Objavujeme pre vás inšpiratívnych slovenských mužov, o ktorých ste možno nepočuli, a predsa stojí za to sa s nimi zoznámiť. Čo majú spoločné? Nestarnú, ale dozrievajú! Jedným z nich je aj:
Stanislav Ryban, je už viac ako 13 rokov členom vojenského orchestra, jeho hudobný talent si však môžu ľudia vychutnať aj pri sledovaní svetových filmov a seriálov, pri vystúpeniach Swing Society Orchestra a na veľkých koncertoch či festivaloch obľúbených slovenských kapiel.
Na začiatku bolo:
Mojím detským snom bolo stať sa kozmonautom, v útlom veku to bolo celkom typické. Už veľmi skoro som však celkom prirodzene začal smerovať k hudbe.
Nakoľko celá rodina – paradoxne okrem môjho otca a mamy – boli hudobníci, začal som chodiť na klavír.
Už od druhého ročníka na základnej škole bolo jasné, že moje ďalšie kroky povedú práve na konzervatórium.
Môj príbeh:
Hoci som začal s hrou na klavír, skoro som si uvedomil, že klavír nie je úplne tým, čomu sa chcem naplno venovať celý život.
Vyberal som si preto spomedzi dychových nástrojov, v mojom prípade zvíťazil lesný roh. Vyžadovalo si to veľa tréningu a učenia sa, postupne však začali prichádzať prvé úspechy, vyhral som aj v súťažiach.
V čase, keď som mal asi 15-16 rokov, prišlo obdobie miernej súťaživosti. Videl som, že tí úspešnejší dostávajú ponuky, platené vystúpenia, takže som robil všetko preto, aby som bol „najlepší“.
V konečnom dôsledku mi to pomohlo, konkurencia je v tejto oblasti veľká.
Čas kariérneho dospievania:
Podarilo sa mi vyhrať konkurz do SND, tri a pol roka som strávil v rozhlasovom orchestri. Moje ďalšie kroky však kvôli lepším podmienkam smerovali k armáde do vojenského orchestra.
Nebolo to jednoduché, musel som prejsť sériou testov vrátane fyzických či psychotestov a prispôsobiť sa podmienkam, ktoré tento druh orchestra vyžaduje.
Dnes tam pôsobím už 14. rok. Hoci je táto práca náročná aj časovo – ročne odohráme aj 150 akcií po celom Slovensku – hudbe sa venujem aj v rámci iných projektov.
Po tom, čo som študoval dva roky na konzervatóriu vo Viedni, som dostal aj ponuku na nahrávanie filmovej hudby pre americkú produkciu.
Dostal som sa tak k nahrávaniu vo Viedni v bývalých štúdiách ORF, kde som sa už podieľal na nahrávaní hudby pre veľkofilmy ako Star Trek, Rambo či Hviezdne vojny, seriály z produkcie Netflixu The Crown alebo Game of Thrones, či videohry Supermario alebo Sonic.
Divák si to možno nie vždy uvedomuje, ale tie nosné témy vo filmovej hudbe, hlavné sóla, hrá väčšinou lesný roh.
V roku 2004 som spoluzakladal Swing Society Orchestra, tanečný a swingový orchester menšieho formátu, ktorým sa dodnes snažíme prinavrátiť veľkoorchestrálnu, swingovú, a aj tanečnú hudbu a populárnu hudbu v swingových aranžmánoch medzi širšie publikum.
Za ten čas sa u nás vystriedalo viacero členov a známych hostí, hrávame s Tomášom Palonderom, Katkou Korček, Andreou Bučko, Samuelom Hošekom či inými.
Okrem toho som hrával a hrávam aj naživo, napríklad s kapelami Billy Barman či Para, kde často vystupujeme na festivaloch. A keďže mám rad jazz, začal som hrávať aj v Big Band Pavla Zajáčka.
Najviac ma baví:
Všetko, čomu sa v hudbe venujem ma baví a napĺňa – a všetko má, prirodzene úplne inú atmosféru. V armádnom prostredí je hudba iná, vojenský svet je trochu striktnejší, má svoje špecifiká.
Spätnú väzbu tam dostávam od kolegov aj publika. To ešte viac platí pri koncertovaní napríklad na festivaloch. Posledným veľkým zážitkom bol mňa napríklad krst Pary, kde sme mali hrať pôvodne jeden deň, nakoniec sa koncert úplne vypredal až tri dni po sebe.
Atmosféra, ktorú sme tam mohli zažiť, kde si ľudia spievajú texty a bavia sa, je neopakovateľná.
Ale robiť filmovú hudbu má tiež svoje čaro, je zaujímavé sledovať, ako tam hudba dokáže dokresľovať akčné scény, hýbať dejom.
Hudba pre mňa znamená:
Hudba pre mňa predstavuje kontakt s ľuďmi. Či už s tými, ktorí prídu na vystúpenia orchestra, na koncert alebo sprostredkovane aj s tými, ktorí si pozrú film, kde hrám.
Cez hudbu som si, samozrejme, zažil aj nepríjemnosti. Aj v tomto odvetví si ľudia robia naprieky a dá sa stretnúť s neprajníkmi, myslím, že ma to však zocelilo.
Najviac si aj tak cením to, že som mal prostredníctvom hudby možnosť spoznať hlavne veľmi veľa skvelých, zaujímavých ľudí, napríklad Jona Lorda, člena Deep Purple s ktorým som mal možnosť koncertovať.
Silné vlastnosti, ktoré uplatňujem v práci aj v živote:
Som veľmi prispôsobivý človek, ten multiinštrumentalizmus mám v sebe. Viem sa prispôsobiť podmienkam, čo si vyžaduje aj vojenská hudba, kde to bez určitého prispôsobenia sa nejde.
To samozrejme platí nielen pri vojenskej hudbe, ale aj pri nahrávaní filmovej hudby s orchestrom, kde človek musí byť tímový hráč.
Pri symfónii, kde hrajú štyri lesné rohy, sa položí akord a všetci sa musia prispôsobiť, nikto nesmie byť hlučnejší či tichší, všetci musia ladiť.
Najväčší úspech a ciele do budúcna:
Verím, že môj najväčší úspech ešte neprišiel. S tým súvisí aj vec, ktorej by som sa chcel venovať do budúcna – usilujeme sa posunúť ešte na vyššiu úroveň s Big Bandom a presadiť sa nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
V rámci toho zakladám kvintet obohatený o bicie a o spev.
V osobnom živote je mojím cieľom mať krásny dom s bazénom a záhradkárčiť. J
Voľný čas:
Vo voľnom čase sa snažím doháňať spánkový deficit a spím. Musím však povedať, že po niekoľkých rokoch hrania som objavil čaro lesa a ticha pri prechádzkach.
Mal som také obdobie, ktoré trvalo asi mesiac, kedy som už nemohol počúvať hudbu, a práve prechádzky mi pomohli.
Podľa mojich skúseností takéto obdobia mávajú všetci hudobníci a je dôležité vedieť s tým naložiť. Hudba totižto vie byť náročná ako fyzicky, tak aj pre psychiku.
Samozrejme, hudbu rád počúvam aj vo voľnom čase. Keď prídem domov po náročnom dni, pustím si Beethovena, Bacha či inú klasiku. Musím nájsť niečo, čo mi podarí upokojiť sa.
Karpatské brandy Špeciál:
Karpatské brandy som mal vždy rád. Spomínam si na jeden večer, keď som hral v SND Borisa Godunova, dirigoval to Argentínčan David Lano, výnimočný človek.
Po premiére sme si sadli do bufetu, kde som ho zoznámil so slovenskou legendárnou značkou Karpatské brandy Špeciál, ktoré som mu predstavil ako kvalitný slovenský produkt.
Veľmi mu chutilo. 😊
Tento seriál článkov o mužoch, ktorí nestarnú, ale dozrievajú, vám prináša Karpatské brandy www.karpatskebrandy.sk
- Príbeh
:Karpatské brandyvzniklo v pezinskej pálenici už pred viac ako 50 rokmi. Pôvodne bolo určené do sektov Hubert, no pre svoju výnimočnosť sa zachovalo ako samostatná značka. - Čas dozrievania: Dozrievanie v dubových sudoch je základom chute. Charakter dreva a čas má na brandy výrazný vplyv.
- Najcennejší poklad: Základom je zdravé víno, z ktorého sa dvojitou destiláciou získa kvalitný destilát.
- Silné vlastnosti: Unikátna chuť a vôňa
KBŠ– nádherný súlad dreva s jemnosťou vanilky a sušeného ovocia. - Najväčší úspech: na Slovensku je ikonou a pravidelne získava zlaté medaily v zahraničí.
- Aktuálne ponúka Karpatské brandy až štyri verzie slovenskej legendy
PR článok
Mohli by Vás zaujať aj tieto články:
