Jerguš Oravec pochádza zo Zlatoviec pri Trenčíne, dnes žije a tvorí v Bratislave. Ako speváka ho môžete poznať z jeho sólových projektov, ako producent a gitarista pôsobí v skupine The Youniverse a Le Payaco.
Na začiatku bolo: Jerguš Oravec a jeho detské sny
Ako malý chlapec som chcel byť hasičom, asi na základe rozprávky Požiarnik Sam. Trochu neskôr som zas začal snívať o tom, že sa stanem archeológom.
Mal som totiž obdobie, kedy ma fascinovali ma hieroglyfy a Egypt a čítal som o tom veľa kníh. Vďaka môjmu otcovi som bol obklopený aj hudbou.
Otec je síce výtvarník, no vždy maľoval pri hudbe a ja som sa ako malé dieťa, jedináčik, pri ňom hrával. Počas maľovania si púšťal platne a keďže mal úžasný vkus, vyrastal som na hudbe interpretov ako Pink Floyd, Queen, Phill Collins a iní.
Môj príbeh
Keď som mal šesť rokov, naši ma dali na klavír. Vtedy mi to však ešte nedávalo zmysel a v trinástich som sa na to vykašľal. Paralelne som popritom hrával bedminton, kde sa mi podarilo získať aj nejaké majstrovské tituly.
Hoci sa mi darilo, nemal som tam kamarátov, tí totiž chodili na futbal – a tak som prestal aj s bedmintonom a začal som hrávať futbal. Ako typický tínedžer som skrátka len túžil zapadnúť…
Hudbe som sa začal venovať v šestnástich. S kamarátom sme vtedy počúvali rovnakú hudbu: The White Stripes, Green Day či Blink 182, a niečo podobné sme chceli tvoriť aj my sami.
Nevedeli sme síce hrať, povedal som si však, že mám gitaru a naučím sa. A naozaj som sa naučil – dokonca veľmi rýchlo, venoval som tomu všetok svoj čas a stálo to za to.
Možno povedať, že vďaka gitare sa mi zmenilo celé vnímanie sveta. Doslova ako keby dal niekto preč oponu a ja som začal celý svet vidieť ináč.
A nielen svet okolitý, ale prostredníctvom hudby som začal vnímať aj seba a svoju identitu.
Jerguš Oravec a čas kariérneho dozrievania
Moji rodičia boli umelci: mama sólistka v Lúčnici, otec výtvarník. Vyrastať v takomto prostredí pre mňa znamenalo aj to, že ma vždy viedli k tomu, aby som robil to, čo ma baví.
Nerozmýšľal som teda nad tým, čo iné okrem hudby by som mohol robiť – keby som rozmýšľal nad niečím iným, robil by som to iné.
Musím však povedať, že keď som mal 20 rokov, dostal som sa do bodu, kedy som uvažoval, čo robiť ďalej. Všetky hudobné kapely sa mi rozpadli, kamoši, ktorí hrali so mnou sa tomu nechceli ďalej venovať, išli na vysoké školy, brali to len ako zábavku.
Ja som ostal sólo a hľadal spôsoby, ako sa posunúť.
Jerguš Oravec a jeho čas v Superstar
Hrával som v bluesovo-jazzových okruhoch a mal som predstavu, že chcem takúto undergroundovú hudbu priniesť do komercie.
Vtedy som sa prihlásil do Superstar. Nie však s ambíciou vyhrať, ale skôr s mladíckou naivitou dostať sa dosť ďaleko na to, aby som mohol tieto svoje názory ďalej prezentovať.
Spätne si uvedomujem, že v tom čase som si hudbu internalizoval, ako by bola len pre mňa, málo som zdieľal, mal som pocit, že tomu málokto rozumie.
Bojoval som proti dramaturgom a komerčnej dramaturgii a napokon som skončil tesne pred finále.
Súčasná hudobná kariéra
Pôsobenie v Superstar mi niektoré dvere otvorilo, niektoré však zavrelo. Aj mne samému začalo prekážať, že si ma všetci spájajú len so Superstar, hoci som hral aj predtým aj potom na vlastných projektoch. Musel som si znova hľadať vlastnú cestu.
Podarilo sa a o niekoľko rokov som hral na Szigete, Colours of Ostrava, Pohode, Grape či na rôznych poľských jazzových festivaloch.
Posledné sólo veci som naspieval v roku 2017. Aktuálne pôsobím v The Youniverse ako producent a gitarista, v roku 2020 som začal pôsobiť aj ako stály člen Le Payaco.
Skúšam nové veci, chodím od nástroja k nástroju, dostávam sa viac k sebe. Chytil som sa toho, čo prišlo, snažil som sa vložiť do toho čo najviac seba a priniesť najlepší výsledok.
To mi pomáha hľadať svoj rukopis a vidieť ho v danom momente, nie retrospektívne. Myslím, že to je veľmi dôležité – pokiaľ to totiž človek nenavníma v danej chvíli, nedokáže s tým pracovať.
Hudobný svet vtedy a dnes
Dnes je najľahšia doba robiť hudbu, ale najťažšia doba, ako v hudbe preraziť a niečo veľké dokázať. Hudobný svet sa zmenil, samotná kvalita už nepredáva. Môžeš robiť najlepšiu hudbu, ale ak na to nemáš platformu, zázemie, podporu od slávnych, dramaturgov, nemusí sa ti podariť uspieť. Samozrejme, v istých žánroch môžeš byť na svetovej úrovni a slávny, ale asi skôr len v svojej bubline, nie na úrovni svetoznámych rockstars, ako to bolo kedysi.
Uvidíme, čo prinesie budúcnosť a umelá inteligencia. Už dnes vnímame, že zvuk je čím ďalej, tým viac homogénnym, čoraz menej ľudí sa učí hrať na nástroje, produkcie robia ľudia bez hudobnej teórie. Áno, hudba funguje ako matematika, sú to vzorce, dá sa to robiť aj takto, ale je cítiť, ak do toho človek nedá dušu.
Inšpiráciu hľadám:
Inšpiráciu čerpám najmä z ticha a pokoja. Inšpirovať ma však dokáže prakticky čokoľvek. Neviem, či dokážem presne zhodnotiť, čo konkrétne ma k niečomu inšpirovalo, ide asi o syntézu viacerých vecí.
Pri tvorení hudby potrebujem mať na ruky na nástroji: zvuk mi niečo napovie, možno si zahrám pár figúr, ktoré poznám a potom príde niečo, čo ma dostane niekam inam. V kombinácii s vedomosťami a skúsenosťami, ktoré mám, to potom vytvorí niečo originálne.
Silné vlastnosti, ktoré uplatňujem v práci aj v živote
Tvrdohlavosť je moja najsilnejšia, ale aj najhoršia vlastnosť. Myslím, že ma v živote dostala najďalej, ale zároveň ma možno aj často brzdí.
Príznačná je pre mňa aj dobrosrdečnosť. Často neviem povedať nie, a tým sa viem dostávať do mnohých problémov. Môžem tiež povedať, že som hravý, kreatívny, baví ma hrať sa s vecami, mám otvorenú myseľ.
Rozhľad a zvedavosť
Vždy som bol prirodzene zvedavý. Nazývam to vedomá zvedavosť a premietla sa aj pri učení sa hrať na gitaru.
Gitara ma naučila, že nechcem len opakovať to, čo niekto iný zahral, ale chcem vedieť, ako k tomu ten hudobník prišiel, prečo sa tieto tóny dajú hrať v tejto stupnici a tak ďalej. Táto zvedavosť mala presah aj do ďalších aspektov môjho života.
Aj pri štúdiu muzikológie na vysokej škole som si doma osobitne študoval veci z teórie, ktoré ma hlbšie zaujímali a nikto nás to neučil.
Myslím, že je dôležité vedieť, čo sa deje okolo teba. Život je taká premávka, musíš dávať pozor na druhých, aj na seba, ale keď je všetko v poriadku, ideš na nejaký automat a potom je to fajn jazda.
Voľný čas
Môj voľný čas vypĺňa fitko, sauna, plávanie, čítanie, seriály, filmy, chodenie na koncerty a socializácia. Niekedy by som najradšej nerobil vôbec nič.
Myslím, že na voľnej nohe má človek nonstop zapnutú hlavu, nonstop funguje, pracuje. Chcel by som sa preto naučiť viac oddychovať.
Tento seriál článkov o mužoch, ktorí nestarnú, ale dozrievajú, vám prináša Karpatské brandy Špeciál. www.karpatskebrandy.sk
- Príbeh KBŠ: Karpatské brandy Špeciál vzniklo v pezinskej pálenici už pred viac ako 50 rokmi. Pôvodne bolo určené do sektov Hubert, no pre svoju výnimočnosť sa zachovalo ako samostatná značka.
- Čas dozrievania: Dozrievanie v dubových sudoch je základom chute. Charakter dreva a čas má na brandy výrazný vplyv.
- Najcennejší poklad: Základom je zdravé víno, z ktorého sa dvojitou destiláciou získa kvalitný destilát.
- Silné vlastnosti: Unikátna chuť a vôňa KBŠ – nádherný súlad dreva s jemnosťou vanilky a sušeného ovocia.
- Najväčší úspech: KBŠ je na Slovensku ikonou a pravidelne získava zlaté medaily i vo svete.
- Aktuálne ponúka Karpatské brandy až štyri verzie slovenskej legendy
