5 najväčších mýtov o imunite

Imunita nesúvisí so spánkom, deti by sa mali pohybovať v sterilnom prostredí a znížená imunita spôsobuje choroby a alergie. O imunite a všeobecne prechladnutí sa vedú najrôznejšie mýty a polopravdy. Zavádzajúce informácie môžu zviesť chorého z úspešnej a rýchlej liečby, čim si predĺži pobyt na lôžku.

Mýtus č. 1: Zdravé telo sa s chorobou vysporiada samo

Ľudský organizmus sa skutočne dokáže samostatne vyrovnať s väčšinou vírusov a baktérií, pretože sme s nimi v styku každý deň. Ale ani ten najlepšie funkčný imunitný systém nedokáže ustáť nátlak veľkého množstva pôvodcov chorôb a s niektorými chorobami si sám neporadí.

Imunita si nevie poradiť s mikrobakteriálnymi infekciami

Keď naše telo napadnú mikrobakteriálne infekcie, imunitný systém si s nimi nevie sám poradiť. Niektoré choroby, ako napríklad žalúdočné vredy, infekcie slinivky či iné choroby tráviaceho traktu, sa tak môžu ľahko transformovať do chronickej podoby, preto vždy vyžadujú lekársku starostlivosť.
Zabíja nás nezdravý životný štýl

IMUNAX teraz kúpite v zľave – namiesto 19,19 euro, zaplatíte 13,49 euro. A pri odbere 3 balení doprava zdarma. KÚPITE TU

Pozrite si hodnotenia zákazníkov IMUNAX

Mýtus č. 2: Znížená imunita je príčinou všetkých chorôb a alergií

Každá choroba sa dotýka mnohých orgánov a systémov, pretože všetko v ľudskom tele spolu súvisí. To isté platí v prípade alergií. Ani ich príčinou nie je samotná znížená obranyschopnosť tela.
Máte alergiu, chrípku alebo COVID19?

Alergia sa definuje ako nadmerná, neprirodzená reakcia imunitného systému na látky prichádzajúce z vonkajšieho okolia, ktoré vstúpia do tela.

Imunita produkuje veľké množstvo protilátok

Imunitný systém pri tomto kontakte začne produkovať veľké množstvo nevyhnutných protilátok, ktoré by normálne vznikali až pri styku s agresívnymi podnetmi. Naše telo nevie rozpoznať, či je daná látka bezpečná alebo nie, preto reaguje radšej búrlivejšie, a to aj v prípade, že je imunita úplne v poriadku.

Mýtus č. 3: Pre deti je ideálne sterilné prostredie

Práve naopak. Ak žije dieťa v sterilnom prostredí, nedokáže si jeho telo vytvoriť dostatočnú imunitu a je, naopak, omnoho náchylnejšie na rôzne choroby. Už od útleho detstva by sme preto mali svojich potomkov vystavovať prirodzenému prostrediu, ktoré obsahuje rôzne mikroorganizmy.

Imunitný systém detí si na tieto baktérie a vírusy zvykne, vytvorí protilátky a v budúcnosti sa už s nimi bude vedieť vysporiadať.
Španielska chrípka a CORONA.

Mýtus č. 5: Spánok nemá vplyv na obranyschopnosť

Pravdou je, že medzi spánkom a imunitným systémom existuje silné puto. Kľúčový je kvalitný spánok, ktorý regeneruje telo a dodáva mu energiu na boj s psychickou a fyzickou záťažou. Táto miera je vždy individuálna a závisí na potrebách daného človeka.

Všeobecne sa ale uvádza, že dospelí jedinci by mali venovať spánku 7 až 8 hodín denne, mladiství 9 až 10 hodín denne, pre školákov je optimálna doba spánku aspoň 10 hodín, pre predškolákov 11 až 12 hodín a novorodenci by mali ideálne spať 16 až 18 hodín za deň.

Štúdia britskej University of Surrey totiž odhalila, že spánkový deficit mení aktivitu génov a buniek, ktorých vplyvom sa znižuje imunita. Ľudský organizmus následkom toho nedokáže odolať negatívnym vonkajším faktorom, čo môže poškodiť zdravie. Spánok, naopak, tieto bunky obnovuje, posilňuje obranyschopnopsť a vplyvom toho pomáha telu bojovať s baktériami či stresom.
http://samanskesviecky.sk