Niektorí odborníci sa zhodujú na tom, že mlieko nie je vhodnou potravinou pre človeka. Iní ho naopak považujú za neoddeliteľnú súčasť pestrej stravy. Z histórie vyplýva, že na Slovensku mlieko patrilo k základným zdrojom obživy, v súčasnosti si ho ale nemôže dopriať každý. Intolerancia na mlieko.
Tradičná potravina z našich končín
Podľa slov historičky a etnologičky Kataríny Nádáskej sa mlieko v našich končinách vyskytovalo denne na našich stoloch. Už od obdobia ranného stredoveku. „Výrobky z kravského i ovčieho mlieka spestrovali stravu najmä v horských a podhorských oblastiach. Tu často nahrádzali mäso, teda živočíšne bielkoviny,“ vysvetľuje Mgr. Katarína Nádáska, PhD. Každá rodina sa snažila mať zvieratá, ktoré produkovali okrem iného aj mlieko, ktoré slúžilo ako základ obživy pre danú rodinu.
Čítajte tiež: Alergie – prečo vznikajú a ako s nimi žiť?
Mliečne výrobky
Okrem samotného pitia mlieka sa z neho dali pripravovať mliečne výrobky. Maslo, tvaroh, syr či bryndza, ktoré poznáme aj dnes, no taktiež predstavovali významný tovar na predaj. V tradičnej slovenskej kuchyni dominovalo mlieko dokonca aj v polievkach. „Mliečne polievky mali viaceré krajové obmeny prípravy a ľudové názvy. Zvara, sciranka, čír, papcún, brejka, žufka, zočúrka, syrová polievka či srvátková polievka,“ dodáva Katarína Nádáska.
Deti vyrastali na kravskom alebo kozom mlieku
„V minulosti pokiaľ matky z rôznych príčin nemohli dojčiť, dieťatko sa vychovalo na kravskom, prípadne kozom mlieku. Deti boli od malička naučené konzumovať mlieko – ako potravinu pili mlieko čerstvo nadojené. Mlieko sa pilo od smädu, či už čerstvé alebo kyslé, cmar, ale bolo súčasťou každodennej stravy. Napríklad krajec chleba s maslom a hrnčekom mlieka boli tradičné raňajky deti i dospelých.“
Nie vždy to ide po mliečnej dráhe
Mnohí si však v dnešnej dobe nemôžu dopriať mlieko a mliečne výrobky zo zdravotných dôvodov. Alebo kvôli určitému spôsobu životného štýlu. V posledných rokoch sa preto stali mliečne alternatívy z rastlinných zdrojov ich populárnymi náhradami. V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame či už u detí alebo dospelých so zvýšenou intoleranciou na laktózu alebo alergiami na mlieko a mliečne výrobky.
Intolerancia na mlieko – ako vzniká?
Laktózová intolerancia totiž vzniká, keď tenké črevo nevytvára dostatok tráviaceho enzýmu nazývaného ako laktáza, ktorý je potrebný na rozklad laktózy – teda cukru, ktorý sa nachádza v mlieku a v mliečnych potravinách. To následne vedie k nepríjemným tráviacim ťažkostiam. „Je možné, že existovala aj v minulosti intolerancia na mlieko. V minulosti sa to však neriešilo. Medicína skúma intoleranciu laktózy intenzívne až od druhej polovici 20. storočia,“ dodáva Katarína Nádáská.
Medicína skúma intoleranciu laktózy intenzívne až od druhej polovici 20. storočia.
Rastlinnou formou – ekologicky, no zároveň chutne
Rastlinné mlieko sa tak postupom času stalo pre mnohých obľúbenou súčasťou každodenného života. Existuje tiež veľa dôvodov, prečo je vhodné presedlať na túto alternatívu. V minulosti nápoje z rastlinných alternatív mlieka, ako ich v dnešnej dobe nazývame, neboli ničím výnimočným v rozličných končinách sveta.
„Ľudia v minulosti poznali rôzne spôsoby prípravy a používania nápojov z obilia, strukovín, semien či orechov – spravidla s liečebným cieľom. Dodnes ľudia v mimoeurópskych kultúrach používajú napríklad po pôrode či podráždení čreva výluh z ovsa. V ázijských krajinách oddávna poznajú sójové mlieko nielen ako medziprodukt pri výrobe rastlinného syra tofu, ale tiež ako nápoj používaný ako krátkodobá náhrada materského mlieka. V Ázii dominovalo používanie ryžového, kokosového a sójového mlieka. Tieto mlieka tvoria aj základnú súčasť jedálnička najmä mimoeurópskych kultúr. Rastlinné mlieko sa po stáročia konzumovalo v rôznych kultúrach, a to ako pravidelný nápoj a ako náhrada mliečneho mlieka.“
