Vyhorenie prvýkrát popísal Herbert Freudenberg v roku 1974, kedy u zdravotníckych pracovníkov a pracovníčok pozoroval pocity vyčerpania, bolesti hlavy, nespavosť, ale aj „tunelové myslenie“ či zvýšenú dráždivosť. Práve preto sa od počiatku spájalo vyhorenie výlučne s pomáhajúcimi profesiami.
Pokiaľ ide o vyhorenie zdravotníci sú v súčasnosti na popredných miestach – až 76 % ľudí pracujúcich v zdravotníctve trpí syndrómom vyhorenia.
Vyhorenie ako také sa však netýka len ľudí v zdravotníctve, ale prakticky všetkých, ktorí vo svojej práci prichádzajú denno-denne do kontaktu s ľuďmi.
Čítajte tiež: Jarná únava? Stres môže vyvolať tetániu
Vyhorenie – patríte do ohrozenej skupiny?
Ohrozenou skupinou sú aj ľudia s kancelárskym typom povolania či ľudia pôsobiaci na vedúcich pozíciách. Za rizikovejšie sa považujú povolania s vyššou mierou zodpovednosti. Ďalej pozície vystavené práci s ľuďmi.
A vo všeobecnosti také, kde je veľký nesúlad medzi tým, koľko úsilia človek do práce vloží a akú spätnú väzbu či ocenenie za to dostane.
Čítajte tiež: Návod, ako sa zbaviť chronického stresu a poriadne sa uvoľniť
So syndrómom vyhorenia najčastejšie bojujú ženy a mladí ľudia
Podľa terapeutky sa syndróm vyhorenia začal čoraz častejšie objavovať práve v období COVID-19, kedy sa všetkým výrazne zmenila hranica medzi prácou a súkromným životom.
Najčastejšie sa podľa nej vyskytuje syndróm vyhoreniu u žien. Štatisticky je to najčastejšie žena-matka, a to často aj popri zamestnaní, čo logicky predstavuje vyššiu pracovnú záťaž.
Väčší výskyt u žien môže spôsobiť aj to, že ženy o svojich pocitoch a slabostiach hovoria omnoho viac ako muži.
Okrem žien sú syndrómom vyhorenia podľa najnovších výskumov čoraz viac zasiahnutí aj mladí ľudia do veku 30-35 rokov.
Vyhorenie – dôvod jeho vzniku
Vyhorenie stále nie je oficiálnou diagnózou. Bojuje s ním však nespočetné množstvo ľudí naprieč vekom či profesiami. Za rizikové sa považujú isté povahové vlastnosti, s ktorými sa vyhorenie spája.
Ide o tendenciu vyhovieť, problém povedať nie, prílišnú tendenciu k perfekcionizmu, nedostatok zdrojov na zvládanie stresu, alebo ich nedostatočné využívanie.
Tiež sa považuje za rizikovú črtu, ak človek príliš veľa zmyslu svojho života vkladá do zamestnania alebo školy.
Vyhorenie výrazne ovplyvňuje naše telo, spôsobuje vyčerpanie, ovplyvňuje našu výkonnosť, sústredenie či pamäť, a tiež je aj emočným fenoménom, ktorý má vplyv na duševné zdravie jednotlivca.
Vyhorenie a terapia
Terapia poskytuje bezpečný priestor na preskúmanie toho, čo vyhorenie spôsobilo, a poskytuje aj priestor na diskusiu. Na terapii sa pracuje aj so zmenou myslenia.
Človek, ktorý raz vyhorel môže totiž s rovnakým prístupom k práci a výkonu vyhorieť znovu. Aj v novom zamestnaní.
Nezabúdajte na prevenciu
Terapia pomáha nielen pri už samotnom vyhorení, ale je aj istou formou prevencie. Navštevovať ju teda preventívne môže každý, kto je vystavený náročnej práci.
Pri prevencii je potrebné dlhodobo viesť vyvážený pracovný a osobný život.
Rovnako je vhodné využívať rôzne techniky zvládania stresu ako napríklad hlboké dýchanie, jogu či meditáciu. Výrazne pomáha plánovanie a organizácia.
Je viac ako žiadané rozvrhnúť si povinnosti tak, aby nás zbytočne nestresovali.
V neposlednom rade je dobrým preventívnym nástrojom učenie sa nových zručností, pre vyššie sebavedomie a lepší pocit v práci. Okrem toho sa odporúča aj pravidelný kvalitný spánok a dobrú stravu.
Foto: http://www.pexels.com
