Fašiangy: Obdobie radosti, tanca a hojnosti

0
Fašiangy sú jedným z najveselších období roka, ktoré sa spája s karnevalmi, hostinami a bohatými tradíciami. Toto obdobie trvá od Troch kráľov (6. januára) až do Popolcovej stredy (5.marca), ktorá označuje začiatok pôstu pred Veľkou nocou.

Fašiangy sú jedným z najveselších období roka, ktoré sa spája s karnevalmi, hostinami a bohatými tradíciami. Toto obdobie trvá od Troch kráľov (6. januára) až do Popolcovej stredy (5.marca), ktorá označuje začiatok pôstu pred Veľkou nocou.

Počas fašiangov si ľudia užívajú dni hojnosti a veselosti pred obdobím zdržanlivosti a pokánia.

História a význam fašiangov

Korene fašiangov siahajú až do predkresťanských čias, keď sa v rôznych kultúrach oslavovali sviatky súvisiace s príchodom jari.

Pohanské oslavy plodnosti a prechodu zimy do jari sa postupne spojili s kresťanskými tradíciami, čo dalo vznik dnešným fašiangovým zvykom.

V minulosti sa fašiangy spájali s oslavami hojnosti, zabíjačkami a bujarými zábavami, ktoré boli prejavom radosti zo života a zároveň prípravou na pôstne obdobie.

V minulosti sa fašiangy spájali s oslavami hojnosti, zabíjačkami a bujarými zábavami, ktoré boli prejavom radosti zo života a zároveň prípravou na pôstne obdobie.

Fašiangové tradície na Slovensku

Fašiangy v slovenských regiónoch sprevádzajú rôzne ľudové zvyky a tradície, ktoré sa v mnohých oblastiach zachovali dodnes:

Karnevaly a masky – Obľúbenou súčasťou fašiangov sú maškarné sprievody a karnevaly. Masky predstavujú symbolický prechod medzi starým a novým rokom, pričom často zobrazujú nadprirodzené bytosti, zvieratá alebo satirické postavy.

Fašiangové sprievody – Skupiny v tradičných maskách obchádzajú dediny, spievajú, tancujú a prinášajú veselú náladu. Často sa v sprievodoch objavujú postavy ako medveď, kôň, kominár, cigánka či smrť, ktoré majú rôzne symbolické významy.

Skupiny v tradičných maskách obchádzajú dediny, spievajú, tancujú a prinášajú veselú náladu.

Zabíjačky a hostiny – Fašiangy boli v minulosti obdobím hojnosti. Preto sa organizovali zabíjačky a bohaté hostiny, kde nechýbali klobásy, jaternice, slanina či šišky. Fašiangové jedlá boli výdatné a kalorické, aby ľudia nazbierali energiu pred pôstom.

Tance a spevy – Fašiangové večierky a tanečné zábavy boli bežné v každej dedine i meste. Ľudia sa stretávali, spievali ľudové piesne a tancovali až do rána.

Popolcová streda a koniec fašiangov

Fašiangy končia polnocou pred Popolcovou stredou, ktorá je prvým dňom 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou.

V minulosti sa na znak ukončenia veselosti symbolicky „pochovávala basa“ – rituálnym spôsobom sa lúčilo s hudbou a zábavou.

Aj keď sa mnohé tradičné zvyky vytrácajú, fašiangové slávnosti sú stále populárne. V mestách aj na dedinách sa konajú karnevaly, plesy a tematické oslavy.

Fašiangy v súčasnosti

Aj keď sa mnohé tradičné zvyky vytrácajú, fašiangové slávnosti sú stále populárne. V mestách aj na dedinách sa konajú karnevaly, plesy a tematické oslavy.

Obľúbené sú aj fašiangové trhy s tradičnými jedlami a remeselnými výrobkami. Mnohí ľudia si stále udržiavajú zvyk piecť šišky alebo fánky, ktoré sú symbolom fašiangovej hojnosti.

Fašiangy sú obdobie radosti

Fašiangy sú obdobím radosti, tradícií a spoločenských stretnutí. Prinášajú nám možnosť osláviť život, zabaviť sa a pripomenúť si staré zvyky našich predkov. Nech už ich oslavujete kdekoľvek, nezabudnite si dopriať trochu fašiangovej pohody, veselosti a dobrého jedla!

Andrea Hinková – Tarová, foto: http://www.canva.com

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.