Husacie hody zaženú pochmúrnu jesennú náladu

1

Prichádza obdobie babieho leta, ktoré si podá ruku s farebnou a pre niekoho aj pochmúrnou jeseňou. Dni sa budú skracovať, oblečenie navršovať a studené dni s dažďom prichádzať stále vo väčšej miere. Nič z toho však nie je dôvodom na smútok. Prichádzajú totiž hody. A tie, ktoré budú trvať až do Vianoc voňajú pečienkou, lokšami, fantastickým husacím mäsom a vínom.  

Husacina – jej tradícia píše svoju históriu už viac ako sto rokov. Túto pochúťku si na Slovensku každý rok vychutnávajú nielen domáci, ale aj zahraniční gurmáni.

No a kde inde si ju užijete skutočne skvostne, ak nie v Slovenskom Grobe? Táto obec je v súvislosti s husacími hodmi už vychýrenou turistickou destináciou. K

Každý rok sa tu začiatkom septembra slávnostne zahajuje sezóna, ktorá trvá prakticky až do Vianoc.
Čítajte tiež: Lahodná ovocná torta – recept aj pre začiatočníkov

Husacina – ako ju najlepšie pripraviť?

Všetko sa to začalo kedysi dávno, keď gazdinky predávali doma upečené husi. Slovenský Grob má skvelé podmienky na ich chov, je tu napríklad veľa jazierok, na ktorých sa pasú.

Potom už gazdinky v snahe o zlepšenie svojej ekonomickej situácie prestierali aj u seba doma až sa z toho vykľula úspešná forma podnikania.
Čítajte tiež: Ako snúbiť víno s jedlom? Umocnite svoj gastro zážitok pohárom vína

Za tie roky prišli aj na grify, ako hus najlepšie pripraviť, a ktoré variácie návštevníkom najviac chutia. K tomu, aby získalo husacie mäso svoju typickú chuť, musí sa hus chovať 4 až 5 mesiacov a potom ešte mesiac dokrmovať kukuricou, aby jej stučnela pečeň.
Čítajte tiež: Víno – najčastejšie chyby pri jeho podávaní

Vtedy naberie požadovanú hmotnosť mäsa i tuku. Ideálna váha je 7 a viac kilogramov.

Dôležitým predpokladom úspechu je pečenie v hlinených vypaľovaných pekáčoch a najlepšie v klasickej peci, nakoľko tam hus získa chrumkavú kožu zlatohnedej farby.

Rokmi overené recepty s tradíciami

Jednou z najvychýrenejších reštaurácii v Slovenskom Grobe, ktorá sa už viac ako 15 rokov pýši vysokým kreditom je Husacina u Gálika. Jej majiteľky Pauly Gálikovej sme sa opýtali, ako pripravujú husi a kačice.

„Nie sme klasická reštaurácia. Zameriavame sa na prípravu a podávanie pečených husí, kačíc, lokší a husacích pečienok. Používame vlastné, rokmi overené receptúry vychádzajúce z tradície.

Jedlá pripravuje stabilný tím kuchárov tradičnou metódou, v hlinených pekáčoch.“

Reštaurácia ponúka okrem husí a kačíc aj iné gazdovské špeciality, pečené prasiatko a cigánsku muziku. Priamo do reštaurácie vás z námestia alebo iných častí Slovenského Grobu dopraví štýlový koč frizských koní.

Táto štýlová reštaurácia ponúka svojim hosťom hlavnú miestnosť pre 60 ľudí, ale aj ďalšie priestory pre 40,20,14 a 10 ľudí, ktoré sú vhodné pre menšie rodinné posedenia a oslavy, pracovné stretnutia, či rokovania v súkromí.

Husacina – atmosféru dotvárajú prílohy

Feferónky, kyslá kapusta, čalamáda, uhorky a samozrejme lokše zo zemiakového cesta, dotvárajú tú správnu gurmánsku chuť. Pečená hus sa výborne snúbi aj s  uvarenou červenou kapustou.

Keď už budete hodovať, určite sa dajte zlákať aj na husaciu pečienku na cibuľke. Ako dezert si doprajte jablkovú či tvarohovú štrúdľu. V prípade, že chcete vyskúšať niečo iné ako pečenú hus, dajte si perkelt s husacieho mäsa alebo židovský šolet.

Ide o zmes fazule, krúpov, zaúdeného husacieho mäsa a zeleniny. Fantasticky chutí aj paštéta z husacej pečene a polievka z husacích drobov s fazuľou a bôbom.

Ku všetkému automaticky patrí čaša bieleho vína alebo burčiaku, ktorých sezóna je tiež v plnom prúde.

Husi a víno k sebe automaticky patria, veď aj ukončenie vinárskej sezóny a začiatky vinobrania sa datujú s rovnakým dátumom, ako husacie hody.

Na svätého Martina, kedy sa krstí víno, vrcholia aj husacie hody. Vtedy sa pečú s gaštanovo – orechovou plnkou.

Kde sa vzala hus?

Už odpradávna bola hus symbolom nesmrteľnosti a prastarým znakom života a najvyššieho zasvätenia. Hus si uctievali už starí Indovia, Egypťania, Rimania a Kelti.

Významné postavenie sa dostalo husi už za čias starých Keltov. Bolo to v období laténskej kultúry približne 800 – 300 rokov pred naším letopočtom.

Kelti jej venovali pozornosť a zobrazovali ju na rôznych predmetoch. Kelti 1. november považovali za jeden zo štyroch najväčších sviatkov v roku.

V tento deň usporadúvali veľké slávnosti. Na nich pili pivo a jedli pečené husi naplnené chutnými orechovými plnkami.

Pre Keltov tento čas znamenal príchod zimy, na ktorú sa dobre pripravovali aj pečenou husacinou, ktorou naberali potrebné sily a energiu.

Andrea Hinková – Tarová
Foto: Desana Dudášová

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.