Pondelkovník: Čo je to šťastie?

0

Čo je to šťastie? Pre každého niečo iné. Darmo budú vedci skúmať šťastie a Dáni o ňom písať knihy.

Tam napríklad uvádzajú, že si zakladajú na živote v komunite. Jeden má kosačku a požičiava ju ďalším, iný niečo iné a to putuje cez všetkých susedov a všetci sa stretávajú a sú šťastní. Ja ako introvert by som sa asi zbláznila, ak by som nemala svoj pokoj. Ten svoj svet, ktorému žiadny extrovert nemôže rozumieť a ani to od nich nežiadam. Rešpektujem ich svet, oni môj a tak je to správne. A tak som šťastná. Pre človeka fokusovaného na peniaze je šťastím zhŕňanie majetku, ďalší (ako ja) potrebuje zbierať zážitky. Cestovať, objavovať, ochutnávať. Pre niekoho sú výlety za poznaním vyhodené peniaze a radšej bude šetriť na lepšie auto ako má sused, ja chcem zbierať zážitky. Jeden na dovolenke leží na lehátku a je mu dobre, iný by sa tak zbláznil, lebo potrebuje pohyb a stále nové impulzy. Každý sme iný a pre každého je šťastie niečo iné.

Aj preto je na ceste za šťastím dôležitá cesta. Naša cesta na ktorej zakopávame, vyhrávame, plačeme, smejeme sa, rastieme, padáme, objavujeme, a prežívame emócie všetkého druhu.

Vieš, čo si v posledné mesiace všímam? Že keď sa človek vylieči z nejakej ťažkej choroby, je za ňu vďačný. Otvorila mu oči, nastavila iné hodnoty. Obdivujem ľudí, ktorí prijali svoju chorobu a majú ešte toľko životného elánu, že ho dokážu rozdávať ďalej a tiež tých, ktorí o nej hovoria iným, aby edukovali. V duchu sa však pýtam? Je nutné ochorieť, aby sme si určité veci uvedomili? Ak budeme žiť v súlade sami so sebou, v harmónii so svojim telom, nebudeme hrešiť slovom a radšej hovoriť o tom, čo náš teší a napĺňa, neporovnávať sa s nikým, len sami so sebou, prejavovať každý deň vďačnosť, nepotrebujeme dostať po hlave, aby sme sa zobudili a uvedomili si, že žijeme len raz a v tomto prípade reparát neexistuje. Aspoň nie dokázateľný a ak aj sú minulé a budúce životy, prečo hriechy nevyriešiť v tomto živote?

Nie som slniečkár, nato som priveľký cynik a verím, mám a riešim aj problémy. Verím, že nás majú niekde posunúť, niečo nám ukázať a zapršať a možno aj poslať rovno poriadnu búrku. Veď predsa slnko nemôže svietiť stále. Ak by svietilo, vážili by sme si ho? V prípade chorôb tá búrka nemusí mať katastrofálne následky. Na to sú tu preventívne prehliadky na ktoré máme nárok. A môžu odhaliť niečo, čo sa ešte dá riešiť.

Takže život môj, milujem ťa!

Andrea Hinková – Tarová

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.