Ako trávili Vianoce naši predkovia?

Čo patrí medzi zvyky a tradície, bez ktorých si za žiadnych okolností Vianoce nevieme predstaviť?

Nie každý vie, že pôvod vianočných sviatkov pochádza z predkresťanskej pohanskej tradície oslavy slnovratu. Teda obdobia, kedy sa dni opäť začnú predlžovať.

Predstavovalo aj čas konca temnoty a začiatok svetla, slnka a hojnosti. Zároveň všetky používané symboly a dekorácie mali znázorňovať tieto javy.
Čítajte tiež: Zimný slnovrat prináša koniec temnoty

Ako k nám prišla vianočná večera?

Príchod sviatkov znamenal pre ľudí hlavne plný stôl a bohatú ponuku pokrmov. Naši starí či prastarí rodičia nedbali nato, koľko jedla je na sviatočnom stole. Dôležitejšia bola rôznorodosť.

Tradičná vianočná večera sa v takej podobe, ako ju poznáme dnes, formovala až počas obdobia prvej svetovej vojny a k nám prišla zo susedných Čiech.

Tajomstvo vianočného stromčeka

Zvyk mať v domácnosti živý stromček pochádza rovnako z pohanských čias. Staré kultúry pôvodne prinášali bohom rôzne obety v hájoch.

Neskôr si zelené vetvičky brávali aj do svojich domov. Tie vešali zo stropu alebo dávali do obetných kútov. Možno aj z tohto dôvodu boli stromčeky pôvodne zavesené dolu hlavou.

Vianočný stromček, ako ho poznáme dnes, pochádza z meštiackej kultúry. Tá bola typická pre väčšie mestá ako Viedeň, Budín či Bratislava.

„Aj Trnava je, no aj v dávanej minulosti bola, „malým veľkomestom“. Meštianske tradície prichádzajúce z Nemecka preberala rovnako ako väčšie mestá koncom 16. a začiatkom 17. storočia.

Mešťanmi boli šľachtici, aristokracia a obchodníci. Teda bohatí vzdelaní ľudia, ktorí boli nositeľmi trendov a pokroku,‟ vysvetľuje Slavomír Dzvoník, turistický sprievodca mesta Trnava.

„O dosť neskôr, až začiatkom 20. storočia, prebrala tieto trendy aj chudobnejšia vidiecka vrstva a zdomácnili sa natoľko, že pretrvávajú ako tradície dodnes.‟

Vianočný stromček na námestí súvisí s charitou

Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc je nielen pre Trnavčanov, ale aj pre iných obyvateľov miest a obcí, vianočný stromček na námestí. Táto tradícia však siaha „iba“ na začiatok 19. storočia.

„Veľmi úzko súvisí s charitatívnou prácou spolkov a mesta počas roka, ako aj pred Vianocami. Charitatívna činnosť mala v minulosti významnú funkciu.

Červený kríž zriaďoval celoročné zbierky na podporu tých, čo to najviac potrebovali,“ hovorí Simona Jurčová zo Západoslovenského múzea v Trnave.

Vianoce a adventný veniec – aká je jeho symbolika?

Symbolom Vianoc je tiež adventný veniec. Jeho tvar pre predkresťanské kultúry predstavoval kruh, ktorý bol najstarším symbolom večnosti a Boha.

Obeta bohom vo forme zelených vetvičiek sa použila ako motív aj na adventný veniec a zachovala sa až dodnes. Sviečky na ňom zasa symbolizujú príchod slnovratu, svetla a života.

Štyri sviečky sa na adventnom venci začali používať až v dobe rozšíreného kresťanstva a pôvodne ich mohlo byť až 24. Tri zo sviečok boli fialové a symbolizovali pokánie a jedna z nich bola modrá ako znak radosti.

V minulosti sa ľudia vo veľkej miere stretávali na Štedrý deň nielen s rodinou, ale všetkými známymi „z ulice“. „Život po štedrej večeri bol veľmi čulý a ľudia sa zdravili na uliciach a námestiach, pričom sa oslavovalo alebo koledovalo.

V súčasnosti sa po večeri, ktorá je zväčša v úzkom kruhu rodiny, navštevuje polnočná svätá omša.‟
Čítajte tiež: Tipy, ako cez Vianoce nepribrať – RECEPTY
http://samanskesviecky.sk