Kto bola Judy Garland?

0
37

V slovenských kinách si práve v tomto čase môžete pozrieť životopisný film o fenomenálnej speváčke a herečke Judy Garland. Vo filme ju stvárňuje herečka Reneé Zelweger a svoju postavu zahrala tak skvele, že za ňu zaslúžene získala Oscara.

Film mapuje Judy v podstate na sklonku jej života. Po štyroch skrachovaných manželstvách, potom ako prišla o majetok, vrátane strechy nad hlavou, berie kšefty v divadlách za pár sto dolárov. Vystupujú s ňou aj jej dve deti Lorna a Joey a to sa nepáči ich otcovi a Judyinmu v poradí tretiemu manželovi (mala ich celkovo päť) Sidney Luftovi. Bojujú o opatrovníctvo a keďže Judy nemá peniaze ani kde bývať, berie angažmán v Londýne. Usmiata Judy, ktorá navonok neprizná, že jej duša krváca sa vyberie do Londýna a spoločnosť jej robia aj jej obľúbené tabletky a alkohol. Film sa určite oplatí vidieť, Judy bola žena so zlatom v hrdle a smútkom v duši a Reneé Zelweger ju stvárnila tak, že budete mať pocit, akoby na plátne bola samotná Judy.
Viac o filme čítajte tu: https://andawell.sk/renee-zellweger-ako-judy-garland/

Frances Ethel Gummová – to je meno, s ktorým prišla na svet jedna z najžiarivejších hviezd Holywoodu Judy Garland.

Narodila sa 10. júna 1922, v Grand Rapids, Minnesote, USA a zomrela na predávkovanie liekmi 22. júna 1969, v Londýne, ako 47 ročná. Vydala sa celkom 5 krát, mala 3 deti, jednou z nich je herečka a speváčka Liza Minelli. Aj jej ďalšia dcéra Lorna Luft je speváčka.

Život Judy Garland nebol prechádzka v ružovej záhrade. Vďaka ambicióznosti svojej matky stála na javisku už ako dvojročná, spolu so svojimi dvomi sestrami, Dorothy a Mary. Ako trinásťročná podpísala zmluvu na prvý film, ako dvadsaťročná už mala na konte niekoľko filmov a aj Oscara za jednu z najslávnejších rolí vo filme Čarodejník z krajiny Oz (1939). Za zmienku stojí fakt, že túto rolu dostala na poslednú chvíľu zastúpila Shirly Temple.

Preslávila sa v ňom aj pesničkou Somewhere over the rainbow, ktorá bola smutná a krásna zároveň a stala sa jej symbolom.



Detstvo s ambicióznou matkou
Vtedy ešte Frances, Dorotha a Mary vystupovali pod názvom Gumm Sisters (od roku 1934 Garland) a ich sláva rástla. Potom, ako trio uviedlo do sveta svoj nový názov Garland, sa vydala najstaršia zo sestier Mary a trio sa rozpadlo. O rok neskôr zomrel Judyin otec Frank Gumm a jej matka Ethel prišla o príjem. Upla sa tak na Judy, ktorá nádherne spievala a zo všetkých sestier bola najtalentovanejšia. Odviedla ju do Holwoodu a tam Judy ponúkol agent štúdia MGM zmluvu s podmienkou, že musí radikálne schudnúť. Začala brať lieky a bola na prísnej diéte (tu niekde sa začali jej problémy s liekmi a neprijímaným potravy).

Navyše nepatrila medzi krásky a to vo vtedajšom Holywoode, kde panovali herečky ako Elizabeth Taylor, Ava Gardner či Lana Turner, tiež k jej psychike neprispievalo. Čo bolo horšie, bolo šialené pracovné tempo a totálny nedostatok spánku. A tak začala brať rôzne lieky na povzbudenie a z tohto kolotoča už nikdy nevystúpila.

Zo zmluvy s filmovým štúdiom sa nedokázala dlhé roky dostať von a aj jej vzťah s matkou nebol, že nie idylický, on nebol dobrý.

Prvou láskou Judy Garland bol hudobník Artie Shaw, ktorý ju ale opustl kvôli Lane Turner.
To Judy nepridalo na psychike a jej nízke sebavedomie tak dostalo ťažkú ranu, čoho výsledkom boli depresie.

Jedno manželstvo striedalo druhé
Rok nato sa spoznala s muzikantom Davidom Roseom, ktorý bol od nej o 12 rokov starší a ženatý. Počkala, kým sa rozvedie a v roku 1941 sa vzali. Nebolo to však šťastné manželstvo a určite tomu neprispel ani fakt, že ju filmové štúdio prinútilo ísť na potrat. V roku 1944 sa rozviedli a o rok neskôr sa Judy vydala za režiséra Vincenta Minnelliho, s ktorým splodili dcéru Lizu, neskôr slávnu herečku a speváčku Lizu Minelli. Liza sa narodila v roku 1946 a o rok nato sa Judy nervovo zrútila a v psychiatrickej liečebni sa pokúsila o sebevraždu. Táto bola prvá a zdaľeka nie posledná. Dolu vodou to išlo aj s jej rolami vo filmoch, pretože režiséri nechceli točiť s nespoľahlivou herečkou. Do toho sa v roku 1951 rozviedla.


Dlho sama nezostala, už v roku 1952 jej zvonili opäť svadovné zvony a jej manželom sa stal bývalý boxer Sidney Luft. Te jej pomohol zohnať peniaze sa filmový muzikál Zrodila sa hviezda. Ten mal mimoriadny úspech a Judy sa dokonca dočkala nominácie na Oscara. Nato sa na chvíľu stiahla so súkromia, aby sa mohla venovať svojim deťom Lorne a Joeymu. V roku 1959 skolabovala a ležala v nemocnici s akútnym zápalom pečene. Dlhodobé užívanie drog a alkoholu si začalo vyberať svoju daň. Lekári jej radili, aby spomalila, no ona sa vrhla v ústrety životu.

V roku 1963 podala žiadosť o rozvod a išlo o veľmi divoký proces naťahujúci sa dva roky. Jej nízke sebavedomie a absolútny nedostatok sebalásky ju doviedol do náručia ďalšieho muža. Ešte pred skončením rozvodového konania So Sidney Luftom sa vydala v Hongkongu za promotéra svojho koncertného turné Marka Herona. Táto svadba však nebola v USA platná, tak si to v roku 1965 zopakovali. Aj napriek dvom svadbám, ich vzťah vydržal len pol roka.

Judy koncertovala po celom svete, a aj napriek tomu, že jej lekári kázali oddychovať, išla z koncertu do koncertu. Krátko pred smrťou sa ešte stihla aj vydať za o 12 rokov mladšieho Mickey Deansa, ktorý ju neskôr našiel bez známok života v ich prenajatom byte v Londýne. Len 12 dní po oslave svojich narodenín sa predávkovala liekmi. Na pohreb herečky, ktorá merala len 151 centimetrov prišlo v New Yorku 20 tisíc ľudí.
Práve obdobie jej života a účinkovania v Londýne mapuje film JUDY s herečkou Reneé Zelweger, ktorá podala fenomenálny výkon, za čo bola ocenená Oscarom.

Judy Garland bola držiteľkou ocenení ako sú Oscar za detskú rolu vo filme, Zlatý Glóbus, ale aj ocenenia Grammy a Tony Award. V roku 1954 bola nominovaná na Oscara z najlepšieho herca za postavu vo filme Zrodila sa hviezda a v roku 1961 za vedľajšiu postavu vo filme Norimberský proces. V roku 1962 ako 39-ročná bola najmladšou herečkou, ktorá dostala Cenu Cecila B. DeMilla za jej celoživotné výsledky vo filmovom priemysle. V roku 1997 bola posmrtne za celoživotné dielo ocenená cenou Grammy a niekoľko jej nahrávok piesní sa dostalo do siene slávy. V roku 1999 ju Americký filmový inštitút dal na zoznam stovky najvýznamnejších ženských herečiek storočia v histórii americkej kinematografie.
Mala zlato v hrdlo a veľký smútok v duši.

Výber z filmografie
1939 – Čarodejník z krajiny Oz
1944 – Stretneme sa v St.Louis
1948 – Veľkonočná prehliadka
1954 – Zrodila sa hviezda
1961 – Norimberský proces

  1. júna 1922, Grand Rapids, Minnesota, USA
    Úmrtie: 22. júna 1969, Chelsea, Londýn, Spojené kráľovstvo

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.