Budhizmus je nábožensko-filozofický systém. Vznikol v 6. storočí pred naším letopočtom v Indii. Jeho zakladateľom bol Siddhártha Gautama, ktorý sa neskôr stal známym ako Budha, čo znamená “ten, ktorý dosiahol osvietenie”. Budhizmus sa postupne rozšíril do rôznych častí Ázie a stal sa jedným zo svetových náboženstiev.
Základným princípom budhizmu sú Štyri vznešené pravdy. Tie Buddha predniesol vo svojom prvom kázaní.
Budhizmus a štyri vznešené pravdy
Pravda o utrpení (dukkha): Naša existencia sa spája s utrpením a neuspokojením. Utrpenie vychádza z narodenia, starnutia, choroby a smrti. A tiež z nespokojnosti, ktorú zažívame vo svojom živote.
Pravda o vzniku utrpenia (samudaya): Príčinou utrpenia je žiadza alebo túžba k veciam. Túžba po ich získaní a odmietanie toho, čo na nás nepriaznivo pôsobí.
Pravda o zániku utrpenia (nirodha): Zastavením žiadze (túžby) môže utrpenie zaniknúť. To môžeme dosiahnuť stavom osvietenia a dosiahnutím nirvány.
Nirvána je kľúčovým pojmom v budhizme a predstavuje konečný cieľ budhistickej praxe. Ide o stav oslobodenia sa od cyklu znovuzrodenia (samsára) a utrpenia. Po dosiahnutí nirvány dostáva človek konečné osvietenie a vyslobodenie z kolobehu znovuzrodenia.
Pravda o ceste, ktorá vedie k zániku utrpenia (magga): Cesta vedúca k osvieteniu je osemčlenná cesta známa ako Óktopäťčlenná cesta.
Budha kázal, že všetky veci v materiálnom svete sú len ilúziou vrátane ega a že svetské pôžitky sú nestále a v konečnom dôsledku predstavujú sklamanie. V budhizme nie je ego trvalou entitou.
Utrpenie v živote spôsobuje túžba po predmetoch dostupných ľudským zmyslom. Preto treba odstrániť tento smäd poznaním, že to všetko nie je pravé Ja a že sa ma to v skutočnosti vôbec netýka.
Tento najvyšší cieľ sa nazýva nirvána (doslova: vyvanutie, vyhasnutie plameňa).
Budhizmus zahŕňa správne pochopenie, správne úmysly, správnu reč, správne jednanie, správne živobytie, správne úsilie, správnu pozornosť a správnu meditáciu.
Keď sa budete snažiť porozumieť celému vesmíru, nepochopíte nič. Keď sa pokúsite porozumieť sebe, pochopíte celý vesmír.
– BUDHA
Dôležité súčasti budhistickej filozofie
Budhizmus je vlastne náboženstvo bez Boha. Alebo kladie dôraz na existenciu osobného Boha. Vyžaduje skôr individuálnu zodpovednosť za vlastné skúsenosti a oslobodenie od utrpenia prostredníctvom duchovnej sebadisciplíny a osvietenia.
Centrálne pojmy, ako sú karma (zákon príčiny a následky), samsára (kolo znovuzrodenia) a nirvána (oslobodenie od utrpenia), sú dôležitou súčasťou budhistickej filozofie.
Rôzne školy a existujúce tradície budhizmu, vrátane Theravády, Mahájány, a Vádžrajány, ktoré majú rôzne interpretácie učenia Buddhu a rôzne prístupy k praktikám meditácie a osvietenia.
Čo vyznávajú Budhisti?
Budhisti vyznávajú učenia Budhu a využívajú osvietenia, aby sa oslobodili od cyklu znovuzrodenia a utrpenia (samsáry).
Čtyri vznešené pravdy: Tieto pravdy sú základom buddhizmu a zahŕňajú pochopenie utrpenia (dukkha), príčinu utrpenia (samudaya), zánik utrpenia (nirodha) a cestu, ktorá vedie k zániku utrpenia (magga).
Óktopäťčlenná cesta: Je to sada etických a mentálnych usmernení, ktoré vedú k osvieteniu. Zahŕňa správne pochopenie, správne úmysly, správnu reč, správne jednanie, správne živobytie, správne úsilie, správnu pozornosť a správnu meditáciu.
Karma: Budhisti veria v princípe karmy, ktorý hovorí, že naše činy a vplývajú na naše súčasné a budúce životy. Pozitívne činy vedú k pozitívnym následkom, zatiaľ čo negatívne činy vedú k negatívnym následkom.
Reinkarnácia a samsára: Budhisti veria v cykle znovuzrodenia, známy ako samsára. Podľa tohto konceptu prechádzajú rôznymi životmi v závislosti od svojich karmických akcií.
Nirvána: Je to stav oslobodenia od utrpenia, dosiahnutý tým, že sa niekto oslobodí od púte cyklu znovuzrodenia. Nirvána sa často opisuje ako stav konečného osvietenia a zastavenia utrpenia.
Meditácia: Meditácia je dôležitou súčasťou budhistickej praxe. Budhisti praktizujú rôzne formy meditácie, aby dosiahli vnútorný pokoj, lepšie pochopenie reality a postupné dosahovanie osvietenia.
Budhizmus v súčasnosti
V súčasnosti tak môžeme budhizmus rozdeliť na dve veľké prúdy – théravádu a mahájánu. Théravádový budhista sa snaží zlomiť kolobeh reinkarnácie a dosiahnuť absolútnu blaženosť.
Mahájánový budhizmus je označovaný ako „súcitný“. Ten, kto dosiahol nirvány, si podľa mahájánového výkladu môže zvoliť nové prevtelenie, obetovať vlastný úspech a vrátiť sa do života, aby pomohol aj ostatným vymaniť sa z cyklu znovuzrodenia.
Týmto krokom sa stáva tzv. Bódhisattvou. V novom živote sa už nemusí starať o svoju spásu, takže má viac času na pomoc druhým. Tí si ho pre jeho rozhodnutie veľmi vážia. Jedným z bódhisattvov je napríklad dalajláma (v súčasnosti je ním Tändzin Gjamccho).
Čo sa môžeme od budhizmu naučiť?
Napríklad to, že musíme prijať, že sa niektoré veci dejú tak, ako sa dejú. A nemôžeme do toho zasiahnuť, ale musíme to jednoducho prijať. Ak sa nám v živote niečo stalo, malo to nejaký dôvod.
Mali by sme tiež vedieť, že nemá zmysel hľadať pôžitky kvôli im samotným. Ak budeme robiť to, čo nás baví, nebudeme mať potrebu “lepiť” naše nedostatky niečím povrchným. Aj vy si hovoríte, že keď skončíte túto uzávierku, kúpite si za odmenu nové topánky? Niekde je chyba.
Jednou z najnižších vibrácií je závisť. A že jej je medzi nami veľa. Kto bude študovať Budhu a jeho filozofiu, zistí, že bez tejto emócie je život oveľa naplnenejší.
Počas nášho života nám do neho ľudia prichádzajú a aj z neho odchádzajú. Nebuďte preto smutní, presne takto to má byť. Každý človek nám do života niečo prinesie a keď sa jeho poslanie skončí, ide ďalej.
Nezhŕňajte majetok, nekopte veci. Brzdí to prúd energie. Radšej urobte dobrý skutok a veci, ktoré už nepotrebujete, rozdajte.
Čo ešte “káže” Budhizmus?
- Neubližovať živým bytostiam
- Nebrať, to čo nie je dávané
- Zdržať sa nedovolenej sexuálnej aktivity
- Neklamať
- Zdržať sa užívania omamných látok
Foto: http://www.canva.com
