Strach. Prečo nás paralyzuje a ako sa naučiť ho zvládať

0
Strach pozná každý z nás. Niekedy nás ochráni pred nebezpečenstvom. Inokedy nám však bráni urobiť krok, ktorý by mohol zmeniť náš život. Bojíme sa zlyhania, odmietnutia, samoty, zmeny aj toho, čo si o nás pomyslia ostatní. Ako so strachom pracovať a čo môžeme urobiť, aby za nás nerozhodoval?

Strach pozná každý z nás. Niekedy nás ochráni pred nebezpečenstvom. Inokedy nám však bráni urobiť krok, ktorý by mohol zmeniť náš život. Bojíme sa zlyhania, odmietnutia, samoty, zmeny aj toho, čo si o nás pomyslia ostatní. Ako so strachom pracovať a čo môžeme urobiť, aby za nás nerozhodoval?

Možno to poznáte. Chcete niečo urobiť, ale v hlave sa okamžite objaví: Čo ak to nedopadne dobre? Čo ak zlyhám? Alebo sa strápnim? Nie je už neskoro? A tak neurobíme nič.

Nie preto, že by sme nechceli. Ale preto, že nás zastaví strach. A práve po päťdesiatke môže byť táto téma mimoriadne dôležitá. Mnohé ženy sa v tomto období ocitnú na životnej križovatke. Deti odrastú, menia sa vzťahy, práca, telo aj priority. A zrazu si položíme otázku: Čo vlastne chcem ja?

Lenže odpoveď môže byť sprevádzaná strachom.

Čo je vlastne strach?

Strach je prirodzená emocionálna reakcia organizmu na vnímané nebezpečenstvo alebo ohrozenie. Nemusí pritom ísť iba o skutočné fyzické nebezpečenstvo. Náš mozog dokáže reagovať aj na situáciu, ktorú si iba predstavujeme.

Preto sa môžeme báť napríklad pracovného pohovoru, rozchodu, verejného vystupovania alebo toho, že urobíme veľkú životnú zmenu. Telo sa vtedy pripravuje na reakciu. Môže sa zrýchliť tep, napnúť svalstvo, zrýchliť dýchanie a zvýšiť pozornosť.

Je to starý ochranný mechanizmus. Strach teda nie je náš nepriateľ. Problém nastáva vtedy, keď začne rozhodovať za nás. Strach nás nemusí zastaviť. Niekedy nás má upozorniť.

Predstavte si, že chcete zmeniť prácu. Príde strach. Čo ak nenájdem inú? Nebudem ľutovať svoje rozhodnutie? Čo ak to nezvládnem? To ešte neznamená, že máte alebo nemáte odísť. Strach vám iba signalizuje, že pred sebou máte neistotu.

A tu je dôležité rozlíšenie: Strach nie je vždy dôkazom, že niečo nemáme urobiť. Niekedy je iba dôkazom toho, že robíme niečo nové.

Najčastejšie strachy, ktoré nás paralyzujú

Strach zo zlyhania

Jeden z najčastejších. Nezačneme podnikať, nenapíšeme knihu, neprihlásime sa na kurz, neoslovíme človeka, ktorý sa nám páči.

Prečo? Pretože nechceme zažiť pocit, že sme zlyhali. Lenže zlyhanie nemusí byť opakom úspechu. Často je jeho súčasťou.

Strach z odmietnutia

Čo ak ma odmietne? Táto otázka dokáže zastaviť nový vzťah, pracovnú príležitosť aj obyčajnú snahu povedať, čo skutočne cítime. Odmietnutie však neznamená, že s nami nie je niečo v poriadku.

Znamená iba, že konkrétna situácia nedopadla tak, ako sme si želali.

Strach z názoru ostatných

Čo si o mne pomyslia? Možno jedna z najväčších bŕzd v našom živote. Často sa pritom bojíme reakcie ľudí, ktorí náš život ani nežijú.

Po päťdesiatke môže prísť veľmi oslobodzujúce zistenie: Nie každý musí rozumieť mojim rozhodnutiam.

Strach zo zmeny

Človek môže byť nespokojný, ale zároveň sa držať toho, čo pozná. Prečo? Pretože známe je pre mozog predvídateľné.

Aj keď nám nevyhovuje. Preto môžeme zostať roky v práci, vzťahu alebo životnom štýle, ktorý nás nenapĺňa.

Nie preto, že by sme boli šťastní. Ale preto, že sa bojíme toho, čo príde potom.

Strach zo samoty

Tento strach môže byť mimoriadne silný. Môže spôsobiť, že zostávame v nefunkčných vzťahoch alebo tolerujeme správanie, ktoré by sme inak neprijali. Niekedy sa viac bojíme byť sami než zostať tam, kde nám nie je dobre.

Strach zo starnutia

Po päťdesiatke sa môže ozvať ďalší hlas: Už je neskoro. Na nový začiatok. Cestovanie. Zmenu práce. Podnikanie. Lásku. Nový koníček. Na život, ktorý bude viac podľa nás. Ale päťdesiatka nie je koniec možností. Je to vek, keď už možno konečne vieme, ktoré z nich nechceme premárniť.

Ako zvládnuť strach?

Prvým krokom nie je povedať si: „Nebudem sa báť.“ To väčšinou nefunguje. Oveľa užitočnejšie je povedať si: „Bojím sa. A napriek tomu môžem urobiť jeden malý krok.“

1. Pomenujte svoj strach

Namiesto všeobecného „bojím sa“ skúste byť konkrétni.

Čoho sa vlastne bojím?

Zlyhania? Odmietnutia? Straty peňazí? Samoty? Kritiky? Neznámeho?

Keď strach pomenujeme, často začne byť konkrétnejší a tým aj uchopiteľnejší.

2. Oddeľte fakty od katastrofických scenárov

Náš mozog dokáže veľmi rýchlo vytvoriť celý film. Čo ak sa stane toto? A potom toto? A potom všetko stratím? Zastavte sa.

A položte si otázku: „Čo z toho je fakt a čo je iba moja predstava?“ Toto jednoduché rozlíšenie môže výrazne zmeniť spôsob, akým sa na situáciu pozeráme.

3. Rozdeľte veľký krok na malé kroky

Nemusíte okamžite meniť celý život. Ak sa bojíte zmeny práce, prvým krokom nemusí byť výpoveď. Môže to byť iba aktualizácia životopisu. Ak sa bojíte začať cvičiť, nemusíte hneď chodiť do posilňovne päťkrát týždenne. Začnite prechádzkou. Ak chcete niečo vytvoriť, nemusíte mať hneď dokonalý výsledok.

Začnite prvou stránkou.

Malé kroky znižujú pocit ohrozenia a zároveň nám dávajú skúsenosť, že situáciu dokážeme zvládnuť.

4. Naučte sa upokojiť telo

Strach nie je iba myšlienka. Je to aj telesná reakcia. Preto môže pomôcť pomalé dýchanie, krátka prechádzka, uvoľnenie svalov alebo chvíľa bez mobilu a ďalších podnetov. Cieľom nie je strach násilím potlačiť. Ide o to, aby sa telo postupne dostalo z poplachu do pokojnejšieho stavu.

5. Prestaňte čakať, kým strach úplne zmizne

Toto je možno najdôležitejšie. Často čakáme na moment, keď budeme úplne pripravení. Keď už nebudeme mať pochybnosti. Keď sa prestaneme báť. Lenže taký moment nemusí prísť.

Odvaha neznamená absenciu strachu.

Odvaha znamená, že strach cítime, ale nedovolíme mu automaticky rozhodnúť za nás.

Čo môže pomôcť pri dlhodobom alebo silnom strachu?

Ak strach výrazne zasahuje do každodenného života, vedie k vyhýbaniu sa situáciám alebo spôsobuje dlhodobé psychické či telesné ťažkosti, nie je potrebné zvládať ho sama.

Pomôcť môže psychológ alebo psychoterapeut. Psychoterapia môže človeku pomôcť lepšie porozumieť tomu, čo jeho strach spúšťa, a postupne meniť vzorce správania, ktoré ho udržiavajú.

Požiadať o pomoc nie je zlyhanie. Je to jeden zo spôsobov, ako sa o seba postarať.

A čo ak sa bojím urobiť prvý krok?

Nie: „Ako sa zbavím strachu?“ Ale: „Čo by som urobila, keby ma strach dnes neovládal?“

Nemusíte to urobiť celé. Stačí jeden malý krok. Jeden telefonát. Jedna správa. Jedno rozhodnutie. Jedna prechádzka. Jedna prihláška. Jedno „nie“. Alebo jedno „áno“, ktoré ste si dlho nedovolili povedať.

Strach môže ísť s nami

Možno sa strachu nikdy úplne nezbavíme. A možno ani nemusíme. Niektoré veci sú dôležité práve preto, že nás trochu desia. Nový začiatok. Nová práca. Nový vzťah. Cesta. Rozhodnutie. Životná zmena.

Strach môže sedieť na zadnom sedadle. Ale volant by sme mali držať my.

A možno práve po päťdesiatke nastáva čas prestať sa pýtať:

„Čo ak to nezvládnem?“

A začať sa pýtať:

„Čo ak to tentoraz vyjde?“

Andrea Hinková Tarová

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.