Predstavte si, že vám unesú dieťa a vy až do svojej smrti neviete, čo sa s ním stalo. Alebo sa skúste vcítiť do dieťaťa, ktoré niekto unesie a ponúka ho ako dobytok boháčom, ktorí deti mať nemôžu, ale majú prostriedky nato, aby si ho kúpili. A možno vedia, možno nie, to dieťa má ďalších unesených súrodencov, ktorí žijú v priam neľudských podmienkach v priestoroch adopčnej organizácie. Zdravo najesť dostanú len, keď sa majú ísť predviesť, sú bité, manipulované a nevedia, prečo sa ocitli na tomto strašnom mieste, keď ich rodičia žijú.
Román Kým sme boli vaši ma rozplakal. Bezmocnosťou.
-Tým, že toto všetko sa skutočne stalo a krutá riaditeľka adopčnej organizácie Georgia Tannová bola reálna postava. Teneseejská spoločnosť domova pre deti v Mephise tiež.
-Tým, že jej to bolo dovolené robiť. Unášať deti chudobných rodičov a predávať ich bohatým. Deti unášali rodičom rôznym spôsobom, tie blonďaté s modrými očami odchytili cestou do školy, na ulici, na ihrisku…Najčastejšou praktikou však bolo podplácanie doktorov a sestričiek, ktorí pôrod „uhrali“ tak, že dieťa zomrelo.
Hrôzovláda Georgie Tannovej, satana s ľudskou tvárou trvala celých 26 rokov a za ten čas uniesla cez 5 000 detí. Veľa z nich zomrelo kvôli zlému zaobchádzaniu, novorodenci a batoľatá nedostávali jesť. Naozaj si nikto nič nevšimol? Alebo nechcel? Veď aj keď sa už všetko prevalilo, zákonodarcovia rýchlo zapečatili dokumenty aj pri tých najotáznejších adopciách. Trúchliaci rodičia tak nikdy nenašli svoje deti. A Giorgia Tannová, sa rozsudku nedožila. Zomrela na rakovinu.
Lisa Wingateová otvára túto strašnú udalosť v amerických dejinách prostredníctvom románu „Kým sme boli vaši“.
Kniha je rozdelená na dva časové úseky.
Ten z roku 1939 rozpráva dvanásťročná Rill Fossová, ktorá žije so svojimi rodičmi a štyrmi súrodencami na palube rodinného obytného člnu na rieke Missisipi. Jednej noci začne ich mama rodiť a keďže ide o dvojčatá, musí ju otec odviezť do pôrodnice. Tam rodičov donútia pod falošnou zámienkou a s prísľubom, že za nich uhradia pobyt v nemocnici, podpísať adopčné papiere. Päť detí tak začína svoj boj o prežitie s novou identitou, neskôr novým domovom, novým otcom a mamou. A spomienkami.
Druhá časová línia sa odohráva v súčasnosti, kedy sa Avery Starfordová, dcéra senátora, úspešná právnička, ktorá chystá veľkú svadbu náhodou stretne v domove seniorov so starou pani. Tú zaujme Averyn náramok (darček od starej mamy) a povie niečo, čo Avery nedá spať. Rozhodne sa vydať po ceste za dávnym tajomstvom svojej rodiny.
Deti z jazera aj senátorová dcéra sú fiktívne postavy. Na základe reálnych faktov o tom, že táto organizácia unášala chudobné deti a predávala ich bohatým rodinám, vykresľuje príbeh, akých boli stovky, možno tisíce. A neobstojí tvrdenie, že deti tak mali pred sebou lepšiu a perspektívnejšiu budúcnosť. Nikto nemá právo zaobchádzať s deťmi ako s tovarom a ten, kto si ich kúpi je ľudská troska.
Avery sa rozhodne nájsť pravdu a to aj za cenu politického znemožnenia.
Kým sme boli vaši je srdcervúci román, ktorý nám pripomína aj to, že naše cesty sa môžu vydať rôznym smerom, no srdce vie, kde je jeho domov. Je to román hodný zamyslenia. Každá doba má svoje neprávosti a aj dnes obchod s deťmi v niektorých krajinách prekvitá. Tento román v nás ešte viac posilní vďačnosť za naše deti a neplechy, šibalstvá, trucovanie, božteky na líce, objatia a nekonečnú, bezpodmienečnú lásku.
Kniha vyšla vo vydavateľstve Tatran
