Obličky – prečo zlyhávajú a kedy spozornieť?

Obličky sú párový orgán fazuľovitého tvaru. Každá oblička je veľká asi ako päsť. Obličkami každý deň pretečie asi 200 litrov krvi a vytriedia viac ako 2 litre odpadových látok a zvyškovej vody. Vďaka obličkám denne vylúčime asi 1 – 1,5 litra moču.

Nejakým stupňom poškodenia obličiek trpí asi každý desiaty človek. Chronickým ochorením obličiek, ktoré môže spôsobiť až ich úplné zlyhanie, trpí vo svete až 500 miliónov ľudí. Celosvetovo je odkázaných na pravidelnú dialýzu alebo má transplantovanú obličku viac ako 1,5 milióna ľudí.

Funkcia obličiek

Zdravé obličky pracujú nepretržite 7 dní v týždni, 24 hodín denne a v organizme zabezpečujú množstvo životne dôležitých procesov:

• pôsobia ako filter krvi – zabezpečujú očistenie krvi od odpadových látok
• regulujú soli a tekutiny v organizme
• kontrolujú množstvo krvi a tkanivových tekutín
• udržiavajú krvný tlak
• produkujú hormón erytropoetín, ktorý ovplyvňuje tvorbu červených krviniek
• aktivujú vitamín D z jeho neaktívnej formy
• kontrolujú hladinu vápnika a fosforu v krvi a kostiach
• ovplyvňujú silu kostí prostredníctvom kontroly hladiny vitamínu D
• udržiavajú stabilnú kyslosť vnútorného prostredia.

Ľudia s dvomi zdravými obličkami majú zabezpečenú 100-percentnú funkciu obličiek

Obličky – kedy hrozí zníženie, kvôli zníženiu ich funkcií?

Zníženie obličkových funkcií asi o 30 až 40 percent ešte často nespôsobuje žiadne príznaky, preto môžu viesť normálny zdravý život aj ľudia, ktorí sa narodia len s jednou obličkou, či tí, ktorí jednu zo svojich obličiek darujú. No ak sa funkcia obličiek znižuje výraznejšie, hrozí zhoršenie celkového stavu.

Vážne zdravotné problémy sa objavia, keď obličky fungujú na menej ako 25 percent. Keď ich funkcia klesne pod 15 až 10 percent, pacient potrebuje už niektorú z obličkových terapií – buď dialýzu, čiže prečisťovanie krvi pomocou „umelej obličky“, alebo transplantáciu obličky – ako nevyhnutnú podmienku pre záchranu života.

Ak obličky prestanú úplne fungovať, telo zaplaví zvyšková voda a odpadové látky, ktoré organizmus nedokáže vylúčiť. Postihnutému človeku zvyknú opúchať nohy i ruky. Je navyše unavený, slabý až apatický, pretože telo potrebuje pre udržanie svojej funkcie čistú krv. Trpí bolesťami hlavy a kostí, hnačkami a zvracaním.

Vo vážnych prípadoch môže dôjsť k strate vedomia alebo dokonca ku kóme, ktorá býva často príčinou smrti. Pacient, ktorému obličky prestanú pracovať, potrebuje urgentne dialýzu alebo transplantáciu.

Prečo obličky zlyhávajú?

Zlyhávanie obličiek má obyčajne na svedomí:

• dlhoročná cukrovka
• nedostatočne liečený vysoký krvný tlak
• zápal obličkových klbôčok (latinsky glomerulonefritída)
• nebakteriálny zápal obličkových kanálikov, niekedy v dôsledku nadmerného užívania liekov proti bolesti – analgetík
• bakteriálny zápal obličkových kanálikov (chronická pyelonefritída), niekedy ho spôsobujú obličkové kamene
• ateroskleróza – kôrnatenie tepien (ischemická nefropatia)
• dedičné ochorenia, napríklad polycystické obličky
• niektoré iné ochorenia alebo stavy po operáciách obličiek
  
  
  
  Príznaky zníženej funkcie obličiek

• Medzi najčastejšie varovné príznaky patrí:
•  častejšie močenie
• pocit únavy
• strata chuti do jedla
• nevoľnosť
• opuchy rúk a nôh
• svrbenie alebo tŕpnutie
• ospalosť
• problémy so sústredením
• bledé sfarbenie pokožky
• svalové kŕče

Diagnostika obličkových ochorení

Odborníci odporúčajú tri jednoduché testy na zistenie ochorenia obličiek: zmeranie krvného tlaku, zistenie prítomnosti proteínov alebo krvi v moči a vyhodnotenie rýchlosti glomerulárnej filtrácie založenej na meraní hladiny kreatinínu v sére. Meranie hladiny kyseliny močovej v krvi poskytne ďalšie informácie.

Albumín a proteín v moči – proteinúria

Zdravé obličky sa dokážu zbaviť odpadových látok, ale proteín si ponechajú. Keď sú poškodené, nedokážu v krvi oddeliť proteín zvaný albumín od odpadu. Spočiatku preniká z krvi do moču len malé množstvo albumínu a tento stav sa označuje ako mikroalbuminúria. Keď sa funkcia obličiek časom ešte zhoršuje, množstvo albumínu a iných proteínov v moči sa zvyšuje a tento stav sa volá proteinúria. Lekár to môže zistiť jednoduchým testom priamo v ambulancii.

Presnejšie testy vyžadujú laboratórne meranie, vtedy sa zisťuje aj pomer albumínu i proteínu vo vzťahu ku kreatinínu. Kreatinín je odpadový produkt v krvi, ktorý vzniká vo svalových bunkách pri pohybe.

Zdravé obličky oddelia kreatinín od krvi a pridajú ho do moču, aby sa mohol z tela dostať von. Ak dobre nepracujú, kreatinín zostáva v krvi. Zisťovanie pomeru albumínu a kreatinínu je potrebné na diagnostikovanie obličkového ochorenia u ľudí s vysokým rizikom. K tým patria najmä diabetici a pacienti s vysokým krvným tlakom.

Meranie kreatinínu je však pomerne zložitý proces, pretože jeho hladina v krvi sa mení a závisí aj od veku, pohlavia a rasy. Preto sa odporúča pri podozrení na problém urobiť ešte ďalšie vyšetrenia.

Zobrazovacie techniky diagnostiky

Keď testy krvi a moču upozornia na zníženú činnosť obličiek, lekár by mal urobiť doplňujúce vyšetrenia, ktoré pomôžu identifikovať príčiny problému. Používa sa zobrazovacia technika ako ultrazvuk, počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia, ktoré odhalia tvarové zmeny obličiek, prípadne prekážky v močových cestách.

Biopsia

Biopsia – odber malej vzorky obličkového tkaniva pomôže lekárovi identifikovať problém na bunkovej úrovni a diagnózu stanoviť presnejšie. Pri zákroku pacient leží na bruchu a po lokálnej anestézii mu lekár odoberie kúsok tkaniva z jednej z obličiek.

Liečba

Nahradiť funkciu poškodených obličiek môže aspoň čiastočne hemodialýza alebo peritoneálna dialýza.

Pri hemodialýze sa používa špeciálny filter – dialyzátor, ktorý ako „náhradná oblička“ čistí krv pacienta. Dialyzátor je filter napojený na dialyzačný prístroj. Počas dialýzy putuje krv hadičkami do dialyzátora, ktorý odfiltruje odpadové látky, soli a vodu. Očistená krv potom tečie cez druhú časť súpravy do tela. Hemodialýza trvá 3 až 4 hodiny a pacient ju absolvuje trikrát do týždňa.

Peritoneálna – „brušná“ dialýza spočíva v tom, že katéter sa natrvalo zavedie do brušnej dutiny, ktorá sa napĺňa dialyzačným roztokom a k prečisťovaniu krvi dochádza priamo v tele. Nadbytočná voda a toxické látky sa dostanú z krvi do roztoku cez pobrušnicu. Tento druh terapie, ktorá prebieha v domácom prostredí, môže pacient aktívne manažovať. Sám rozhodne, v ktorú hodinu, prípadne koľkokrát denne takýto druh prečisťovania krvi absolvuje. Navyše mu táto liečba nebráni v aktívnom spôsobe života, vrátane profesionálnych a športových aktivít. Iná verzia peritoneálnej dialýzy je cyklická, ktorá sa aplikuje počas spánku a roztok do brucha sa dopĺňa automaticky.

Transplantácia obličiek

Obličku môže pacient dostať od neznámeho darcu, ktorý zomrel náhle, napríklad pri nehode, alebo od žijúcej osoby, zvyčajne člena rodiny. Transplantovaná oblička však musí byť čo najpríbuznejšia organizmu pacienta, preto je lepšou alternatívou genetická podobnosť darcu a príjemcu. Zvyšuje sa tak šanca, že imunitný systém nový orgán neodmietne. Ten totiž vníma obličku ako cudzí prvok a na transplantovaný orgán útočí. Preto musia pacienti po transplantácii užívať špeciálne lieky na potlačenie imunity.

Mýty a fakty o pitnom režime

Musím vypiť aspoň 3 litre vody denne

Tvrdenie, že každý človek bez rozdielu by mal vypiť denne aspoň 3 litre tekutín, je dosť zjednodušené a mierne nadhodnotené. Pri dopĺňaní tekutín treba brať ohľad na hmotnosť, vek, pohlavie, podnebie či teplotu vzduchu, ako aj zloženie jedálnička, zdravotný stav či fyzickú aktivitu. Podľa odporúčaní Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (European Food Savety Authority), ktorá zohľadňovala mierne európske podnebie a mierny stupeň fyzickej záťaže, by mal dospelý muž denne prijať asi 2,5 litra tekutín a žena asi 2 litre. Pritom by sme nemali zabúdať, že asi 20% potrebných tekutín prijmeme zo stravy.

Príliš veľa vody zavodňuje telo a budem vyzerať tučnejšie

Niektorí ľudia si myslia, že príliš veľké prijaté množstvo vody sa ukladá do podkožia a spôsobuje opuchy a „zavodnenie“, ako keď telo zadržiava vodu. Nie je to však pravda. Naopak – keď bude mať telo dostatočný prísun tekutín, nebude mať dôvod strážiť si zvyšnú vodu a bez problémov ju pustí z tela von.

Vo všeobecnosti platí, že dospelý človek by mal vypiť asi 30-40 ml tekutín na 1kg telesnej hmotnosti za 24 hodín, aby mohol jeho organizmus bez problémov fungovať. Potreba tekutín je však veľmi individuálna a závisí od mnohých vonkajších a vnútorných faktorov.

Deti by mali piť častejšie ako dospelí.

Čím je dieťa mladšie, tým viac vody jeho telo obsahuje a aj metabolizmus je rýchlejší. Preto je nedostatok tekutín u detí rizikovejší, ako u dospelých a môže viesť k poškodeniu organizmu.

Dehydratácia nie je nijako nebezpečná
Dehydratácia sa môže prejavovať nevinnými príznakmi, ako je smäd, ale aj závažnými až fatálnymi, ktoré si už vyžadujú hospitalizáciu. Pri strate telesných tekutín v objeme jedného percenta telesnej hmotnosti pociťuje spravidla človek už silný smäd. U človeka vážiaceho sto kilogramov to znamená deficit 1 litra telesných tekutín – pričom sa tak jeho hmotnosť zníži o jeden kilogram. Už 1% strata tekutín vedie k príznakom dehydratácie a 10% strata už môže mať fatálne následky. Závažnejšia dehydratácia vzniká väčšinou následkom chorobných stavov, ako sú hnačky, vracanie, popáleniny a pod.

Vody nie je nikdy dosť

Myslíte si, že ak aj vypijete viac vody, ako potrebujete, nič vám nehrozí? Iné rozpráva bežkyňa a „aquaholička“ Kate Moriová, ktorá skolabovala pri maratóne, lebo vypila toľko vody, až to jej organizmus odrovnalo. V nemocnici lekári neskôr zistili, že po vypití 3 litrov vody jej opuchol mozog. Športovkyňa odvtedy robí osvetu, aby to ľudia s pitím vody nepreháňali.

Nadmerná hydratácia (prevodnenie, zvýšené množstvo tekutín v krvnom obehu) alebo hypomatremia (abnormálne nízka hladina sodíka v krvi spojená s opuchmi), môže spôsobiť akútnu otravu vodou. Aby sme jej zabránili, treba tekutiny dopĺňať aj s dostatočným množstvom minerálov.
Čítajte tiež: Tieto ochorenia môžu spustiť pľúcnu fibrózu