Posledná čarodejnica z Ostrihomu. Je to príbeh plný mágie, kúziel a čarodejníctva. Alebo ako to bolo v 17. storočí, kedy panovali muži. A kedy ženy, ktoré pomáhali iným ženám a zbierali bylinky, pálili na hraniciach. Píše sa rok 1735 a v Uhorsku vrcholí hon na čarodejnice.
Felícia Šárošiová, pätnásťročná dcéra ostrihomského pekára, pochádza z rodiny, v ktorej ženy v každej generácii dedia čarodejnícke schopnosti. Ona je jednou z nich.
Felícia sleduje, ako jej milovanú tetu odvlečú, mučia a upália na hranici. Krásna Kata Šárošiová zverí pred svojou smrťou dievčaťu dôležitý tajomný predmet.
Rodina upálenej čarodejnice musí utiecť
Potom, ako Katu upália, ľudia začnú od nich a ich pekárne bočiť. Tak sa celá rodina v nádeji na nový život presťahuje z Ostrihomu do Budína. Tu sa Felícia tajne priúča liečiteľstvu a čarodejníctvu od tajomnej čarodejnice z Gellértovej hory.
Spoznáva bylinky a ich účinky, priúča sa ako pomôcť ženám s nechceným tehotenstvom. Toto je miesto, kam chodia najmä ženy tajne. Felícia je stále zaľúbená do chlapca z Ostrihomu. Neverí, že ho ešte stretne, ale čarodejnica jej povie, že áno. A je to on, kto v príbehu bude mať silné poslanie.
Čítajte tiež: Kaviareň v Kodani – recenzia
Felíciu si obľúbi Mária Terézia
Felícia sa vydá a s manželom si otvoria malú kaviareň vo Viedni. Niekdy počas toho sa stane dôverníčkou Márie Terézie. Pomáha jej svojimi liečiteľskými schopnosťami. Medzitým prebiehajú boje o rakúske dedičstvo.
Felícia cíti, že musí svojimi znalosťami pomôcť zraneným vojakom. A to aj v prípade, ak sa takto stane podozrivou z čarodejníctva. Snahou pomôcť vojakom a dobrými úmyslami vystaví skúške krehké priateľstvo s Máriou Teréziou.
Muži mali moc rozhodovať o tom, ktorá žena je a ktorá nie je čarodejnica.
Obdobie poznačené hystériou, vojnami a strachom
Román Posledná čarodejnica z Ostrihomu z pera maďarskej autorky Janky Fabián vás prenesie do obdobia hystérie a strachu. Do obdobia, ktorému vládli muži. Oni mali moc nad životom žien, oni rozhodli, či žena bola čarodejnica alebo nie.
Keď do čela krajiny zasadla žena, mužské ego bolo tak pošľapané. Začali sa vojny. Žena predsa nemôže vládnuť. Nemôže byť lekárkou. Nemôže byť vlastne ničím. Len poslúchať a rodiť.
Dnes, keď čítam túto knihu, asi by som tie mužské egá kopala. Na druhej strane som vďačná, kam sa ľudstvo posunulo. A to aj vďaka silným ženám. Nedali sa a vybojovali nám právo na život.
Pre zaujímavosť, posledná zdokumentovaná upálená žena, ktorá bola vyhlásená za čarodejnicu sa volala Barbara Zdunková. Na svoju smrť čakala v kobke na zámku Rezsel v Poľsku. Na popravu upálením čakala 4 roky a keďže si ju žalárnici “podávali” ako prostitútku, porodila v žalári dve deti.
V lete roku 1811 vyrástla hranica s vysokým kolom uprostred. K nemu kat reťazou pripútal štyridsaťdvaročnú utrápenú ženu a pred zrakmi stoviek miestnych zvedavcov zapálil oheň (zrejme jej predtým zlomil väz, aby v plameňoch netrpela.
Tento záblesk „humanity“ bol v novoveku v podstate nepísaným pravidlom, ale robil sa nenápadne a potajomky, aby diváci neboli sklamaní).
Kniha vyšla vo vydavateľstve Motýľ.
Andrea Hinková – Tarová
