo mu stojí v ceste, je človek sám. Nedôvera vo vlastnú jedinečnosť, to je tichá, pokojná voda. Tá, keď prehovorí, môže prelomiť všetky tie hrádze, ktoré si okolo seba staviame na obranu pred druhými ľuďmi,“ hovorí Tomáš Klus.
Hovorila som s ním o komunikácii, živote a duchovne, ktorý je Tomášovou súčasťou a tiež o tom, čo mu dal 7 dňový pobyt v tme.
Tvoj posledný album SpOlu, ktorý vyšiel na jeseň minulého roku, je o komunikácii a o tom, že je potrebné medzi sebou komunikovať. Aký je hlavný odkaz tohto albumu?
V komunikácii, alebo v dialógu ako takom, vidím riešenie všetkých nepríjemných situácii, v ktorých sa spoločnosť ocitá. Či už ide o kultúrny, náboženský alebo politický problém, je potrebné na danú tému otvoriť dialóg. A to znamená, sprístupniť sa a dokážať počúvať aj druhých ľudí.
Toto je veľký problém, lebo to nevieme. Neustále do seba absorbujeme množstvo informácií, takže často máme pocit, že to, čo hovoríme, už nie je také zaujímavé a to, čo niekto povie nám, už nemôže byť také zaujímavé, ako to, čo sme si včera prečítali na Google. Myslím si, že je dobré presunúť komunikáciu z online do živej formy. Internet nám dal slobodu, s ktorou sme sa ešte nezvládli popasovať.
Väčšina nedorozumení, hádok a hejtov by sa v normálnom svete, v živej komunikácii nestala, alebo by sa vyriešila dvoma vetami. Skutočnosť, že sedíme sami vo svojej skrýši pri klávesnici, nám obmedzuje vedomie, že “oproti nám” sedí tiež nejaká živá bytosť so svojimi strachmi a radosťami, tak ako máme my. A sme k sebe cez tieto kanály oveľa necitlivejší, odľudštenejší.
Niekoľkokrát som bol svedkom toho, že sa ľudia na internete pohádali a pri reálnom stretnutí si to po dvoch vetách vykomunikovali. Takže živá komunikácia je to, čím by sa malo začať a nechať priestor pre oponentúru. Umenie komunikácie spočíva v tom, že človek schváli názor toho, kto mu oponuje a to sa bohužiaľ nedeje, pretože chceme všetko rýchlo a túžime víťaziť.
Dialóg je o tom, že zvíťazíme všetci, tým, že si to spolu vykomunikujeme a nájdeme spoločnú reč. A o tom je ten album a jeho podtitulom je, že žijeme vo svete, ktorý je utkaný z medziľudských vzťahov a naše štastie je priamo úmerné tomu, aké tie medziľudské vzťahy sú. V momente, keď má človek dobré medziľudské vzťahy v tom najužšom kruhu – rodine, tak keď je doma najlepšie, všade je dobre.
Často sa spolu s manželkou a deťmi stretávaš s hendicapovanými ľuďmi. Ich to určite teší, čo to dáva tebe?
Podľa mňa je ten pomer v nepomere pre nich. Vždy od nich načerpám veľa uvedomení. Sú to tie veci, ktoré nám bránia v tom, aby sme fungovali v rámci svojho zdravého života bez toho, aby sme sa neustále na niečo sťažovali. Keď sa pozriete na to, ako sú títo ľudia šťastní, tak naše problémy zrazu nedávajú zmysel. A to je len málo z toho-ich pohľad na život a zvláštne fluidium prijatia.
Si úžasný autentický. Ako si sa vysporiadal so zraniteľnosťou?
Človek prijíma a dáva rany, či už fyzické alebo cez slovo. Autentickosť je dôležitým bodom môjho života. Veľmi si vážim, keď sú ľudia, akí sú, a nič nehrajú a môže ísť o opilca, bezdomovca alebo prezidenta. Milujem ich, lebo sú sami sebou a napĺňajú seba a svoje okolie. A čo sa týka zraniteľnosti, tú je potrebné prijať. Sme zraniteľní a zároveň zraňujeme a musíme prijať oboje. Páči sa mi, čo hovoril Budha svojmu synovi Ráhulovi. Môžeš urobiť čo chceš, len musíš vždy dopredu zvážiť, či to bude prínosné pre teba a tvoje okolie, a ak nie, tak to nerob.
Stretávaš sa s mnohými ľuďmi, prijímaš aj dávaš. Máš nejaký rituál, ako si chrániť svoju energiu?
Prijímam to. Som priaznivec meditácie Tonglen, ktorá je o súcite, dávaní a prijímaní. Pred každým koncertom sedím ukrytý za pódiom a vnímam všetkých ľudí, ktorí tam za nami prídu a mám pritom jediné želanie. Chcem si vziať všetko utrpenie, bolesť a nevedomosť tých ľudí na seba.
Znie to možno veľkoryso, a nie som taký frajer, aby som bol schopný všetko absorbovať, ale dôležité je cvičiť myseľ, aby som v bežnej prevádzke, mimo meditáciu, v momente, keď príde niekto, kto je tzv. vysávač, dokázal byť na neho dobrý. Ten čovek je rovnako ako ja, výsledkom príčin a dôsledkom rozhodnutí, ktoré urobil v minulosti alebo ktoré za neho robili jeho rodičia. Takže sa mu snažím pomôcť a to je moje najväčšie želanie. Byť prospešný všetkým vnímajúcim bytostiam a som šťastný, že to môžem robiť len prostredníctvom toho, že niekde som.
Absolvoval si s odstupom dvoch rokov dva sedemdňové pobyty v tme, ktoré sú opakom komunikácie alebo nejakým druhom úniku. Čo ti to dalo?
Každý pobyt bol iný, a keď pôjdem znovu, opäť to bude odlišné. Pre mňa je to nutnosť, milujem ľudí, chcem s nimi byť a tráviť život, ale rovnako potrebujem čas pre seba. Doma to veľmi nejde, mám tam tri deti, manželku a dvoch chlpatých psov, a všetci si vyžadujú moju pozornosť.
Aj keď som mal nejaké pokusy urobiť si v určitom čase dňa, nejaký čas na seba, vždy ma našli. Takže k tomu, aby som praktikoval čas pre seba, využívam turné a sedemdňový pobyt v tme, ktorý je stonásobne intenzívnejší. Keby som pracoval niekde ako radový zamestnanec a mohol si dovoliť odísť niekde na chatu a vedieť, že ma nikto nepozná, keď si pôjdem kúpiť chlieb, tak by som to robil tak. Táto extrémna forma mi dáva to, že tri mesiace nemusím nikde chodiť.
Aký bol rozdiel medzi prvým a druhým pobytom?
Prvý pobyt bol celý o mne. Tma je projekčné plátno do ktorého sa premietajú vnútorné dialógy, väčšinou tie, ktoré človek neuzatvoril alebo v nich neobstál, takže som celý týždeň strávil tak, že som sa ospravedlňoval ľuďom, najmä ženám. Musel som sa vyrovnať s nejakými mojimi stopami v minulosti a minulých životoch.
Druhý pobyt už bol o praxi, pretože keď som prvýkrát vyšiel z tmy, urobil som pomerne dosť radikálnych rozhodnutí, vrátane toho, že som povedal ľuďom pravdu o tom, kto som. Následne prišiel súd, ktorý som niekde podvedome evidentne potreboval, aby ma očistil. Druhá tma ma smerovala v tom, kadiaľ chcem ísť a čo tu chcem robiť. Myslím si, že jednou z najdôležitejších vecí v živote je vedieť, čo chcem ja a až potom sa môžem zaujímať o spoločnosť a čo chcem urobiť pre ňu a čo by ona mala robiť pre mňa.
Aký je tvoj zmysel života?
Spoznať ho. V určitom čase môjho života sa pre mňa stalo duchovné hľadanie najväčším hobby, vedľa hudby a rodiny. Chcem zistiť prečo som tu a čo tu mám robiť, a tiež je pre mňa dôležité poznanie pravdy. Moja najväčšia túžba a zároveň aj silná motivácia pri rozhovoroch s mocnosťami, je poznanie pravdy, a to, aby som neklamal. Nie, žeby som cielene klamal, ale keď už žijem a som šťastný a ľudia sa ma pýtajú, ako to robím, nechcem im klamať. Želal by som si, aby som bol napojený na zdroj rýdzej pravdy. Chcel by som, aby cezo mňa prehováral Budha, ktorý hovorí, že teraz dýchaj a budeš šťastný. Ešte to neviem, nedostal som k tomu inštrukcie, je to moja túžba.
Andrea Hinková – Tarová
http://www.andawell.sk
Čítajte tiež: https://andawell.sk/tomas-klus-s-novym-singlom-chatram/
https://andawell.sk/tomas-klus-preco-je-vojna-ked-vsetci-chcu-mier/
