Jedna z najväčších pandémií na svete, známa ako španielska chrípka zasiahla svet začiatkom roku 1918 a trvala až do konca roka 1920. Počas tohto obdobia infikovala viac ako 500 miliónov ľudí na celom svete a podľahlo jej 50 miliónov ľudí, čo sú tri percentá populácie.
V prípade španielskej chrípky išlo o chrípkový vírus H1N1.
Ako vznikol názov Španielska chrípka?
Miestom vzniku pandémie bolo Francúzsko, kde sa počas vojny premiešali americké a európske chrípkové kmene.
V krajine galského kohúta udrela v apríli 1918, kde sa nakazilo 10 000 britských námorníkov. Z Francúzska chrípka prešla do Španielska, kde si vyžiadala veľmi veľa obetí.
Aj z tohto dôvodu dostal tento nezvyčajne agresívny variant vírusu názov Španielska chrípka.
K pojmu Španielska chrípka došlo aj preto, že prísna cenzúra počas vojny eliminovala prvotné správy o ochorení a úmrtnosti v Nemecku, Anglicku, Francúzsku a USA.
Správy o epidémií sa tak mohli voľne šíriť len v Španielsku, ktoré bolo neutrálne, nakoľko sa do vojny nezapojilo.
Odkiaľ prišla Španielska chrípka?
To do dnešného dňa nie je úplne jasné. Jeden názor je, že prišla z USA, druhý hovorí o Číne.
Teória o Číne je zrejme pravdepodobnejšia a podľa nej zmutovaný vírus prešiel z hydiny alebo prasiat na človeka.
Už rok predtým totiž v tejto krajine zaznamenali veľkú vlnu ochorenia s podobnými symptómami a úmrtiami.
Možno je pravda niekde v strede, pretože počas vojny nasadili britské vojská 100 tisíc čínskych mužov.
Neboli síce priamo na vojne, pracovali na zákopoch vo Francúzsku. Prechádzali však cez tábory USA, kde po sebe mohli zanechať „smrteľnú stopu“.
Pacient NULA totiž pochádzal z USA. Išlo o kuchára Alberta Gitchella na vojenskej základni v Kansase, ktorý 4.3. 1918 prišiel na ošetrovňu, pretože mal vysokú teplotu, bolesti hlavy a celého tela.
Niekoľko hodín nato, ochoreli na základni stovky vojakov. Niektorí zomreli takmer okamžite, viac ako 1 000 bolo v ťažkom stave. Vírus sa rozšíril aj do mesta a napadol obyvateľov.
5 najväčších mýtov o imunite
Chrípkové vlny
Prvá vlna prešla ľahko. Na jar roku 1918 ľudia dostali chrípku a pomerne rýchlo sa z nej vystrebali. Na jeseň však vírus zmutoval a začal dávať smrtiace rany.
Umieralo veľa detí a mladých ľudí vo veku 15 – 40 rokov. Organizmus v prvej fáze choroby nereagoval a vírus potlačil imunitný systém infikovaného.
Nato prišiel zápal pľúc a pacienti mali problém s dýchaním a doslova sa udusili.
Na jar 1919 udrela tretia vlna pandémie, ktorá sa skončila až koncom roka 1920.
Lazarety a nemocnice boli preplnené, živý ležali vedľa mŕtvych. Chorí boli hladní. Chýbali zdravotníci aj hrobári. Svet skončil jednu vojnu a druhá sa začala.
Rozdielne prístupy k ochoreniu
Španielska chrípka zasiahla celý svet. Neobišla ani bohatých, aj keď tí mali vďaka potrebnej starostlivosti, tepla a potravín, lepšiu šancu na prežitie.
Medzi známymi ľuďmi, ktorí ochoreli na túto chrípku patria španielsky kráľ Alfonz VIII., alebo aj Milan Rastislav Štefánik.
Toho zastihla v Tokiu, kde ho vysoké horúčky a bolesti v celom tele ho upútali na lôžko.
Štefánik to napokon vydržal a horúčky po dvoch dňoch ustúpili. Neskorší československý minister vojny zahynul pri leteckom nešťastí o pol roka neskôr.
Kde Španielska chrípka zabíjala najviac?
Tam, kde podcenili situáciu. Mestá, ktoré zaviedli prísne opatrenia, vrátane karantény, zaznamenali oveľa menší počet mŕtvych, ako tie, ktoré neprijali opatrenia žiadne či veľmi vágne.
Postoj štátov sa líšil. Pri prvej vlne epidémie v máji a júni 1918 v Európe vlády, zamestnané inými problémami, neprikladali problému zvláštny význam.
Napríklad vo Francúzsku, teda v prvej krajine v Európe, kde sa objavila, si vláda uvedomila vážnosť situácie až na jeseň 1918, kedy epidémia dosiahla vrchol. Boli prijaté opatrenia, ako bolo uzatváranie verejných miest, ale tie sa aplikovali rôzne.
Výsledok? 240-tisíc až 250-tisíc ľudí podľahlo na španielsku chrípku. Pozrime sa aj rozdielny prístup v USA.
Filadelfia povolila v septembri 1918 aj napriek šíriacej sa epidémii sprievod 200-tisíc ľudí, pri ktorom sa predávali vojnové dlhopisy. Počas troch nasledujúcich dní praskali všetky nemocnice v meste vo švíkoch.
Aký je rozdiel medzi nádchou a chrípkou?
Obmedzenie zhromažďovania
Obmedzenie verejných zhromaždení a zatvorenie škôl vo Filadelfii prišlo až dva týždne potom, čo sa tu objavil prvý prípad nákazy.
Naproti tomu St. Louis obmedzilo verejné zhromaždenia dva dni po ohlásení prvého prípadu.
Okrem toho mestské úrady postupovali v boji s epidémiou systematicky a komplexne, vznikla napríklad skupina zložená z odborníkov z najrôznejších oblastí, čo uľahčilo spoluprácu naprieč rôznymi sektormi.
Vďaka týmto opatreniam malo St. Louis o polovicu menej úmrtí na 100-tisíc ľudí než Filadelfia.
Z údajov denníku Wall Street Journal tiež vyplýva, že mestá, ktoré zriadili karanténne centrá a obmedzili zhromažďovanie sa ľudí uzatvorením škôl, divadiel a kostolov, znížili počet úmrtí na španielsku chrípku na počet obyvateľov o 50 percent oproti tým, ktoré takéto opatrenia nezaviedli.
Zabíjala zlá hygiena
Úplne najhoršie však dopadla India. V tom čase patrila do britského impéria a ľudia tam žili veľmi biedne. Preto aj hygienické podmienky v tejto krajine boli na bode mrazu.
Na španielsku chrípku tu zomrelo 20 miliónov ľudí. Veľké straty zaznamenala aj Čína, v USA zomrelo viac ako 700 tisíc ľudí, v Nemecku takmer 500 tisíc, vo Veľkej Británií viac ako 110 tisíc ľudí, v Taliansku pol milióna ľudí.
Známe sú aj výnimky, pričom ide najmä o ostrovy, ktoré včas zaviedli prísnu karanténu. Žiadne lode nesmeli pristáť na pobreží, museli zostať v karanténe.
Podobne postupovala Austrália, ale po prvej vlne karanténu zrušila a chrípka udrela znovu. Podobne sa pandémii vyhli niektoré mestečká a obce, ktoré sa uzavreli, nedalo sa chodiť dnu ani von.
Ako to bolo u nás, nevieme presne. V čase vypuknutia pandémie Československo ešte neexistovalo, naše územie spadalo do Rakúsko – Uhorska.
Československo vzniklo až 28.10.1918. Predpokladá sa, že na našom území zomrelo na španielsku chrípku okolo 30 tisíc ľudí. Napríklad na matrike v obci Vysoká pri Morave sa uvádza, že na ňu zomrelo 92 občanov.
V každom prípade zabila Španielska chrípka viac ľudí ako prvá svetová vojna, AIDS, nacistické Nemecko a prekonal ju snáď len mor v 14. storočí.
Vysáva z nás korona ľudskosť?
V tom čase lekári nevedeli, že ide o vírus
V čase vypuknutia španielskej chrípky lekári nevedeli, o akú chorobu ide, ani to, že ju spôsobuje vírus. Na to prišli vedci až v roku 1933.
Dovtedy si mysleli, že ide skôr o epidémiu, ktorú rozširujú baktérie, tak ako tomu bolo pri dovtedy známych chorobách – tuberkulóza, cholera, mor.
To, ako postupovala bolo jasné až v roku 2005. Vírus najprv potlačil imunitný systém, takže organizmus v prvej fáze na ochorenie nereagoval. Keď sa zmohol na protiútok, bola to až prehnane prudká reakcia, ktorá oslabovala dýchacie cesty.
Výsledkom bol silný zápal pľúc. Pacienti mali problém s dýchaním a doslova sa udusili. Pre nedostatok kyslíka sa im preto aj pokožka sfarbovala do modro-čierna.
Voči takej nákaze bola vtedajšia medicína bezmocná. Navyše v tom čase ešte neexistovali antibiotiká, ktoré uzreli svetlo sveta až v roku 1928. Išlo o aj dnes známy Penicilín.
Polievka – zázračné jedlo zimných mesiacov
Pandémiu sa pokúšali zastaviť zvýšenou hygienou, pravidelným umývaním rúk, ale aj menej racionálnymi opatreniami. V niektorých španielskych mestách vraj zakazovali pľuť na zem.
Ľudia nosili rúška a v niektorých krajinách bez nich nesmeli vstúpiť do MHD či obchodu.
Pandémia sa skončila, pretože vírus nemal podmienky na ďalšie množenie a pandémia postupne odznela. Podobne ako mor v stredoveku.
Čo vieme o chrípke?
Chrípka je infekčné ochorenie, ktoré vyvoláva rýchlo sa šíriaci a premenlivý vírus. Prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest.
Nástup chrípky je náhly, často sa začína zimnicou, triaškou, bolesťami hlavy a prudko stúpajúcou teplotou na 39 – 40ºC.
Chorý má bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, pocit sucha a škriabania v hrdle, nádcha začína 1-2 dni po začiatku ochorenia. Ku klinickým príznakom dochádza už v priebehu 1 až 3 dní od infikovania sa.
Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 3 – 5 dňoch odznejú, k úplnému uzdraveniu dochádza po 2 až 4 týždňoch.
Najčastejšie komplikácie chrípky sú zápal priedušiek, zápal stredného ucha, prínosových dutín a zápal pľúc.
Komplikácie často vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici a u vysoko rizikových osôb (starých ľudí a ľudí trpiacich na chronické ochorenie srdca) môžu spôsobiť až ohrozenie života.
Ako rozoznať chrípku od nádchy?
Prechladnutie sa začína kýchaním a nádchou, slzia oči, chorý má pocit bolesti hrdla. Teplota, zvyčajne do 38 stupňov sa objavuje 1-2 dni po začiatku nádchy.
Ochorenie je obmedzené na horné dýchacie cesty, bez celkových príznakov. Príznaky bežného prechladnutia trvajú kratšie a komplikácie ako zápal pľúc sa vyskytujú zriedka. K úplnému uzdraveniu dochádza rýchlejšie.
Čo robiť počas chrípky?
V čase epidémie chrípky je rozumné vyhýbať sa podujatiam, kde je veľká koncentrácia ľudí (kiná, divadlá, diskotéky a pod.).
Z hľadiska ďalšieho šírenia infekcie je veľmi dôležité obmedzenie kontaktu s ostatnými ľuďmi počas trvania príznakov ochorenia.
Chorí by mali používať papierové vreckovky jednorazovo, po použití ich zahodiť a umyť si ruky.
Vírus mutuje a miešajú sa segmenty ľudskej a zvieracej chrípky
Takýto vírus vyvoláva infekcie aj u ľudí. Deje sa to najmä v Číne, kde sa kačice chovajú v tesnej blízkosti prasiat pri jednom jazere.
Preto prevažná väčšina chrípkových epidémií pochádza z Číny. Vírusy chrípky majú aj ďalšiu nebezpečnú vlastnosť.
Pri stretávaní sa s protilátkami u ľudí po prekonaní infekcie sa chránia tým, že vymenia jednu alebo niekoľko aminokyselín. Vďaka tomu na ne už ochranné protilátky v tele neúčinkujú.
COVID 19 a jeho podoba so Španielskou chrípkou
Corona vírus sa objavil v Číne. Konkrétne v novembri 2019 v čínskom meste Wu – chan, v provincii Chu pej.
Za pravdepodobný zdroj infekcie boli označené divoko žijúce zvieratá a morské plody, ktoré sa predávali na tamojšom trhu.
To sa konalo 17.11. 2019 a už v tento deň bola zistená infekcia u prvého človeka. Ďalšie prípady na seba nenechali dlho čakať a pandémia rozšírila tak, že celé mesto Wu – chan uzatvorili.
Aj tak však nezabránili prieniku infekcie do Európy. Ak pristúpime k teórií, že Španielska chrípka prišla do Francúzska cez USA z Číny, máme prvú podobnosť.
Dnes už vieme, čo je vírus, máme antibiotiká aj účinné lieky, zdravotníctvo je ďalej. Počas španielskej chrípky zabíjal vírus, aj keď o tom nevedeli.
Vojna a stres
V Európe zúrila počas vypuknutia pandémie vojna – ľudia boli unavení, oslabení, vystresovaní, hladní. Dnes nezúri vojna, ale ľudia sú vystresovaní, unavení, oslabení a vo veľkom konzumujú potraviny, ktoré oslabujú ich organizmus (napríklad biela múka, cukor).
Vlády pristúpili počas Španielskej chrípky k opatreniam rozdielne. Podobne je tomu aj teraz.
Príkladom, ako to nemá vyzerať, môže byť Veľká Británia, kde aj napriek 802 nakazeným a 11 úmrtiam na COVID19, vláda neprijala žiadne opatrenia, nezatvorila školy, ani nezakázala verejné podujatia.
Odporučila ľuďom, aby si umývali ruky mydlom a ak budú mať problémy s kašľom a teplotou, nech zostanú doma. Zámerom vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona to bola aj snaha o vybudovanie kolektívnej imunity.
Na tú je potrebné masívne testovať veľkú časť obyvateľstva a izolovať nositeľov vírusu, ktorí sú bez symptómov.
Zároveň je nutné mať k dispozícií dostatočné kapacity na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre ľudí s ťažkým priebehom ochorenia.
A tu vznikol problém, prečo Veľká Británia napokon upustila od vybudovaním kolektívnej imunity (niečo podobné sa podarili v Južnej Kórei).
Anglicko totiž nemalo na takýto krok dostatočné nemocničné kapacity a tak sa dalo na spoločnú reštrikčnú európsku cestu. Budovanie kolektívnej imunity by totiž mohlo túto krajinu stáť štvrť milióna ľudí navyše.
Kto je pacient 0?
Výraz pacient 0 pochádza z 80. rokov minulého storočia, kedy sa vedci snažili v USA nájsť počiatočných nosičov vírusu HIV.
Zrejme najznámejším pacientom 0 v novodobých dejinách chorôb bol Gaetan Dugas. Tento steward leteckej spoločnosti Air Canada bol vedcami označený za pacienta 0 v prípade vírusu HIV/AIDS.
Svoje tvrdenie neskôr upravili a oznámili, že vírus prišiel do New Yorku v roku 1970 a pravdepodobne sa zmiešal s existujúcimi vírusmi objavenými na Haiti a v Karibských krajinách.
Najznámejšou v celých dejinách bola týfusová Mary. Išlo o veľmi dobrú kuchárku, ktorá ako mladé dievča emigrovala z Írska do USA, kde varila v rôznych rodinách.
Vo všetkých sa objavil týfus. Mary bola nositeľkou brušného týfusu, no nemala žiadne príznaky a tak odmietala karanténu.
Za pacienta 0 ju označili v roku 1907, kedy v New Yorku vypukla pandémia týfusu a ochorelo viac ako 3000 ľudí.
Mary putovala do väzenia a potom ako ju po dvoch rokoch prepustili sa zamestnala pod falošným menom v pôrodnici. Onedlho tam vypukla pandémia týfusu. Tentokrát putovala do väzenia už na dlhé roky.
Choleru spôsobili splašky z plienok
V prípade cholery, ktorá ohrozovala životy v viktoriánskom Londýne, kedy v roku 1854 zomrelo za 10 dní 500 ľudí.
Medzi základné príznaky cholery patria vracanie, hnačka, žalúdočné kŕče, smäd. Smrť je v tomto prípade rýchla, nastáva po niekoľkých hodinách po začiatku príznakov.
V prípade cholery bol pacientom 0 päťmesačné bábätko, ktoré žilo v blízkosti vodného čerpadla na Broad Street.
Matka bábätka vylievala vodu zo špinavých plienok do žumpy pred domov a tá sa kontaminovala. Splašky s dostali do miestneho zdroj a otrávili viac ako tisíc obyvateľov v oblasti. Epidémia sa skončila potom, ako bolo odstránené čerpadlo.
Identifikácia pacienta 0 umožní sledovať možné cesty zavlečenia nákazy na konkrétne územie.
Na základe určenia genetickej informácie pôvodcu ochorenia, izolovaného z pacienta 0, dokážu vedci zostavovať genetické mapy a určovať genetickú príbuznosť jednotlivých vírusových izolátov a ich geografickú distribúciu, čo umožňuje mapovať šírenie vírusu vo svete.
Prasacia chrípka
Mnohí si ešte pamätajú na prasaciu chrípku z roku 2009. V tomto prípade išlo o 4 ročné dieťa, konkrétne Edgara Enrique Hernandeza z Mexika, ktorý mal pozitívne testy na H1N1.
V jeho rodnom mesta La Gloria ochorelo na tento vírus viac ako 100 ľudí a zomreli 2 deti. V roku 2016 zapríčinili prasacia chrípka smrť viac ako 18 tisíc ľudí.
Obyvatelia mesta La Gloria označili za ohnisko nákazy neďalekú prasaciu farmu.
Jedna z najhorších chorôb 21. storočia bola Ebola. Na toto ochorenie dodnes neexistuje dnes a zabíja veľmi krutým spôsobom – vnútorným krvácaním.
Prvou obeťou eboly bol učiteľ Mabalo Lokela. Žil v malej obci v Kongu a v auguste 1976 sa vrátil z výletu na severe. Mal vysokú horúčku a bola mu diagnostikovaná malária.
Dva týždne nekontrolovateľne vracal, krvácali mu oči, nos, krvácal aj z úst, mal ťažkosti s dýchaním. Zomrel a s ním aj ľudia, ktorí s ním prišli do kontaktu. V jeho obci zomrelo 90 percent ľudí.
Prečo je dôležité identifikovať pacienta 0?
Pacient 0 je pôvodca lokálnych epidémií. Jeho identifikácia je dôležitá z toho dôvodu, aby sa včas vymedzilo ohnisko nákazy a následne zabránilo šíreniu. Jeho identifikácia tiež umožňuje sledovať možné cesty zavlečenia nákazy na konkrétne územie.
http://samanskesviecky.sk
Spracovali Andrea Hinková Tarová a Eduard Dibarbora
