V mojom živote sa toho stalo pomerne dosť. Dobré aj zlé. Nikdy som si však nehovorila, že keď budem mať to a to alebo pôjdem tam alebo tam, tak budem šťastná. Viem toľko, že keď niečo dosiahnem, chcem ísť ďalej. Neviem ale definovať, čo ma posúva?
Priznám sa bez mučenia, nerada plánujem / rovno konám/ a nerobím si nástenky snov. Uzávierky viem kedy mám a ten Vesmír mi to všetko vie zariadiť, že keď ho počúvam, tak by pre mňa bolo plánovanie vlastne kontraproduktívne.
Žijem a idem. ?
Som zdravá, mám zdravé a úžasné deti , manžela, ktorého milujem celým svojim ❤️, no dobre aj telom ?a aj keď sme spočiatku obrusovali hrany / obidvaja tvrdohlaví?/ dnes máme harmonické manželstvo.
Mám aj nereálne ciele, avšak sú také, že keď sa nesplnia, svet zostane svetom. Keď napríklad neskočím padákom, nemyslím si, že to je niečo, čo by som na smrteľnej posteli ľutovala?
Možno by som skôr ľutovala to, že som nikdy neurobila v snehu anjela, lebo sme sa pritom s babami parádne zabavili???. Ja mám v 47 rokoch snehovú premiéru za sebou. Aj vek a postavenie. Kašľať na to. Nebudem hrať chrumkavú, keď taká nie som. Lákajú má aj kontroverzní ľudia, čo znamená, že je to aj vo mne?/toto Vám, ktorí prídete 22.1. na kurz, ukážem, ako funguje?/
Plánujete alebo proste idete?
.
