Chrípka môže spustiť zlyhanie srdca aj infarkt

2

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že chrípka každý rok zapríčiňuje 3 – 5 miliónov ťažkých prípadov chrípky, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu, a 290 000 až 650 000 respiračných úmrtí v súvislosti s chrípkou.

Najnovšie štúdie potvrdzujú, že chrípka spôsobuje závažné kardiovaskulárne komplikácie. Slovenskí epidemiológovia uvádzajú, že na Slovensku sa v období chrípkovej epidémie zaznamenáva priemerne 816 úmrtí ročne pripísateľných chrípke, z nich viac ako polovica sú úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia v priamej súvislosti s ochorením na chrípku. 

young man in sleepwear suffering from headache in morning
Photo by Andrea Piacquadio on Pexels.com

Aká je skutočná záťaž chrípky?
Skutočná zdravotná, ekonomická a spoločenská záťaž chrípkou po jej prekonaní nie je na prvý pohľad veľmi viditeľná. Akútne príznaky chrípky ako bolesť hlavy, horúčka, kašeľ, bolesť svalov sú len stavy, ktoré bezprostredne pri ochorení pociťujeme.

Ochorenie na chrípku však môže zhoršiť respiračné stavy a spôsobiť primárny vírusový zápal pľúc, alebo oslabiť organizmus, na ktorý ľahšie nasadne bakteriálna infekcia a spôsobí bakteriálny zápal pľúc, môže zhoršiť astmu alebo chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP).

Respiračné príznaky chrípky sú len vrcholom ľadovca, ktorý vnímame. Je vedecky dokázané, že vírus chrípky a následná reakcia imunitného systému pôsobia na výstelku ciev, spôsobuje ich zápal a spôsobiť ich upchatie. Môže sa podieľať na vzniku kardiovaskulárnych ochorení ako infarkt myokardu, zlyhanie srdca, spôsobiť mozgovú príhodu, alebo zhoršiť CHOCHP a cukrovku, alebo spôsobiť, tromboembóliu, zmätenie, delírium, Guillain-Barrého syndróm či encefalopatiu alebo akútne poškodenie obličiek, či smrť. Chrípka sa ako prispievajúci faktor v kontexte úmrtí v dôsledku uvedených stavov stále podceňuje.

woman in blue sweater lying on bed
Photo by Polina Tankilevitch on Pexels.com

Chrípka môže viesť k zlyhaniu srdca, infarktu aj porážke
„Kardiovaskulárne choroby sú hlavnou príčinou úmrtí na celom svete, spôsobujú celosvetovo až 31 % všetkých úmrtí. Chrípka je infekčné ochorenie s vysokou chorobnosťou a úmrtnosťou a hromadia sa dôkazy, že môže spúšťať rôzne kardiovaskulárne príhody“, konštatuje MUDr. MUDr. Peter Hlivák, PhD., prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.

Asociácia medzi chrípkou/zápalom pľúc a kardiovaskulárnymi udalosťami je známa už viac ako 80 rokov. V prípade srdcových ochorení dochádzalo k vrcholu, ktorý časovo zodpovedal vrcholu chrípky, a to prakticky pri každej chrípkovej epidémii.

Narastajúci objem údajov z mnohých štúdií potvrdzuje, že chrípka spôsobuje závažné kardiovaskulárne komplikácie. Štúdia databázy dospelých pacientov nad 40 rokov bez akejkoľvek rizikovej anamnézy dokázala 10 x vyššie riziko úmrtia na srdcový infarkt a
8 x vyššie riziko úmrtia na mŕtvicu do 3 dní po laboratórne potvrdenej chrípkovej infekcii v porovnaním s prípadmi bez ochorenia na chrípku.

cold comfort cover cute
Photo by Pixabay on Pexels.com

Očkovanie proti chrípke významne znižuje riziká kardiovaskulárnych príhod
Výrazný spúšťací efekt vírusu chrípky na kardiovaskulárne udalosti zdôrazňuje potrebu adekvátnej prevencie proti chrípke. Preukázalo sa, že očkovanie proti chrípke znižuje počet kardiovaskulárnych udalostí o 26 až 53 % a znižuje počet kardiovaskulárnych úmrtí o 56 %.  

Predpokladá sa tiež, že očkovanie proti chrípke môže byť pri sekundárnej prevencii srdcového infarktu v dôsledku chrípky rovnako účinné ako zanechanie fajčenia alebo liečba statínmi pri liečbe vysokého krvného tlaku.

Napriek množstvu dôkazov podporujúcich úlohu očkovania proti chrípke v prevencii srdcovo-cievnych ochorení, ako aj dôkazov o potrebe očkovania chronicky chorých pacientov, je miera očkovania proti chrípke veľmi nízka.

Očkovať proti chrípke možno aj súbežne s COVID-19
Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť vo svojich odporúčaných postupoch pri aplikácii očkovacích látok proti chrípke COVID-19 u dospelej populácie v čase chrípkovej očkovacej sezóny, usmerňuje poradie a odstupy jednotlivých očkovaní.

„Vakcíny proti chrípke a proti COVID-19 sú obe neživé očkovacie látky. Ak sa ako prvá podá vakcína proti chrípke, očkovacia látka proti COVID-19 sa podá optimálne po 14 dňoch, z dôvodu lepšieho rozlíšenia prípadných nežiaducich účinkov. Ak sa ako prvá podá vakcína proti COVID-19, odporúča sa dodržať 14 dňový interval po ukončení celej očkovacej schémy, v prípade dvojdávkovej schémy až po aplikácii 2. dávky vakcíny proti COVID-19. V prípade, že je očkovaná osoba vo vysokom riziku nákazy a ťažkého priebehu ochorenia Covid-19, alebo chrípky, môžu sa obe vakcíny (proti chrípke a proti COVID-19) podať s akýmkoľvek odstupom, alebo súbežne, každá do iného ramena. Súbežné očkovanie proti chrípke a Covid-19 sa odporúča aj v prípade rizika, že očkovaná osoba na ďalšie očkovanie nepríde.“ hovorí prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD. MPH, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti. Očkujú sa zdravé osoby, ktoré nemajú klinické príznaky akútneho ochorenia a neboli v kontakte s osobou pozitívne testovanou na vírus SARS-CoV-2“, dodáva Krištúfková.

vaccine text and a person wearing latex glove while holding a syringe on pink background
Photo by Thirdman on Pexels.com

Vírus chrípky je premenlivý
Pôvodcom ochorenia na chrípku je vírus chrípky. Rozlišujú sa tri typy vírusov chrípky označované A, B, C. Kým vírusy chrípky  typu B a C vyvolávajú  infekcie len u človeka, vírusy chrípky A boli izolované aj z rôznych zvierat, najmä vtákov, prasiat a koní.

Vírus chrípky, najmä typu A, ktorý má niekoľko typov a subtypov sa vyznačuje veľkou premenlivosťou. Vírus chrípky B je oveľa stabilnejší. Cirkulácia vírusov chrípky sa sleduje na celom svete počas celého roka a podľa toho Svetová zdravotnícka organizácia určuje, ktoré vírusy budú v očkovacích látkach v nasledujúcej chrípkovej sezóne obsiahnuté. Vírus často mení svoje vlastnosti, a takmer každú sezónu kolujú v populácii iné typy vírusov.

„Chrípkový vírus typu A je najviac zodpovedný za epidémie a pandémie. Je to spôsobené tým, že chrípkové vírusy typu A môžu podliehať výraznej antigénovej zmene, sú schopné nájsť nový imunitný cieľ u citlivých ľudí a svojou genetickou zmenou môžu úplne znehodnotiť imunizáciu organizmu predchádzajúcimi infekciami“, konštatuje virológ prof. Fedor Čiampor. „Genetické zmeny vírusu chrípky spôsobili v 20. storočí štyri pandémie, pri ktorých zomreli milióny ľudí“, dodáva.

woman sitting on floor
Photo by Andrea Piacquadio on Pexels.com

 Tohtoročná chrípková sezóna bude podľa odborníkov nepredvídateľná. Vzhľadom na relatívne nízky výskyt chrípky v uplynulej sezóne však môžeme predpokladať, že populácia bude k chrípkovým vírusom vnímavejšia a zvýšený výskyt chrípky by mohol vyústiť do aj do chrípkových epidémií.
Čítajte tiež: Aký je rozdiel medzi nádchou a chrípkou?


2 KOMENTÁRE

  1. […] „Je dôležité, aby boli pacienti, prípadne ich opatrovníci dostatočne informovaní o bezpečnosti očkovania, a aby vedeli, na koho sa majú obrátiť v prípade pochybností. Spoločné podanie očkovacích látok proti ochoreniu Covid-19, proti chrípke a na prevenciu vzniku závažných infekcií spôsobených pneumokokom počas jednej návštevy ale aj v časových odstupoch  považujeme na základe odborných odporúčaní  za účinnú prevenciu vážnych komplikácií. Práve tieto – očkovaním predchádzateľné komplikácie ohrozujú chronicky chorých pacientov na živote najviac,“ dodáva MUDr. Marušáková.Čítajte tiež: Chrípka môže spustiť zlyhanie srdca aj infarkt […]

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.