5 najväčších mýtov o imunite

1

 

Imunita nesúvisí so spánkom, deti by sa mali pohybovať v sterilnom prostredí a znížená imunita spôsobuje choroby a alergie. O imunite a všeobecne prechladnutí sa vedú najrôznejšie mýty a polopravdy. Zavádzajúce informácie môžu zviesť chorého z úspešnej a rýchlej liečby, čim si predĺži pobyt na lôžku. Vybrala som preto časté omyly.

Mýtus č. 1: Zdravé telo sa s chorobou vysporiada samo
Ľudský organizmus sa skutočne dokáže samostatne vyrovnať s väčšinou vírusov a baktérií, pretože sme s nimi v styku každý deň. Ale ani ten najlepšie funkčný imunitný systém nedokáže ustáť nátlak veľkého množstva pôvodcov chorôb a s niektorými chorobami si sám neporadí.

Ak je ľudské telo vystavené rôznorodým mikrobakteriálnym infekciám, imunitný systém si s nimi nedokáže poradiť. Ochorenia, ako sú žalúdočné vredy, infekcie slinivky či iné choroby tráviaceho traktu, sa tak môžu ľahko transformovať do chronickej podoby, preto vždy vyžadujú lekársku starostlivosť.
Zabíja nás nezdravý životný štýl

Mýtus č. 2: Znížená imunita je príčinou všetkých chorôb a alergií
Každá choroba sa dotýka mnohých orgánov a systémov, pretože všetko v ľudskom tele spolu súvisí. To isté platí v prípade alergií. Ani ich príčinou nie je samotná znížená obranyschopnosť tela.
Máte alergiu, chrípku alebo COVID19?

Alergia sa definuje ako nadmerná, neprirodzená reakcia imunitného systému na látky prichádzajúce z vonkajšieho okolia, ktoré vstúpia do tela.

Imunitný systém pri tomto kontakte začne produkovať veľké množstvo nevyhnutných protilátok, ktoré by normálne vznikali až pri styku s agresívnymi podnetmi. Telo nedokáže rozpoznať, či je daná látka bezpečná alebo nie, preto reaguje radšej búrlivejšie, a to aj v prípade, že je imunita úplne v poriadku.

Mýtus č. 3: Pre deti je ideálne sterilné prostredie
Práve naopak. Dieťa, ktoré vyrastá v sterilnom prostredí, si nevytvorí dostatočnú imunitu a je, naopak, omnoho náchylnejšie na rôzne choroby. Už od útleho detstva by sme preto mali svojich potomkov vystavovať prirodzenému prostrediu, ktoré obsahuje rôzne mikroorganizmy.

Imunitný systém detí si na tieto baktérie a vírusy zvykne, vytvorí protilátky a v budúcnosti sa už s nimi bude vedieť vysporiadať.
Španielska chrípka a CORONA.

Ani samotné ľudské telo nie je dokonale sterilné. Časti pokožky, ktoré sú v kontakte s externým prostredím, sú bežne pokryté baktériami, ktoré žijú v symbióze s organizmom a sú, paradoxne, základom našej obranyschopnosti.

Pozor ale na zámenu sterilného a hygienického prostredia. Je na mieste dodržiavať základné hygienické návyky, ako napríklad umývanie si rúk po každej návšteve toalety. 

Mýtus č. 5: Spánok nemá vplyv na obranyschopnosť
Pravdou je, že medzi spánkom a imunitným systémom existuje silné puto. Kľúčový je kvalitný spánok, ktorý regeneruje telo a dodáva mu energiu na boj s psychickou a fyzickou záťažou. Táto miera je vždy individuálna a závisí na potrebách daného človeka.

Všeobecne sa ale uvádza, že dospelí jedinci by mali venovať spánku 7 až 8 hodín denne, mladiství 9 až 10 hodín denne, pre školákov je optimálna doba spánku aspoň 10 hodín, pre predškolákov 11 až 12 hodín a novorodenci by mali ideálne spať 16 až 18 hodín za deň.

Štúdia britskej University of Surrey totiž odhalila, že spánkový deficit mení aktivitu génov a buniek, ktorých vplyvom sa znižuje imunita. Ľudský organizmus následkom toho nedokáže odolať negatívnym vonkajším faktorom, čo môže poškodiť zdravie. Spánok, naopak, tieto bunky obnovuje, posilňuje obranyschopnopsť a vplyvom toho pomáha telu bojovať s baktériami či stresom.
http://samanskesviecky.sk

 

Pexels.com

1 komentár

  1. […] Odkiaľ prišla? To do dnešného dňa nie je úplne jasné. Jeden názor je, že prišla z USA, druhý hovorí o Číne. Teória o Číne je zrejme pravdepodobnejšia a podľa nej zmutovaný vírus prešiel z hydiny alebo prasiat na človeka. Už rok predtým totiž v tejto krajine zaznamenali veľkú vlnu ochorenia s podobnými symptómami a úmrtiami. A možno je pravda niekde v strede, pretože počas vojny nasadili britské vojská 100 tisíc čínskych mužov. Neboli síce priamo na vojne, pracovali na zákopoch vo Francúzsku. Prechádzali však cez tábory USA, kde po sebe mohli zanechať „smrteľnú stopu“. Pacient NULA totiž pochádzal z USA. Išlo o kuchára Alberta Gitchella na vojenskej základni v Kansase, ktorý 4.3. 1918 prišiel na ošetrovňu, pretože mal vysokú teplotu, bolesti hlavy a celého tela. Niekoľko hodín nato, ochoreli na základni stovky vojakov. Niektorí zomreli takmer okamžite, viac ako 1 000 bolo v ťažkom stave. Vírus sa rozšíril aj do mesta a napadol obyvateľov. 5 najväčších mýtov o imunite […]

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.