999 je varovaním, aby sa minulosť neopakovala – Recenzia

2

Žijeme v dobe nadbytku. Nadávame, hejtujeme a svoje vlastné psychické traumy si vŕšime na druhých. Tých šťastnejších. Všetkým ľuďom, ktorí nie sú spokojní so svojim životom by som dala povinne prečítať knihu 999. Je to príbeh, nie vlastne literatúra faktu, ktorá hovorí o prvom transporte židovských slobodných dievčat do Osvienčimu.

Autorka Heather Dune Macadam v ňom spája fakty s rozhovormi s preživšími, aby sprostredkovala čitateľom to, čo sa v tomto tábore smrti dialo. Niektoré príbehy zostanú už navždy nevypovedané. Sú preživšie, ktoré Osvienčim v sebe zamkli a už nikdy o ňom nechcú alebo nechceli hovoriť. Keby sa tak dalo na tie hrôzy aj nemyslieť! Vracajú sa a najmä v noci rušia pokojný spánok. Mnohé sú choré. Fyzicky, no najmä psychicky. Postraumatický šok striedajú návaly paniky. Po celý život. Z týfusu alebo tuberkulózy sa vyliečiť dá, rany na duši sú na celý život. Čo urobili? Čím sa previnili? Tým, že boli Židovky, čiže pre nacistov neľudia?

Mnohé ženy odviezol prvý transport ešte ako dievčatá – pätnásť, šestnásťročné. Pod pláštikom práce v obuvníckom závode ich nacisti odviedli od rodín priamo do koncentračného tábora. Ich rodičom povedali, že idú len na registráciu, mnohé sa nestihli ani rozlúčiť, pretože ich zadným vchodom odviedli rovno na železničnú stanicu. Vozňami pre dobytok ich viezli do koncentračného tábora. Bez vody, bez jedla. Prvé zomreli už cestou. Ďalšie hneď po príchode do tábora. Ľahli si do slamy plnej vší. Aby im mohli nadávať do zavšivených židovských kuriev. A oholiť im hlavy. Tú poslednú sebaúctu, ktorá im zostala potom, ako museli odovzdať svoje šaty a navliecť si na seba uniformy po zastrelených ruských vojakoch. Mnohé z týchto žien boli po príchode do tábora panny. To však už po drastickej „gynekologickej prehliadke“ neplatilo. Ak bola niektorá žena tehotná, musela to skrývať. Čerstvo narodené dieťa matka musela so slzami v očiach a so zlomeným srdcom poslať k anjelom. Bola zima a na nohách mali len „akési“ dreváky. Bez pančúch, ponožiek, či teplého oblečenia. Museli vykonávať tú najťažšiu prácu. Búrať domy, čistiť jazerá. Ak niektorá nevládala, dostala bičom po chrbte alebo rovno guľku. Hlad, bolesť, najťažšia práca, neustále ponižovanie, smrť. Krutá, bezdôvodná.

Kniha 999 s podtitulom Neobyčajné ženy z prvého židovského transportu zo Slovensk do Osvienčimu, mapuje aj rozrastanie Osvienčimu a pribúdanie jeho krutostí. Keď sem prišli dievčatá z prvého transportu, ešte sa nespaľovalo. No tie, ktoré žili aj o rok – dva, videli ako idú do plynu celé rodiny – aj ich. Môžete sa napríklad popasovať s dilemou, či mala Helena z prvého transportu o dva roky neskôr zachrániť svoju sestru, aj keď to znamenalo, že jej dcéra a dvojdňový syn skončia v plyne. A možno ju aj odsúdiť zato, že mala románik s mladým nacistickým pohlavárom v ktorého prospech bola po vojne aj svedčiť. Mali sme šťastie, že sme nezažili vojnu a jej krutosti. Nevieme, ako by sme sa správali a čo všetko by sme urobili za záchranu svojich životov. Ako by sa zmenili naše hodnoty, keď by sa tou najdôležitejšou stala snaha prežiť.

Hlavnou hrdinkou knihy je Edita Friedmanová Grosmanová – väzeň číslo 1970. Nechcela však, aby to bolo o nej, ale o všetkých dievčatách z prvého transportu. Ako sama hovorí, o holokauste sa popísalo veľa kníh, ale žiadna neobsiahne jeho podoby. „Viem to. Bola som tam. A žijem s tým už viac ako sedemdesiatosem rokov.“

Kniha 999 je literatúra faktu, no vtiahne vás do deja ako román. Chcete vedieť, čo sa dialo ďalej a ako sa vyvíjal príbeh týchto krehkých dievčat, ktoré museli veľmi rýchlo dozrieť.

Tak čo, ešte stále si myslíte, že váš život je nanič? Užívajte si ho, žite, smejte sa, rozdávajte radosť, pomáhajte slabším a najmä nikdy nezabudnite. Nechcem politizovať, ale nedovoľme fašistom dostať sa opäť k moci. Osvienčim a jemu podobné zariadenia by mali pre nás všetkých byť veľkou výstrahou a varovaním. Nedovoľme budúcnosti, aby sa opakovala minulosť. A to máme v rukách práve teraz. V túto chvíľu. V prítomnosti.

PS: Prečo bolo dievčat 999? Himmler bol veľkým fanúšikom okultizmu, numerológie a astrológie. Goebless často citoval Nostradama. A jedným z vysvetlení môže byť numerológia. V nej je 1 iniciačné číslo (v Pytagorajskom systéme, kde čísla predstavujú cykly) a číslo 9 je zavŕšenie. Tri deviatky signalizujú rozhodujúci krok bod a čísla 0 a 999 nový začiatok. V tomto prípade znamenala 9 snahu niečo ukončiť. Deviatka v sebe skrýva ešte aj vlastnú mystickú matematiku, pretože deviatka je deliteľná, vždy sa dá deliť a spočítať tak, aby vyšlo číslo 9. Napríklad 9+9+9 = 27, 2+7=9.

Pri pytagorajskom systéme sa napríklad deň, mesiac a rok rozdelí tak, aby vyšlo jednociferné číslo. A teraz si zoberme deň, kedy odviezli 1 transport a spočítajme si ho.

26.3. 1942

2+6+3+1+9+4+2 ´= 27 , 2+7=9

Asi to nebola náhoda. Bola v tom snaha ukončiť židovskú otázku.    

Andrea Hinková Tarová  

2 KOMENTÁRE

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.