Alergické ochorenia sú na vzostupe najmä za posledných niekoľko rokov. Predpokladá sa, že na nejakú formu alergie trpí tretina populácie a vyhliadky sú pesimistické. Alergia a jej rast bude pokračovať. Práve preto je dôležité hovoriť o včasnej, správnej diagnostike a tiež o liečbe.
Problémy rôznych druhov respiračných alergických ochorení sa často zľahčujú, hoci neliečená alergia u pacientov často prechádza až do astmy.
Najohrozenejšou skupinou sú pritom deti. Pandémia COVID-19 celú situáciu na Slovensku ešte viac skomplikovala, klesla totiž miera testovania na diagnostiku alergických ochorení, a to až o 40 percent.
Čítajte tiež: Prichádza jar! A s ňou alergie
Čo je to alergia?
Alergia označuje nadmernú neprimeranú reakciu imunitného systému voči vonkajším vplyvom prostredia – peľové, roztočové alergény, ale aj potravinové alergie a lieková hypersenzibilita.
Samotná astma je istá klinická forma alergie, ktorá sa buď spája s prejavmi alergickej nádchy ( je nesprávne označovaná ako senná nádcha) alebo je to ochorenie, ktoré postihuje iba dolné dýchacie cesty.
Čítajte tiež: Alergie – prečo vznikajú a ako s nimi žiť?
Astma je najmä v detskom veku z veľkej časti alergická a 80 percent detských astmatikov je alergikov.
V dospelosti je to trochu inak, asi polovica astmatikov je alergikov a druhá polovica má buď zmiešaný typ astmy alebo má tá astma úplne iné charakteristiky a nie alergie.
Tieto ochorenia významne ovplyvňujú kvalitu života – spôsobujú poruchy spánku, dýchavičnosť a vedú tiež k veľa vymeškaným dní v škole či práci.
Rozdiel medzi detských a dospelým vekom otvára veľké možnosti práve na prevenciu a liečbu.
Prečo je na vzostupe?
Hovorí Prof. prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, FAAAAI, z Univerzitnej nemocnice v Martine
Je tam mnoho faktorov, predpokladá sa, že genetika za tým nebude, nakoľko tá sa v populácií nemení v desaťročí, ale až v priebehu storočí.
Sú za tým skôr zmeny v prostredí, škodliviny, životný štýl, stres, a na rozvoj vplývajú aj niektoré typy infekcií a niektoré zložky potravín.
Čiže rozvoj a expanzia alergickej pandémie má mnohé príčiny. A je to mnoho faktorov, ktoré sa vzájomné dopĺňajú.
Samozrejme, ak je jeden z rodičov alergik, prípadne obidvaja, tak to riziko pre dieťa je pomerne vysoké.
Čítajte tiež: Alergia a intolerancia. Aký je medzi nimi rozdiel?
Čo je najčastejším spúšťačom?
Sú to buď roztoče (celoročný alergén), a trávy a nanovo sa zobudila sezóna brezy.
Čo sa stalo počas pandémie Covid -19?
Zmenil sa štýl práce v zdravotníctve, pracovali sme formou telemedicíny, mnohí pacienti sa báli a stále boja prísť na kontrolu do ambulancie a nechať sa správne liečiť.
Liečba najmä ťažších foriem sa poskytovala ďalej. Za posledný rok klesla aj miera testovania, najmä kožných testov, čo súvisí s tým, že časť obdobia boli ambulancie zatvorené.
A tiež to súvisí so strachom pacientov prísť na kontrolu alebo celkovo na vyšetrenie.
Dá sa alergia včasne liečiť?
Máme veľmi dobrú sieť špecializovaných ambulancií, aj keď liečba alergie priamo spadá do rúk klinických alergológov, určite môže mať niekto pocit, že sa nevie dostať niekde včas na vyšetrenie, ale pracuje sa na zlepšení dostupnosti.
Z hľadiska liekov za Európou nezaostávame, máme moderné lieky nielen na tlmenie alergických príznakov bez zásadných vedľajších účinkov a disponujeme aj modernými nástrojmi a imunoterapiou, ktorej ponuka sa z roka na rok rozširuje.
V čom spočíva efekt alergénnej imunoterapie?
Je to liečba, v ktorej hralo Československo dlhé roky prím, má na našom území veľmi dlhú tradíciu. Mali sme s ňou vlastné národné firmy, ktoré pripravovali staršie produkty.
Momentálne sme súčasťou distribúcie liekov, ktoré majú celoeurópske aj celosvetové pôsobenie a liečba pozostáva z toho, že pri správne diagnostikovanom alergéne – na základe kožných a laboratórnych testov a sezónnych ťažkostí a porovnania týchto výsledkov – ak alergológ správne určí daný alergén a je dostupný vo forme alergénovej imunoterapie, tak ho pacientovi dávame v pravidelnej dávke, minimálne na tri roky.
Následne na základe podávania konštantnej dávky daného alergénu si dokáže imunitný systém vybudovať toleranciu a prestať reagovať na daný alergén.
Dá sa alergia vyliečiť?
U časti pacientov pri správnej diagnostike, určení správneho alergénu a včasnom nasadení a pri spolupráci pacienta, dokážeme jednak výrazne znížiť alergické príznaky a naozaj platí a to najmä v detskom veku, dokážeme zásadným spôsobom nielen vyliečiť alergiu, ale aj znížiť riziko rozvoja astmy.
Ak sa zastaví tento rozvoj, progresia spôsobuje celoživotné ochorenie.
Aké sú najzávažnejšie symptómy toho, že už nejde o alergiu, ale o astmu?
Astma je definovaná na základe kombinácie laboratórnych klinických vyšetrení a niektorých tzv. funkčných vyšetrení.
Klasickým prejavom detskej aj dospelej astmy sú opakované záchvaty sťaženého dýchania spojené s pískaním (je tam aj predĺžený výdych), človek sa nemôže dobre nadýchnuť, má pocit stiesnenosti na hrudníku.
U detí je veľmi častým prejavom kašeľ, ktorý sa môže vyskytovať po fyzickej námahe pri vírusových infekciách.
Liečba astmy záleží od veku a od podávania inhalačných liekov, ktoré zabezpečia kontrolu na dýchacích cestách.
Pred dvoma rokmi prišlo k zásadnej zmene aj pri liečbe astmy v medzinárodných štandardoch a do tejto liečby sa už dostala aj alergénová imunoterapia.
Ako alergici a astmatici zvládali nosenie rúšok a respirátorov?
Okrem mnohých negatív, prinieslo ich nosenie aj pozitíva, ktoré ľudia nevnímajú v širšom kontexte. Jedným z nich je aj to, že sme mali len slabšiu sezónu chrípky.
Sociálny dištanc, používanie respirátorov, zvýšená hygiena, znížilo chrípkovú krivku. Nie je ale pravda, že chrípka zmizla a je len COVID. Bola aj chrípka, ale menej.
A to, že sa hovorilo len o COVIDe majú v rukách najmä médiá, ktoré akoby iné ochorenia prestali zaujímať.
Je pravda, že u časti alergikov vo vonkajšom prostredí je vďaka respirátoru expozícia alergénu nižšia. Napriek tomu je každý z nás rád, že sme ich dali dole a môžeme sa voľne nadýchnuť.
U časti astmatikov, najmä ťažkých platí, že respirátor im mohol spôsobovať problémy, vrátane psychických.
Napriek tomu, aj keď dostali výnimky, chceli nosiť respirátory, lebo mali obavy, že dostanú COVID. A ten môže mať pri astmatikoch komplikovaný priebeh.
Aká je najúčinnejšia prevencia, aby sme sa nestali alergikmi?
To je záležitosť prvých týždňov až mesiacov života, kde vieme niektorými spôsobmi predchádzať rozvoju do istej miery. Má to svoje limity.
Tých nástrojov, ktoré majú nejaký preventívny, či efektívny vplyv pred rozvojom alergických prejavov je dojčenie počas prvého polroka života.
Druhým nástrojom, je prevencia pasívneho fajčenia. Pasívne fajčenie môže výrazne zvýšiť riziko vzniku astmy. Ak matka fajčí a v rodine je alergik, riziko vzniku astmy u dieťaťa sa môže zvýšiť desať až pätnásťnásobne.
Z ostatných nástrojov, ktoré sú overené a majú aj nejaké dáta, sú to užívanie vitamínu D a tiež očkovanie.
Existujú viaceré práce, ktoré dokazujú, že očkovanie proti vybraným ochoreniam, dokáže znížiť riziko vzniku ťažkej astmy v neskoršom veku.
Z dlhodobého hľadiska ide o racionálny životný štýl. Teraz sa stretávame s rôznymi hrdinskými vyjadreniami, že ľudia nepotrebujú očkovanie proti COVID, pretože športujú, užívajú vitamíny, majú silnú imunitu a potom títo ľudia končia v nemocniciach na ventilátoroch.
V prípade COVID by som sa určite nespoliehal len na svoj imunitný systém.
Na druhej strane existujú preventívne opatrenia pri alergiách, keď už pacient má nejaké alergické prejavy.
Keď ich včas a pravidelne liečime a nasadíme alergénnu imunoterapiu, zásadných spôsobom dokážeme znížiť riziko vzniku astmy v neskoršom veku.
Najohrozenejšie sú deti
Výskyt alergií vo svete je čoraz väčším problémom u detí. Tie, ktoré trpia alergiou, majú až 9 násobne vyššiu šancu na rozvoj astmy v dospelom veku.
Odborníci preto ešte viac zdôrazňujú potrebu prevencie v podobe včasnej diagnostiky a správnej liečby alergie už v detskom veku.
„Včasnou diagnostikou a vhodnou liečbou alergie už v detskom veku vieme výrazne znížiť riziko rozvoja nových alergií a astmy, a teda aj zlepšiť kvalitu života pacientov v dospelosti,“ vysvetľuje MUDr. Iveta Neuschlová, ktorá pôsobí na Klinike detskej pneumológie a ftizeológie, LF SZU a NÚDCH.
Na Slovensku je účinná liečba, ktorá sa však stále používa málo
Hoci dnes pacienti, vrátane detí, majú k dispozícii účinnú liečbu, na Slovensku sa používa stále málo.
Ide o alergénovú imunoterapiu, ktorú Európska lieková agentúra označuje za jediný spôsob liečby, ktorý dokáže modifikovať priebeh ochorenia a nepotláča len príznaky.
Pri tejto liečbe je alergikovi v nízkych dávkach podávaný alergén, na ktorý je alergický.
„Cieľom je naučiť imunitný systém organizmu daný alergén tolerovať a na tento alergén nereagovať prehnanou, teda alergickou reakciou. Dobrou správou je aj to, že na Slovensku je alergénová imunoterapia dostupná už aj pre deti od 5 rokov.“ vysvetľuje prof. Jeseňák.
Autor článku: Andrea Tarová http://samanskesviecky.sk
Foto: http://www.pexels.com
- Výklad Tarotu od Novu do Splnu
- Svalstvo – ako funguje a ako nás môže potrápiť?
- Strašiak menom nadmerné potenie – čo proti nemu pomáha?
- Minimalizmus v spálni – kľúč k dokonalému relaxu
- Ako na dokonalú grilovačku? Poradí vám Marcel Ihnačák
