Čo je stres a ako s ním pracovať?

Ste stále v zhone, máte pocit, že nič nestíhate, ste frustrovaní, cítite sa unavení a vyčerpaní, ste s nervami v koncoch a aj keď prežívate príjemné chvíle a v zásade sa nič nedeje, myslíte vždy na to najhoršie?  „Som v strese“ odpovedáme automaticky bez toho, aby sme sa zamysleli nad dôsledkami takéhoto prežívania na kvalitu vášho zdravia a života.

Pandémia koronavírusu má nepriamy vplyv aj na psychické zdravie a mnohí ľudia práve kvôli tomu ľahšie podliehajú stresu, úzkostiam a depresiám. Podľa prieskumov podlieha stresu až sedem z desiatich Slovákov. Stresu sa asi nikdy úplne nezbavíme, dôležité je však vedieť s ním dobre narábať.    

Stres z koronavírusu
Výraz stres označuje emocionálny stav, citové vypätie, ktoré je také silné, že obmedzuje našu schopnosť normálne fungovať. Ak používame slovo stres v bežných životných situáciách, máme skôr na mysli negatívny aspekt.

Znamená to, že stres je sila, ktorá spôsobuje telesné a psychické vyčerpanie a utrpenie.

Slovo stres sa stalo v modernej dobe bežnou súčasťou nášho slovníka. Prežívame ho každodenne – doma, v práci, v partnerských vzťahoch, pri výchove detí, pri vybavovaní každodenných povinností, dokonca aj vo voľnom čase, kedy by sme mali naplno „vypnúť“.

A dnes sa v komplexe faktorov spôsobujúcich stres stala dominujúcou príčinou situácia navodená pandémiou koronavírusu. V zahraničí je čoraz populárnejší výraz coronavirus anxiety, teda úzkosť z koronavírusu. K dispozícii je dokonca už aj viacero príručiek, ktoré radia, ako tento typ stresu zmierniť.

Čo je to stres?
Stres je fyziologická, psychická a fyzická reakcia organizmu na situáciu, ktorej sa musí prispôsobiť. Určitá dávka stresu je pre náš život potrebná, pretože nás poháňa k ďalším cieľom, ale chronický stres sa podpisuje na fyzickom a duševnom zdraví.

Jedným z jeho najciteľnejších prejavov sú úzkostné stavy, precitlivenosť, nervozita a podráždenosť. Tie negatívne ovplyvňujú nielen náš výkon v práci, ale aj rodinný život, komunikáciu s druhými a vzťah k sebe samému. Nahromadený, neriešený, akútny alebo permanentne prítomný  stres, nespôsobuje teda len psychickú nepohodu, ale významne vplýva na samotné zdravie človeka.

Ak chceme zvládať stres, musíme mu porozumieť
Je dôležité ako dobre sa človek pozná a ako sám sebe rozumie. Ľudia, ktorí sú sami so sebou v dobrom kontakte, dokážu svojim pocitom a prežívaniam lepšie porozumieť a dokážu odhadnúť, čo je v ich organizme nad mieru. Výpovedné sú však signály okolia, upozornenia blízkych, že niečo sa s nami deje.

Ak ich pozorne počúvame, pomáhajú nám lepšie sa zorientovať v sebe samých. Existujú signály, ktoré nám vedia napovedať, že hladina nášho stresu je momentálne nebezpečná a ktoré nám hovoria ako významne momentálne zasahuje stres do nášho života. 

Ako zistíte, že ste v strese?
Fyzické symptómy – únava, potenie, zovreté hrdlo, stiahnutý žalúdok, svalové kŕče, búšenie srdca, ľahké poruchy spánku.

Emočné symptómy – precitlivenosť, plač, podráždenosť, rozrušenie, úzkosť, rozčúlenie.

Intelektuálne symptómy – nesústredenosť, chybovosť, časté zabúdanie, ťažkosti vyvinúť iniciatívu.

Vedeli ste, že?
Slovo stres pochádza z anglického slova stress a znamená tlak, záťaž, vypätie. Anglické slovo stress pochádza zasa zo starého francúzskeho výrazu „estrecier“ (prinútiť, použiť násilie), ktoré je odvodené od latinského „strictus, stringere“ (uťahovať, stláčať)?

Za otca moderného výskumu stresu je považovaný kanadský endokrinológ, chemik a univerzitný pedagóg Hans Hugo Bruno Selye?

Štatistiky o počte ľudí pod vplyvom stresu sa líšia, k dispozícii sú čísla od 33 percent do 91 percent?

Mnohé štúdie potvrdili, že stres výrazne oslabuje náš imunitný systém?
 
Negatívny stres sa podieľa na rozvoji srdcovo-cievnych chorôb, ochorení tráviaceho systému a psychických ochorení?

Chronický stres môže viesť k depresii?

Ako sa zbaviť stresu?
Tak ako sme v živote každý iný, tak každému z nás pomáhajú iné prostriedky na predchádzanie alebo už zmierňovanie stresových situácií v našich životoch.

Ide o to, aby sme si zmenou životného štýlu namixovali ten správny koktail psychohygienických opatrení.

Rozhodne však pomáhajú:
Plánovanie dňa a organizovanie aktivít.
Striedanie duševnej práce s fyzickou námahou a naopak.
Vyhýbanie sa stresovým situáciám a konfliktom.
Dostatok pohybu, odpočinku a spánku.
Zdravá a vyvážená strava.
Pobyt v prírode. 
Dychové cvičenia, relaxácie, masáže, meditácie. 
Schopnosť dokázať počas dňa opustiť svet moderných technológií, telefónov a médií.
Kvalitné medziľudské vzťahy.
Vyhýbanie sa ľuďom prinášajúcim do života konflikty a stres. Neznepokojovanie sa vecami, ktoré nemôžme zmeniť .
Stretnutia s priateľmi a ľuďmi, ktorých máme radi.
Smiech.
A môže sa zdať zvláštne, že k redukcii úrovne stresu a pocitov úzkosti môže pomôcť aj žuvanie žuvačky. Počas jej prežúvania sa totiž zvyšuje prietok krvi do mozgu, čo podľa mnohých odborníkov môže byť v stresových situáciách nápomocné.

Homeopatický prístup k stresu…
Homeopatické lieky sú nenávykovým riešením zvládnutia nadmerného stresu a zmiernenia jeho príznakov. Komplexný liek zložený z viacerých homeopatických liekov – Sédatif PC obsahuje bylinné zložky ako sú nechtík lekársky, lastovičník väčší, ľuľkovec zlomocný, kalina obyčajná, prilbica tuhá a ružencovec obyčajný.  Uvedená kombinácia zložiek v homeopatickom lieku pôsobí pri úzkostných stavoch, precitlivenosti a podráždenosti (zdroj: Materia Medica Homoepatica).