Váš partner musí byť vašou kamarátkou

3

Partnerstvo je proces a platí to všade vo svete. Slovensko je možno špecifickejšie vďaka tomu, že ezoterika a spiritualita je tu na dosť vysokej úrovni. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že rozvodovosť porastie. Ľudia sa totiž stále viac prebúdzajú a uvedomujú si, na čom záleží.

Aj karanténa nám pomohla zistiť, či sme vo vzťahu šťastní, alebo sme s partnerom len zo strachu zo samoty, zo straty komfortu a majetku, prípadne iných dôvodov. Všetku našu nespokojnosť schovávame za logistiku okolo detí, domácnosti a tým sa za bežných okolností ani poriadne nevidíme a nemáme priestor sa spoznávať.

O partnerských vzťahoch, jeho nástrahách, kompatibilite, nevere a o energiách v ňom, som sa rozprávala s terapeutom terapeutickej metódy ThetaHealing, lektorom a spisovateľom Miroslavom Harantom.

Karanténa nám dala nové možnosti pre budovanie partnerského vzťahu. Prestali sme utekať a začali sme žiť nielen vedľa seba, ale spolu. Mnohí psychológovia tvrdili, že bude buď veľa rozvodov alebo sa narodí veľa detí. Čo sme sa mohli naučiť o partnerstve?


Pravdou je, že výsledkom môže byť buď veľa rozvodov alebo detí, pretože tak funguje naša hlava a nastavenie. V roku 1977 v New Yorku došlo k poškodeniu elektrickej siete a 25 hodín ostalo celé mesto bez prúdu. Počas toho času stúpla extrémne kriminalita a zároveň o 9 mesiacov neskôr zaznamenali nárast v pôrodoch.

Efekt je, že keď nemáme čo robiť a sme s partnerom, začneme riešiť dve veci. Buď začneme riešiť problémy, ktoré môžu vyústiť až do rozchodu a druhou možnosťou je, že sa zblížime, venujeme sa jeden druhému. Čo môže viesť aj k neplánovanému splodeniu dieťaťa.

Sex je veľmi dôležitý pre kompatibilitu vzťahu, ale nie je to to jediné, čo udrží partnerov spolu.


Ani láska nie je jediná, ani nič iné. Neexistuje jedna vec, ktorá by stačila. Sú zložky vzťahu, ktoré sú veľmi dôležité a treba na ne myslieť. Ak na ne začneme zabúdať, bude nám niečo utekať. A keď nám utečie niečo, čo potrebujeme vkladať do vzťahu, tak nebude komplexný, celostný. Bude mať určité diery, cez ktoré sa môžu vyskytovať rôzne problémy.

Vzťah je potrebné vnímať ako živý mechanizmus, môžeme to nazvať aj iné vedomie partnerstva, ktoré sa vytvára a potrebujeme ho živiť, vytvárať, kreovať, dávať do neho energiu a starať sa o neho. Nikto nás však nenaučil, ako to máme robiť.

Musíme byť s partnerom kompatibilní natoľko, aby sme mohli budovať vzťah, aby sme sa mali od čoho odraziť a mať pevnú pôdu pod nohami, pretože keď prídu prvé problémy a my sa nevieme oprieť jeden o druhého, tak sa vzťah rozpadne.

Príde prvý problém alebo sa to len môže zdať ako problém a vzťah sa skončí. V skutočnosti je to o tom, že pokiaľ tam nie je kompatibilita, tak aj prvý problém nás môže rozdeliť.
Čítajte tiež: Prečo vzťahy nefungujú?

Mnohé ženy žijú samy, pretože si nevedia nájsť kompatibilného partnera. Ako si nájsť partnera a budovať s ním kompatibilný vzťah? 


Základom pre nájdenie si partnera je prestať ho hľadať. Dôležité je vedieť čo chcem  a potrebujem od partnera, aby som sa cítil šťastný v partnerstve.

Hovorí sa, že ak chce žena nejakého partnera, často si ho vykresľuje a spisuje si na papier vlastnosti, ktoré by mal mať..


Toto funguje, avšak žena by mala začať tým, že si napíše to, čo dokáže poskytnúť partnerovi. Následne je potrebné si rozpísať, čo od partnera očakáva a potom je vhodné si to porovnať. Možeme byť zhrození z našich zistení, no pomôže nám to nájsť príčinu, prečo sa nám nedarí nájsť to, čo by sme chceli a kde je problém.
Čítajte tiež: Každý z nás by mal mať svojho autistu

www.pexels.com

Platí aj to, že keď si chceme nájsť dobrého partnera, musíme byť energeticky na neho nastavené?


Priťahujeme si to, čo vyžarujeme. Vyžarujeme určitú energiu a cez tú si priťahujeme partnera. Je dôležité, ako myslíme a ako fungujeme. Preto nie je dobré partnera hľadať. Ak ho hľadáme, môže sedieť vedľa nás a nemusíme si ho všimnúť, pretože máme v hlave naše predstavy a vytvorené ilúzie o tom, aký bude alebo ako bude vyzerať. Strácame tak nadhľad.

V skutočnosti sa potrebujeme obrátiť na seba, začať na sebe pracovať a odstrániť veci, ktoré nechceme, aby mal náš partner. Čiže začať od seba a upratať si v sebe. Potom to funguje ako dva magnety. Idete okolo seba na ulici a stretnete ho. A nič ste pritom nemuseli robiť ani hľadať. Srdce a energia ho pritiahnu v ten správny moment. Veľa klientok mi hovorí, že na sebe pracujú a muži vôbec.

Výsledkom toho, že žena na sebe pracuje, môže byť aj to, že sa jej muž začne vzďaľovať…


Presne toto sa deje, a preto potrebujeme mať vo vzťahu kompatibilného partnera. Mali by sme rásť spolu, pretože ak rastie len jeden, tá priepasť medzi nimi sa začne zväčšovať. Niekedy sú to týždne, mesiace, roky a začne to byť neúnosné.

Už sú tak vzdialení, že si nemajú čo povedať. Ak niekto na sebe pracuje a jeho partner nie, tak musí počítať s tým, že ak chce vo vzťahu zostať, bude trpieť, pretože ich to bude odlučovať.
Čítajte tiež: Nekritizujte sa, nájdite na sebe to krásne

Nemôže však na sebe prestať pracovať, ak v tom vidí zmysel. Mal by teda začať komunikovať s partnerom a ukázať, čo sa môže stať, ak spolu nebudú rásť. V prípade, že aj napriek tomu partner nemá záujem na sebe robiť, tak sa musí rozhodnúť, či chce zostať v takom vzťahu.

Veľa partnerov spolu zostáva kvôli deťom. Je to správne?


Ak je partnerstvo nefunkčné, môže to spôsobiť deťom veľa problémov. Najviac, čo môžeme deťom dať, je to, že sme im príkladom v tom, ako žijeme. Deti sa najviac učia z toho, čo vidia. Ak vidia zdravé, pevné partnerstvo plné lásky, tak ich to posilní a čerpajú z tejto energie a bezpečia.

Hádky, nenávisť a naťahovanie sa cez deti môžu naopak spôsobiť deťom traumy. Pre deti sme tie najvyššie bytosti (bohovia), s ktorými prišli do styku a tieto bytosti považujú za jediné, pravdivé a najlepšie.

Ak tieto dve najviac milované bytosti spolu bojujú a nenávidia sa, tak vplyv na to dieťa je extrémny. V momente, keď rodičia zostávajú spolu kvôli deťom, dieťa začne cítiť vinu, že sa to deje kvôli nemu. A to nie je v poriadku.

Pre dieťa je dôležité, aby rodičia boli šťastní. Ak majú byť šťastní, keď sú od seba, je to vhodnejšie riešenie. Dieťa bude šťastnejšie, keď bude mať rodičov, ktorým sa darí, ako keby malo mať doma rodičov, ktorí sa nenávidia.

www.pexels.com

A pritom deti patria k nástrahám partnerstva. Prečo?


Keď prídu deti, partnerstvo sa často zničí. Dôvodom je často to, že sa žena naviaže na dieťa a prestane sa starať o partnera, prestáva vyživovať partnerstvo a všetku energiu presmeruje na dieťa. Dieťa sa stane prvoradé, nie partner.

Tak vzťah nemôže fungovať. Partner sa začne cítiť byť vylúčený, čoho dôsledkom sú hádky, konflikty, problémy a partnerstvo začne upadať. Dieťa musí byť vždy až po partnerovi. Viem, že veľa mamičiek nebude súhlasiť s týmto tvrdením a nehovorím, že máme dieťa odložiť, avšak na prvom mieste musíme budovať partnerstvo, aby bolo pevné, stabilné.

Vytvoríme tak energiu prijatia lásky pre dieťa na jeho zdravý a podporujúci vývin. Nie, žena sa nemá obetovať pre dieťa a partnera nechať bokom. Ako má potom to dieťa vyrastať a vidieť harmonické partnerstvo? Ako má sa učiť tolerancii a rešpektu? Z čoho má čerpať? Z toho, že mamička je tam len pre neho? To nie je v poriadku.

To je dosť častý jav, že žena sa príchodom dieťaťa mení zo ženy na matku. Ako sa dá nájsť tá správna rovnováha?


Treba si uvedomiť, že dieťa je stále len dieťa. Nie je to náš majetok a hlavne je tu na to, aby sme mu dali podporu a ukázali cestu, ktorú potrebuje na to, aby sa vyvinulo. A ako mu dať najlepšie podporu? V pevnom a silnom partnerstve, kde je jeden partner pre druhého. Nemôžeme sa správať k nášmu dieťaťu, akoby bolo nad nami. Mnoho matiek dá dieťa nie pred partnera, ale aj pred seba.

Ako sa však máme o neho starať, ak mu dáme väčší význam, ako máme my sami? To nie je možné. Dieťa potrebuje mať svoju rolu, a tá pozícia v rodine je pozícia dieťa. Ak tú pozíciu preskočí, môže nám z neho vyrásť nezvládnuteľné dieťa, s ktorým sa ťažko komunikuje. Ženy často zdieľajú jednu posteľ s dieťaťom a s partnerom.

To je veľká chyba, pretože takto žena dáva najavo, že nechce sex a intímnosti s mužom a zároveň umocňuje v dieťati pocit , že je nad partnerom. Žena nemusí mať deti nato, aby ju definovali. Pokiaľ to bude takto vnímať, mala by si žena najprv vyriešiť tento stav, lebo neskôr bude mať problém „pustiť“ deti a dať im slobodu.

Niekedy sú deti, ktorým sa rodičia až tak veľmi nevenovali, cieľavedomejšie a bystrejšie. Pretože sa naučili padať a vstávať a nebáli sa zlyhania. Deti nie sú naše vlastníctvo, ani majetok. Sú to slobodné duše a my ich máme previesť nejakou časťou ich života. Deti nie sú naplnením života. Ani naše šťastie nemôže byť závislé na šťastí našich detí. Šťastie musí vychádzať z nás.   

Sú ženy, ktoré vo vzťahu mužov „dusia“. Vo vzťahu je však dôležité dať partnerovi priestor na to, aby bol sám so sebou, …


To je veľmi dôležité, aby sme sa vedeli rešpektovať, vnímať a aby sme videli svoje hranice. Znamená to vedieť a zadefinovať si, čo je pre koho dôležité.

„Dusenie“ sa často prejavuje žiarlivosťou. Žiarlivosť ale nie je láska a „zožiera toho“, kto žiarli.


Dôležité je uvedomiť si, že človek žiarli a že to nie je normálne. Nie je to prejav lásky, ale traumy alebo strachu z detstva. Keď si to človek začne uvedomovať a upustí od prejavov žiarlivosti, prípadne vyhľadá terapeuta, ktorý mu s tým pomôže, problém postupne dostane z podvedomia a žiarlivosť zmizne.

Neznamená to, že nám nebude prekážať, že náš partner bol s niekým iným, ale už nepôjde o tú zdrvujúcu a zničujúcu emóciu, ktorá vytvára veľa predstáv, ktoré nie sú reálne.

Nevera – veľmi častý dôvod rozvodovosti na Slovensku. Platí, že nevera je vždy dôsledok nedostatku toho, čo partner nemá doma? Ako ovplyvňuje vzťah nevera?


Môže pozitívne aj negatívne. Nevera nie je príčina, ale dôsledok. Ak nám niečo chýba, tak treba odhaliť, čo to je a prečo k tomu došlo. Ak si vieme toto odkomunikovať, môže nás nevera pozitívne ovplyvniť tým, že pouzatvárame „diery“ vo vzťahu a ten vzťah to posilní natoľko, že sa to už nestane. Len k tomu treba zaujať iný postoj, ako bežne poznáme.

Za každú neveru môžu obidvaja partneri. V stereotype môžu zmiznúť komplimenty. Už si viac neprejavujeme lásku ako kedysi, partner nepovie partnerke, že je pre neho príťažlivá a podobne. No čo sa stane, ak komplimenty začne žena dostávať napríklad v práci od kolegu, ktorý jej bude hovoriť, že je krásna a úžasná?.

Ak to bude žene dodávať sebavedomie, bude sa ešte viac upravovať, len preto, aby počúvala viac takýchto komplimentov. Tento pocit, bude chcieť zažívať znova a znova. Ženy aj muži by mali byť schopní doma otvorene hovoriť o tom, čo im chýba. Ak to zostane medzi partnermi nevypovedané, môže prísť k nevere.

Budeme hľadať niekde inde niečo, čo doma nemáme a čo potrebujeme. Ak je niečo dôsledok, potrebujeme nájsť príčinu. Pravdou je, že nevera zničí väčšinu vzťahov. Sú to však skôr naše zakódované programy ako samotná nevera. Ak vyriešime problém, ktorý za neverou bol, môže nás to posunúť ďalej.

Keď sa nepozrieme nato, prečo sa nám to stalo, pravdepodobne sa nám to stane v ďalšom vzťahu tiež. Preto by sme od toho nemali utekať, no vyriešiť to a posunúť sa vpred. Nikdy sa nesmieme zabudnúť pozrieť nato, aký podiel na nevere máme aj my.

Aké sú fázy partnerstva?


Keď sme v mladosti stretli niekoho, kto nám energeticky zapasoval, nezaujímalo nás aký je, mali sme na očiach ružové okuliare a rýchlo sme si to s ním chceli užiť a plánovať si budúcnosť, lebo s týmto človekom sme chceli zostať navždy.

To je chémia, forma zaľúbenia a dokonca sa tam môže aktivovať gén lásky, ktorý je v nás a je aktívny približne rok. A potom sa to rozsype. Prečo?

Lebo to nemá pevný základ. Kompatibilita nie je na takej úrovni, aby sme sa mohli opätovne zaľúbiť do toho istého človeka. O tom to je. Ak chceme zostať s partnerom celý život, musíme sa opätovne a znovu zaľúbiť do toho istého človeka. Byť s ním šťastný, vďačný za neho a užívať si ho.

Väčšina partnerstiev však spadne do rutiny a zamilovanosť tam nie je. Ako sa môžeme zamilovávať znova a znova?


Ak nájdeme kompatibilného partnera a budeme budovať partnerstvo a vytvárať tú energiu okolo, vtedy sa to bude diať. Bude to narastať a keď sa ráno zobudíme pri partnerovi, budeme šťastní, že práve tento partner si nás vybral a sme tu pre neho.

Často sa zamilujeme do niekoho, koho by sme si predtým nevšimli, pretože nie je možno fyzicky tak príťažlivý a atraktívny. To je to spojenie, magickosť a to, že vnímame čistotu jeho duše.

A vtedy detaily nie sú až také dôležité. Stáva sa napríklad aj to, že má žena najlepšieho kamaráta, prechádza rôznymi vzťahmi a pritom ten pravý je dávno vedľa nej, pri nej a pre ňu. Môže toho pravého nevidieť aj preto, že ešte nie sú na seba pripravení.

Sú pri sebe, „oťukávajú sa“, avšak ten moment, kedy prejdú obaja nejakou zmenou, fázou, kým sa ich vzťah a prepojenie otvorí, môže trvať nejaký čas.

Je dobre, ak majú partneri medzi sebou nevypovedané veci – tajomstvá? Sú veci, o ktorých sa nehovorí a hovoríme o nich len s najlepšou kamarátkou?


Základ v partnerstve je o tom, že ak sa nerozprávate o všetkom, máte problém. Váš partner musí byť najlepšia kamarátka. To je jediná možnosť. Ak nie je váš partner na najvyššom poste najlepších kamarátok z toho, čo viete komu povedať, bude sa cítiť odstrčený, nedôležitý a aj keď to nebudete dávať najavo, vo vašej energii to bude.

Ženy sa niekedy snažia o najvyšší stupeň dôvery, avšak pri prvej hádke, im to muž „hodí na oči“, čo nie je veľmi príjemné..


Tu sa treba zastaviť, dať si pauzu a potom sa o tom porozprávať a ukázať mu, čo urobil a čo spôsobil. Ukázať, ako to bolelo a povedať, že ak chcú fungovať ako pár, toto musí prestať, pretože, ak to bude pokračovať, vzťah sa skončí.

www.pexels.com

Muži a ženy majú rovnaký počet emócií avšak ženy s nimi pracujú viac. To je asi okrem „fyzična“ ten najväčší rozdiel medzi mužom a ženou. Niektorí muži vyslovene neznášajú, keď žena prejaví emócie a pritom ich v sebe majú tiež.


Existujú len emócie, nie sú mužské a ani ženské. Emócie sú nízkovibračné a vysokovibračné, a muži aj ženy sú emočné bytosti. To, čo nás odlišuje, sú  fyzické telo a hormóny.

A ani to nie je úplne jednoznačné, pretože ľudský plod má prvých 8 týždňov znaky ženského pohlavia, a až potom sa telo začína formovať či zostane ženou alebo sa pretvorí na muža. Najviac nás odlišujú naše presvedčenia ktoré získavame z okolia, spoločenstva, naše limity, ktoré v sebe máme a naše rozdielne reakcie na rôzne emócie.

Napríklad žena sa stavia k strachu inak ako muž, pretože muž musí zabezpečovať a chrániť rodinu a žena má za úlohu starostlivosť a oporu rodiny. Taktiež každý má inú funkciu aj v spoločnosti.

To nás rozdeľuje a aby sme to zmenili, musíme začať komunikovať, vedieť sa vyjadriť. Vedieť si s partnerom sadnúť a vykomunikovať si všetko dôležité a všetko to, čo sa nás dotýka. Byť schopný a ochotný s ním prebrať všetko.

A zdieľať a spoznávať sa v našom živote. Našou obrovskou výhodou, ktorú sme dostali do vienka je, že naše bunky spolu komunikujú. Znamená to, že keď sme s partnerom, tak všetky znalosti, ktoré sme sa naučili, si odovzdávame a navzájom sa posúvame vpred.

Ženy, ktoré na sebe pracujú a posúvajú sa vpred, môžu badať na svojich mužoch, že aj keď on nerobí nič, tak sa posúva. Je to preto, že si všetko odovzdávame. Ak sa však do toho procesu nezapojí a neprijme tieto nové znalosti a smer, tak sa priepasť v nepochopení bude zväčšovať.

Ešte treba povedať, že väčšina mužov má problém so zdieľaním problémov. Sú nastavení tak, že musia všetko zvládnuť. Ak má problémy v práci, nevie zaplatiť hypotéku, tak vyčíta žene, prečo nakupuje zbytočnosti a vlastne jej tak dáva najavo, že niečo nie je v poriadku, namiesto toho, aby jej priamo povedal, kde je problém.

Je v poriadku, ak je žena doma generál a velí mužskou energiou a muž „nosí sukňu“ a žije teda v ženskej energií?


Musí sa to prelínať a dopĺňať. Ak im to vyhovuje, je to v poriadku. Nie je však dobré, ak je žena v mužskej energii a naopak. Žena môže byť silná aj v ženskej energii. Akonáhle ide do mužskej energie, vyčerpáva ju to a prestáva byť zaujímavá pre muža.  

Aké sú najčastejšie prejavy ženy v mužskej energii?


Je tam určitá tvrdosť, zatvorenie sa, často začne hrubnúť hlas. Celkový prejav takejto ženy je tvrdý. Robí všetko, čo si myslí, že by mali dokázať muži. Dokážu to však aj ženy v ženskej energii.

Niektoré ženy na vysokých pozíciách chodia ku mne na terapie a presne toto sme u nich menili. A keď sa tie ženy začali meniť a transformovať do ženskej energie, zmena bola obrovská a aj celá firma začala fungovať inak a inak si ju začali ľudia vážiť a vnímať.

Aj v riadiacej pozícii môže byť žena v ženskej energii a často je to oveľa lepšie.

Sú aj páry, kde to tomu chlapovi začne vyhovovať, muž začne byť submisívnejší.


Ak im to vyhovuje, že sú doma v opačných energiách, a vybalansujú sa v nich, tak je to v poriadku. Naše mozgy sú stále viac vybalansovanejšie. Už to nie je tak, ako kedysi, že muž má viac mužskú stranu a žena ženskejšiu.

Aj deti sa teraz rodia s tým, že energia v mozgu je oveľa viac v rovnováhe. Môžeme teda zastávať akú rolu chceme, ale musí to byť doplnené partnerom a vytvárať celok. Nemôžu byť v domácnosti dvaja “chlapi”, ktorí sa bijú o moc, alebo dve “ženy”, ktoré kašlú na „to“.. To nebude fungovať. Musí sa to prelínať, dopĺňať a musia na tom pracovať spolu.

Neubližuje im to v konečnom dôsledku, ak si vymenia role?


Ak sú v tom spokojní a nejde to proti ich nastaveniu a len si dopĺňajú niečo, čo potrebujú, tak je to v poriadku, vyrovná sa to prirodzene.

Partnerský vzťah môže byť takto vybalansovaný, avšak my ľudia žijeme aj v iných vzťahoch – priateľských, kolegiálnych, rodinných – nenarazia tam na takto nastavené fungovanie?


Určite áno. Nastavenie a presvedčenia spoločnosti sú tak tvrdé, rigidné a neohybné, že nevnímajú, keď je niekto iný. Je to viditeľné napríklad aj pri homosexuáloch, že aj v tomto storočí nájdete rôzne názory a väčšinou to nie je pozitívne prijaté.

Pritom, o čo ide? Každý má právo na lásku, na tento život a slobodnú voľbu. 

Práve gayovia a lesbičky sa zdajú, že žijú možno až v lepších vzťahoch ako heterosexuálne páry. Čím to je?


Ťažko povedať, či to tak je, čítal som rôzne štúdie a na jednej strane sa deklaruje, že sú viac promiskuitní a nevedia nájsť toho skutočného partnera, na druhej strane vedia byť oddaní jeden druhému. Podľa môjho názoru sa to nedá definovať, že je to tak preto, že sú homosexuáli.

Aj vo vzťahu muž a žena nájdeme oddané a harmonické páry a tiež promiskuitné. Skôr by som to teda vnímal tak, že sme individuálni a je na nás, ako si to postavíme, čo v živote chceme a akým spôsobom.

Ako zistíme, že náš vzťah je ten pravý? Niektoré vzťahy najmä našich starých rodičov vydržali aj 40 rokov, čo už dnes nie je také samozrejmé.


Mnohými vzťahmi prechádzame, aby sme sa niečo naučili. Príde nám do života niekto, kto nás má niečo naučiť alebo my jeho. Potrebujeme si niečím prejsť, v niečom sa utvrdiť. Takýchto vzťahov môže byť niekoľko.

Naopak, vo vzťahu, ktorý vydržal 40 rokov, reálne ani láska nemusela byť. Títo ľudia spolu držali preto, lebo je to bezpečné, dáva to zmysel, väčšina z nich sa brala v kostole a tam je dogma, čo Boh spojil, človek nerozdelí.

Keď sú dvaja ľudia spolu, vynárajú sa tiež otázky v štýle čo keby. Čo keby som si už nikoho nenašiel, čo ak už zostanem sama – tak radšej zostanem v tomto vzťahu. Je to predsa bezpečnejšie ako čeliť neznámu.

S týmito otázkami bojuje veľa párov, najmä ženy. Potom, keď to pustia, príde iný partner a je vo väčšine prípadov lepší. Samozrejme za predpokladu, že na sebe pracujeme.


Vždy to príde a každý ďalší partner bude lepší, ako ten predchádzajúci. Pretože sme sa posunuli, vyžarujeme inú energiu, niečo sme sa naučili a posúvame sa. Ak sme odišli z partnerstva, v ktorom sme to nezvládli, príde nám do života presne taký istý partner.

Tú skúšku totiž potrebujeme dokončiť. Treba dokončiť veci a uvedomovať si, prečo mám tohto partnera a pracovať na sebe.  

Prejdime k téme sex. Čo v sexe potrebujeme a po čom túžime?


Je to neuveriteľne dôležitá súčasť vzťahu. Bez intimity a sexuality sa nedá spoločne budovať vzťah. Niekto povie, že je zvyknutý fungovať aj bez toho, nikdy však v tom vzťahu nenájde hĺbku na takej úrovni, ako keď žije s partnerom intímne.

Ešte jedna energetická otázka. Prečo upratujeme po upratovačke? A prečo má mať dieťa svoj vymedzený priestor?


Ak máte upratovačku, často po nej podvedome upratujete. Je to z toho dôvodu, že upratovačka zanechala svoju energiu po celom dome. Podvedome sa potrebujete chytiť vecí a dať do nich svoju energiu aby ste sa cítili ako doma a tým vytlačili tú „cudziu“ energiu preč.

Aby nevznikal boj o moc nad domom, treba si ho rozdeliť – napríklad pracovňa je mužova, spálňa je spoločná, kuchyňa patrí žene –  a jasne si stanoviť, kto sa o ktorú miestnosť stará. Ak má dieťa rozhádzané hračky po celom dome, preberá kontrolu nad celým domom.

Treba mu jasne ukázať, kde je jeho miesto – detská izba. Následne je takéto dieťa ľahšie zvládnuteľné.
Andrea Hinková – Tarová
Foto: Pexels.com

Podporiť svoj vzťah môžete aj pomocou šamanskej sviečky Duša plná lásky. Kúpite tu: https://samanskesviecky.sk/produkt/dusa-plna-lasky/

Sebalásku môžete podporiť vďaka afirmačnej sviečke Som milovaná a zbožňovaná. Kúpite tu: https://samanskesviecky.sk/produkt/afirmacna-sviecka-som-milovana-a-zboznovana/

4 piliere kompatibility vzťahu

Intelektuálna

Emočná

Duchovná

Fyzická

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.