Rodová nerovnosť v odmeňovaní za vykonanú prácu pretrváva, aj keď ženy pracujú zadarmo o tri dni menej ako v roku 2020. Ženy na výplatnej páske ešte stále nedobehli mužov. Napriek tomu, že spoločnosť tento problém vníma a aj o ňom hovorí, nepomer platov medzi rodmi naďalej pretrváva.
Dnes si pripomíname Deň rovnosti v odmeňovaní žien a mužov, tento rok totiž pripadol na 25. októbra. Od pondelka 25. októbra 2021 tak budú ženy s priemerným zárobkom na Slovensku až do konca roka pracovať zadarmo.
Ženy si síce polepšili o pár dní, pretože tento stav sa v porovnaní s minulým rokom zlepšil o tri dni. Celkovo sú ale za mužmi pozadu o pár stoviek eur. Tieto údaje však nezohľadňujú obdobie pandémie COVID-19, keďže vychádzajú z roku 2019.
Patríme k najhorším v EÚ
A ako je na tom Slovensko v porovnaní so zahraničím? Slovensko sa v oblasti platovej (ne)rovnosti momentálne nachádza na šiestej priečke od konca medzi krajinami EÚ, vrátane Švajčiarska.
V roku 2019 podľa Eurostatu dosiahol rozdiel v priemernom hodinovom zárobku mužov a žien úroveň 18,4 %.
Horšie na tom ako my je Estónsko, ktoré je na chvoste rebríčka. Pred ním sa umiestnili Litva, Rakúsko, Nemecko a Česká republika.
Naopak, najnižšie platové rozdiely sú v Luxembursku, Rumunsku a Taliansku, pričom prvú päťku uzatvára Belgicko a Slovinsko. Priemer EÚ je 14,4 %.
Za pomalší rast miezd žien môžu viaceré faktory
Jedným z nich je prevažujúce zastúpenie žien v nízkopríjmových ekonomických činnostiach (zdravotníctvo, sociálna pomoc, vzdelávanie) aj pracovných pozíciách.
„Mzdové rozdiely tiež ovplyvňujú zakorenené predsudky o vhodnosti mužov a žien vykonávať určité práce či role. Preferencia mužov pre vedúce funkcie, ako aj prevládajúca účasť žien na materskej a rodičovskej dovolenke, kvôli ktorej na niekoľko rokov práve oni vypadávajú z trhu práce a strácajú zručnosti.
Nezanedbateľný vplyv má i celkové množstvo odpracovaných hodín neplatenej práce v domácnosti najmä v súvislosti so starostlivosťou o závislé osoby v domácnosti,“ vysvetľuje analytik a výskumník z Inštitútu pre výskum práce a rodiny Andrej Kuruc.
Aj posledné údaje Štatistického úradu SR hovoria o podstatnom rozdiele v hrubej mesačnej mzde medzi ženami a mužmi. Kým priemerná hrubá mesačná mzda muža na Slovensku v roku 2020 predstavovala sumu 1 460 eur, u ženy išlo len o 1 198 eur.
Podľa týchto štatistík tak ženy na Slovensku zarobili v priemere o 262 eur menej ako muži. Priemerná hrubá mzda žien v percentuálnom vyjadrení predstavovala 82,1 % z priemernej hrubej mzdy mužov.
Ženy: nižšie platy, viac povinností
„Keď nezmeníme to, ako vyzerá náš súkromný svet, a teda starostlivosť o domácnosť a o deti, ženy budú vo svete práce naďalej ťahať za kratší koniec,“ hovorí Ivana Vagaská, výkonná riaditeľka Business Leaders Forum.
„Práve nadmerná záťaž v podobe neplatenej domácej práce a očakávania spoločnosti, že túto prácu majú vykonávať ženy, sa výrazne premietajú do rodového mzdového rozdielu,“ dopĺňa.
Pandémia COVID-19 navyše ešte viac ženy zaťažila. Mnohé ženy zostali pracovať z domu a popritom museli zvládať aj domáce vzdelávanie detí, starostlivosť o domácnosť či výpomoc ostatným rodinným príslušníkom.
„Aj v našom tohtoročnom online prieskume až 64,4 % respondentiek-žien uviedlo, že robia viac a o trochu viac, ako je spravodlivý podiel domácich prác alebo starostlivosti o deti a iných dospelých a 33,3 % z nich uviedlo, že počas pandémie vykonávajú neplatené domáce práce a starostlivosť o deti a iných ešte vo väčšej miere ako ich partner,“ dodáva Andrej Kuruc.
Zamestnanci a zamestnankyne bez rozdielu
Zamestnávatelia môžu vytváraním vhodných podmienok a pracovného prostredia podporiť znižovanie rodového mzdového rozdielu. Osvedčenou cestou je zvyšovanie flexibility, zameriavanie sa na výsledky práce a umožnenie vykonávania práce v rôznych časoch a miestach.
„Počas pandémie sme si všetci potvrdili, že je to možné a pracovná produktivita sa neznižuje,“ hovorí Ľubomíra Lukáčová, riaditeľka ľudských zdrojov slovenskej pobočky Philip Morris.
Ďalej je to vytváranie podmienok pre jednoduchší návrat do práce pre matky, či už finančnou kompenzáciou na podporu financovania škôlky, dodatočným voľnom, kratšími pracovnými úväzkami a dorovnávaním platu v prípade OČR.
„Tie isté princípy u nás platia aj pre otcov (druhých rodičov), ktorých podporujeme k nástupu na rodičovskú dovolenku, a pomáhame tak rodovo rozložiť starostlivosť o domácnosť a potomkov,“ približuje Lukáčová.
Rovnaký prístup ku všetkým zamestnancom a zamestnankyniam zahŕňa aj rovnocenné odmeňovanie na rovnakých pracovných pozíciách. To sa dá potvrdiť certifikáciou tzv. platovej rovnosti EQUAL SALARY, ktorú Philip Morris Slovakia získala ako prvá spoločnosť na Slovensku.
Mohlo by vás zaujímať:
– stále platí, že rozdiely v mzdách sa najviac prejavujú u vysokoškolsky vzdelaných ľudí v riadiacich pozíciách, a to najmä v podnikateľskom sektore. Pritom viac žien, ako mužov dosiahne vysokoškolské vzdelanie (každý rok je ich cez 60 %).
– z hľadiska veku sú najväčšie rodové mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami vo veku 34 – 44 rokov (22,3 %), a potom 45 – 54 rokov (20,6 %).
Je to spôsobené tým, že ženy po návrate z materskej dovolenky môžu zažívať kariérny prepad, stratu zručnosti na jednej strane.
A na druhej strane napriek tomu, že majú platenú prácu, tak je na ich pleciach vo väčšom podiele “druhá pracovná zmena”, v podobe neplatenej práce v domácnosti. To je ďalší významný faktor, ktorý vplýva na mzdové rozdiely.
Čítajte tiež: Život sa nedá naplánovať
http://www.andawell.sk
Úvodné foto: http://www.pexels.com
