Telo nie je hlúpe, vie sa uzdravovať samé. Lenže my sa k nemu občas správame ako k najväčšiemu nepriateľovi. Hádžeme mu pod nohy nie príslovečné polená, ale rovno brvná. A žijeme tak, aby malo stále čo opravovať. Bývame unavení, nemožní, chorí. A potom príde rada, ktorá spojí odjakživa spojené, telo a hlavu. Psychosomatická liečba.
Čo je komplexná, psychosomatická liečba?
Nič revolučného. Nič alternatívneho. Je to návrat k tradícií, skúsenosti a múdrosti rodinných lekárov. Taký lekár poznal prarodičov, rodičov, deti. Vedel, ako to u nich doma “chodí”.
Keď niekto z rodiny ochorel, dokázal jeho chorobu zasadiť do súvislosti života danej rodiny. V súčasnosti má navyše k dispozícii diagnostiku a lieky.
Čítajte tiež: Váš partner musí byť vašou kamarátkou
Prečo ste sa od klasickej medicíny dostali k psychosomatickej liečbe pacientov?
Po skončení štúdia som zložil dve atestácie a pracoval na klinike. Vyšetroval, predpisoval lieky, indikoval operácie. Časom som si všimol, že liečim, ale pacienti sa veľmi neuzdravujú.
Lámal som si hlavu nad tým, kde robím chybu. Osud mi priviedol do cesty zakladateľa českej psychosomatiky – doktora Šavlíka.
Vysvetlil mi, že choroba je informácia o tom, aký človek je, akým spôsobom a v akých podmienkach–rodinných, partnerských, pracovných a spoločenských žije.
Informácia o tom, že vo svojom živote robí nejakú chybu alebo žije v podmienkach, ktoré ho poškodzujú. To bol zlom. Kľúč k pochopeniu choroby som začal hľadať a nachádzať v životnom príbehu pacientov.
Aký je postoj českej či slovenskej spoločnosti a odbornej obci k psychosomatickej liečbe?
Lekárska komora a ministerstvo si psychosomatiku často pletú so šarlatánstvom, či alternatívou. Bohužiaľ, objavil sa i zástup podvodníkov, ktorí si dali na dvere ceduľu “psychosomatika” a za ňou praktikujú rôzne čary.
Moje poňatie stojí pevne na základoch klasickej medicíny. Samotné vzdelanie však k porozumeniu choroby nestačí. Je obrovské množstvo pacientov, ktorým je zle, pričom ani tá najdokonalejšia diagnostická technika nezistí príčinu.
On je objektívne zdravý, ale subjektívne sa tak necíti. Pre klasického lekára je simulant, hypochonder alebo blázon. Pacient ale nie je ani jedným z nich. On tzv. somatizuje.
Somatizácia znamená stelesňovanie zložitej životnej situácie človeka. Ten človek má nejaké životné starosti, nevie si rady, je v strese. A to, čo nie je schopný vyriešiť vo svojom živote, vedome začne telo riešiť na nevedomej úrovni za neho–chorobou.
Bolesťou hlavy–má toho plnú hlavu, bolesťou chrbta–naložil si viac, než unesie, pálením žáhy–lezie mu to krkom.
To, čo nedokáže odhaliť najmodernejšia medicínska technika skvelo popisujú staré ľudové príslovia. Pre oficiálne inštitúcie je takýto prístup málo vedecký.
Tým sa vôbec netrápim. Podstatné je, že tomu rozumejú pacienti a funguje to.
S akými problémami k vám chodia pacienti najčastejšie?
Od vyrážky cez depresie až po rakovinu. Bez rozdielu veku. Najdojemnejšími pacientmi sú deti. Rodičia ich prevedú a sťažujú sa, že trpia nočným pomočovaním, astmou, oslabenou imunitou, že sú stále na antibiotikách,… Klasická medicína si s tým nevie rady.
Poprosím rodičov, aby ma s dieťaťom nechali na chvíľu osamote a opýtam sa ho, čo rodičia, ako to u nich chodí a čo si myslí, že by sa malo zmeniť, aby sa uzdravilo.
“Aby sa tak neponáhľali, nehádali sa, hrali sa so mnou, chodili sme na výlety,…” zdieľajú mi rôznym spôsobom to isté. Somatizujú situáciu a vzťahy v rodine.
A pretože nedokážu rodičom povedať otvorene: ”Mami, oci! Neblbnite! Takto sa k sebe nemôžete správať!”, robí to telo za nich–chorobou.
Ja potom len rodičom prečítam z čoho dieťa stoná a po čom túži. Mám už desiatky detí, ktoré sa uzdravili vďaka tomu, že sa rodičia k sebe začali správať slušne.
Prečo im klasická medicína nedokáže pomôcť a psychosomatická liečba áno?
Základom uzdravenia je porozumenie choroby. Pacientovi vysvetlím, čo mu telo chorobou hovorí a kde robí chybu.
Dohodneme sa, čo je potrebné zmeniť, aby sa uzdravil. Pokiaľ ale zistím, že zdravotný stav je tak vážny, že by ho vlastnými silami nezvládol, odporučím mu lieky: antibiotiká, kortikoidy, antidepresíva,…
Snažím sa ich ale ordinovať len dočasne, aby mu pomohli sa odraziť od dna a aby využil ich účinky k životnej zmene, po ktorej telo chorobou volá. Pacientovi vlastne najviac pomáham tým, že mu poradím, ako si má pomôcť sám.
Taký postup je ale v rozpore so záujmami medicínsko-farmaceutického komplexu. Predstavte si, že by ľudia hromadne porozumeli svojim chorobám, zmenili správanie a uzdravili sa.
Bez liekov a bez doktorov. To nemožno pripustiť. To by sa nám medicínsko-farmaceutický biznis zrútil.
Ako vyzerá váš prístup k pacientovi?
Najprv sa zaujímam, kedy sa jeho problémy začali, aké má za sebou vyšetrenia, ako sa liečil a s akým výsledkom. Zostavím klasický popis choroby–chorobopis.
Potom pacienta bežným spôsobom vyšetrím-popočúvam pľúca, srdce, otestujem pohybový aparát,… Aby som neprehliadol nejaký telesný problém.
Hneď potom sa zaujímam o pacientov život. O vzťahy pôvodnej rodiny, manželstvo, prácu, spôsoby oddychu, starosti a radosti.
Zostavím stručný popis života–životopis. Keď potom vedľa seba položím chorobopis a životopis, ukáže sa, že do seba zapadajú ako puzzle. Ako človek žije, také má aj problémy. Pokiaľ spôsob života nezmení, môže sa liečiť, ale uzdraví sa len s ťažkosťami.
MUDr. Jan Hnízdil
Je známy český celostný a rehabilitačný lekár, ktorý patrí medzi priekopníkov českej komplexnej a psychosomatickej medicíny. Je tiež autor a spoluautor celostne-medicínsky zameraných odborných a popularizačných kníh.
Vyštudoval 1. Lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Desať rokov viedol rehabilitačné oddelenie Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe, potom pôsobil v Centre komplexnej starostlivosti v Dobrichoviciach.
Založil centrum komplexnej medicíny Hnízdo zdraví. Je autorom či spoluautorom viacerých kníh.
Psychosomatická liečba
