Chrípka spôsobuje závažné kardiovaskulárne komplikácie. Na Slovensku sa v období chrípkovej epidémie zaznamenáva priemerne 816 úmrtí ročne pripísateľných chrípke. Z nich viac ako polovica sú úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia v priamej súvislosti s ochorením na chrípku.
Záťaž chrípky
Zdravotná, ekonomická a spoločenská záťaž chrípkou po jej prekonaní nie je na prvý pohľad viditeľná. Akútne príznaky chrípky ako bolesť hlavy, horúčka, kašeľ, bolesť svalov sú len stavy, ktoré bezprostredne pri ochorení pociťujeme.
Ochorenie na chrípku však môže zhoršiť respiračné stavy a spôsobiť primárny vírusový zápal pľúc. Alebo oslabiť organizmus, na ktorý ľahšie nasadne bakteriálna infekcia a spôsobí bakteriálny zápal pľúc.
Môže zhoršiť astmu alebo chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP).
Respiračné príznaky chrípky sú len vrcholom ľadovca
Vírus chrípky a následná reakcia imunitného systému pôsobia na výstelku ciev, spôsobuje ich zápal a spôsobiť ich upchatie. Môže sa podieľať na vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
Napríklad infarkt myokardu, zlyhanie srdca, mozgová príhoda, alebo zhoršiť CHOCHP a cukrovku, alebo spôsobiť, tromboembóliu, zmätenie, delírium, Guillain-Barrého syndróm či encefalopatiu alebo akútne poškodenie obličiek, či smrť.
Chrípka sa ako prispievajúci faktor v kontexte úmrtí v dôsledku uvedených stavov stále podceňuje.
Chrípka môže viesť k zlyhaniu srdca, infarktu aj porážke
„Kardiovaskulárne choroby sú hlavnou príčinou úmrtí na celom svete, spôsobujú celosvetovo až 31 % všetkých úmrtí. Chrípka je infekčné ochorenie s vysokou chorobnosťou a úmrtnosťou.
Hromadia sa dôkazy, že môže spúšťať rôzne kardiovaskulárne príhody“, konštatuje MUDr. MUDr. Peter Hlivák, PhD., prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Asociácia medzi chrípkou/zápalom pľúc a kardiovaskulárnymi udalosťami je známa už viac ako 80 rokov. V prípade srdcových ochorení dochádzalo k vrcholu, ktorý časovo zodpovedal vrcholu chrípky, a to prakticky pri každej chrípkovej epidémii.
Narastajúci objem údajov z mnohých štúdií potvrdzuje, že chrípka spôsobuje závažné kardiovaskulárne komplikácie.
Štúdia databázy dospelých pacientov nad 40 rokov bez akejkoľvek rizikovej anamnézy dokázala 10 x vyššie riziko úmrtia na srdcový infarkt.
A 8 x vyššie riziko úmrtia na mŕtvicu do 3 dní po laboratórne potvrdenej chrípkovej infekcii v porovnaním s prípadmi bez ochorenia na chrípku.
Očkovanie proti chrípke významne znižuje riziká kardiovaskulárnych príhod
Výrazný spúšťací efekt vírusu chrípky na kardiovaskulárne udalosti zdôrazňuje potrebu adekvátnej prevencie proti chrípke.
Preukázalo sa, že očkovanie proti chrípke znižuje počet kardiovaskulárnych udalostí o 26 až 53 %. Znižuje tiež počet kardiovaskulárnych úmrtí o 56 %.
Očkovanie proti chrípke môže byť pri sekundárnej prevencii srdcového infarktu v dôsledku chrípky rovnako účinné ako zanechanie fajčenia.
Alebo liečba statínmi pri liečbe vysokého krvného tlaku.
Napriek množstvu dôkazov podporujúcich úlohu očkovania proti chrípke v prevencii srdcovo-cievnych ochorení, ako aj dôkazov o potrebe očkovania chronicky chorých pacientov, je miera očkovania proti chrípke veľmi nízka.
Očkovať proti chrípke možno aj súbežne s COVID-19
Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť vo svojich odporúčaných postupoch pri aplikácii očkovacích látok proti chrípke COVID-19 u dospelej populácie v čase chrípkovej očkovacej sezóny, usmerňuje poradie a odstupy jednotlivých očkovaní.
„Vakcíny proti chrípke a proti COVID-19 sú obe neživé očkovacie látky. Ak sa ako prvá podá vakcína proti chrípke, očkovacia látka proti COVID-19 sa podá optimálne po 14 dňoch, z dôvodu lepšieho rozlíšenia prípadných nežiaducich účinkov.
Ak sa ako prvá podá vakcína proti COVID-19, odporúča sa dodržať 14 dňový interval po ukončení celej očkovacej schémy, v prípade dvojdávkovej schémy až po aplikácii 2. dávky vakcíny proti COVID-19.
V prípade, že je očkovaná osoba vo vysokom riziku nákazy a ťažkého priebehu ochorenia Covid-19, alebo chrípky, môžu sa obe vakcíny (proti chrípke a proti COVID-19) podať s akýmkoľvek odstupom.
Alebo súbežne, každá do iného ramena. Súbežné očkovanie proti chrípke a Covid-19 sa odporúča aj v prípade rizika, že očkovaná osoba na ďalšie očkovanie nepríde.“ hovorí prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD. MPH, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.
Očkujú sa zdravé osoby, ktoré nemajú klinické príznaky akútneho ochorenia a neboli v kontakte s osobou pozitívne testovanou na vírus SARS-CoV-2“, dodáva Krištúfková.
Vírus chrípky je premenlivý
Pôvodcom ochorenia na chrípku je vírus chrípky. Rozlišujú sa tri typy vírusov chrípky označované A, B, C. Vírusy chrípky typu B a C vyvolávajú infekcie len u človeka.
Vírusy chrípky A boli izolované aj z rôznych zvierat, najmä vtákov, prasiat a koní.
Vírus chrípky, najmä typu A, ktorý má niekoľko typov a subtypov sa vyznačuje veľkou premenlivosťou.
Vírus chrípky B je oveľa stabilnejší. Cirkulácia vírusov chrípky sa sleduje na celom svete počas celého roka. Podľa toho Svetová zdravotnícka organizácia určuje, ktoré vírusy budú v očkovacích látkach v nasledujúcej chrípkovej sezóne obsiahnuté.
Vírus často mení svoje vlastnosti, a takmer každú sezónu kolujú v populácii iné typy vírusov.
„Chrípkový vírus typu A je najviac zodpovedný za epidémie a pandémie. Je to spôsobené tým, že chrípkové vírusy typu A môžu podliehať výraznej antigénovej zmene.
Sú schopné nájsť nový imunitný cieľ u citlivých ľudí a svojou genetickou zmenou môžu úplne znehodnotiť imunizáciu organizmu predchádzajúcimi infekciami“, konštatuje virológ prof. Fedor Čiampor.
„Genetické zmeny vírusu chrípky spôsobili v 20. storočí štyri pandémie, pri ktorých zomreli milióny ľudí“, dodáva.
Tohtoročná chrípková sezóna bude nepredvídateľná. Vzhľadom na relatívne nízky výskyt chrípky v uplynulej sezóne však môžeme predpokladať, že populácia bude k chrípkovým vírusom vnímavejšia.
Zvýšený výskyt chrípky by mohol vyústiť do aj do chrípkových epidémií.
Čítajte tiež: Aký je rozdiel medzi nádchou a chrípkou?
- Založte si trávnik a trávte čas na záhrade
Ak túžite po krásnej súvislej zelenej ploche na vašej záhrade, máte dve možnosti. Buď si položíte hotový trávny koberec, alebo si trávnik vysejete sami. Vypestovať trávnik výsevom je síce prácnejšie, ale aj lacnejšie. Poradíme vám ako na to. Príprava pôdy na trávnik Prvým dôležitým krokom je príprava podložia. Trávnik potrebuje k rastu živiny, vodu a slnko. Preto… Čítať viac: Založte si trávnik a trávte čas na záhrade - Ako nosiť kardigán na jar: Štýlové tipy na májMáj je mesiac, keď sa počasie mení zo dňa na deň – ráno môže byť chladné, popoludní slnečné a teplé. Práve v tomto období je kardigán dokonalým spoločníkom. Je ľahký, pohodlný a ľahko sa prispôsobí aktuálnej teplote. Ako ho teda nosiť v máji, aby ste vyzerali sviežo a štýlovo?
- Rebarbora a nové recepty z nejMožno vám rastie len tak v záhrade a doteraz ste si ju nevšimli. Pripomína lopúch, a pritom patrí k najzdravším druhom zeleniny. Pôvodne k nám prišla z Číny. Je vhodná na jedenie aj ako liek. Konzumujú sa dužinaté stopky, ktoré sa zbierajú na jar. Tmavočervené sú sladšie, zelené a žlté majú kyslejšiu chuť. Rebarbora recepty. Rebarbora na prvý pohľad vyzerá ako lopúch. Na konci… Čítať viac: Rebarbora a nové recepty z nej
- Vlkolaci, vampíri a zakázaná príťažlivosť. Družka od Ali Hazelwood vás pohltíAk milujete silné hrdinky, alfa samcov, nepriateľov za chrbtom a chémiu, ktorá iskri z každej strany, kniha Družka bude vaša ďalšia závislosť.
- Micelárna voda v menopauze: Pomáha alebo vysušuje pleť? A ktoré si vybrať?Používala som micelárnu vodu roky. Fungovala. Neštípala. Pleť bola v pohode. A zrazu? Pleť ma ťahá, reaguje citlivejšie, niekedy aj štípe.
[…] Zvýšená hladina LDL cholesterolu je jedným z hlavných faktorov pre vznik srdcovo-cievnych ochorení. […]