Sebaláska nie je nadváha ani obezita

0

Sebaláska je o tom, ako o sebe zmýšľam, ako sa nenechám využívať, robím prácu, ktorú milujem a stretávam sa s ľuďmi, ktorí sú na rovnakej vlnovej dĺžke, ako ja. Toto je veľmi zjednodušený pohľad na sebalásku, ktorej podstatou je nehľadať na sebe chyby, ale prijať sa taká, aká som. Lenže, ak mám nezdravú nadváhu alebo som obézna, je to v poriadku? Ak budem milovať svoje “tučné” telo a ešte o tom aj presviedčať všetkých naokolo, že takto je to v poriadku, je to tak naozaj?

Speváčka Adele schudla vyše 40 kilogramov. A aj keď dovtedy bola považovaná za úžasnú speváčku, vyzerala, no nie celkom zdravo. Chudnúť začala nie preto, že by jej išlo vyslovene o zhodenie kilogramov, ale v cvičení a hýbaní si našla únik. Cvičenie sa pre ňu stalo akousi psychohygienou po rozpade manželstva. A kilogramy išli dole samé. A ona sa v novom tele cíti krásne a našla aj svojej stratené sebavedomie, ktorého korene sa zapustili v jej detstve, keď ju a jej matku opustil otec.

Na druhej strane tu máme dievčatá a ženy, ktorým nezaklopala na myseľ terapiu v podobe zdravého stravovania a cvičenia a naopak, svoj deň začínajú sladkou kávou a zapíjajú ju Coca Colou. Celý deň potom zrejme vymýšľajú pádne argumenty na svoje sociálne siete, kde hovoria o tom, že milujú svoje telo s nadváhou alebo obezitou a svojim fanúšikom tvrdia, že je to takto v poriadku. Nie je.

Priznám sa, neprijala som pozitívne ani reklamy kozmetickej značky Dove, kde sa prezentovali akože bežné ženy. Nie každá žena má do vienka danú postavu modelky a ani vychudnuté modelky nie sú práve najlepším príkladom. To je extrém. Ako je extrém aj prezentovanie ženy s nadváhou a obezitou. Tie na sociálnych sieťach pritom majú ešte aj hamburger v ruke.

Beriem ľudí takých, akí sú a tento článok rozhodne nemá hejtovať ani nijakým iným spôsobom útočiť na ľudí s obezitou a nadváhou. Ide mi o to, viesť ľudí k zdravej strave a pohybovej aktivite. Zdravá strava sa začína nákupom v obchode. Čo si do košíka vložíme, z toho budeme doma variť – správne – (alebo si prihrievať polotovar – nesprávne). Prípadne si nekúpime nič, len sladké limonády a cez deň sa prestravujeme vo fast foode – celé zle.

Je všeobecne známe, že deti kopírujú svojich rodičov a okrem toho, sú aj tvarovateľné. Ak im ako rodičia ukážeme, že svoje zdravie môžeme podporovať pohybovými aktivitami a zdravými potravinami a urobíme to jasne a jednoducho, máme šancu ovplyvniť zdravie ďalších generácií. A je tu aj tá odvrátená strana a to vplyv sociálnych médií. Byť obézni a chváliť sa tým, rozhodne nie je správne. A nie je to ani sebaláska. Je to problém. Psychický – môže byť za tým nespracovaná trauma, ktorú sa tieto dámy rozhodli potláčať propagovaných nezdravého životného štýlu.   

toddler playing soccer
Photo by Lukas on Pexels.com

Ak má človek nižší príjem ako výdaj, schudne. To je neodvrátiteľný fakt. Ak cvičí, posilňuje to navyše jeho disciplínu, produkuje endorfíny (hormóny šťastia), a v prípade, že spojí zdravé jedlo a pohybovú aktivitu, zmiernia sa aj jeho potenciálne neskoršie zdravotné problémy. Nadváha a obezita sa totiž podpisuje pod nejedno zdravotné ochorenie. V dvadsiatich rokoch to ešte nemusí byť problém, po tridsiatke sa však môžu začať objavovať problémy s vysokým krvným tlakom, cukrovkou, aterosklerózou, kĺbmi, chrbticou, endokrinným systémom, neplodnosťou. A tiež s onkologickými chorobami. Extrémna obezita skracuje život minimálne o desať rokov.

Treba si uvedomiť jedno a je to veľmi podstatné. Úroveň zdravotnej starostlivosti predstavuje iba 15 – 25 % z celkového zdravotného stavu pacienta. Zvyšných 60 – 85 % tvoria faktory životného štýlu, diétnych návykov – stravovania, konzumácie alkoholu, fajčenia či fyzickej aktivity.

person holding white ceramic coffee cup leaning on brown wooden table
Photo by THE 5TH on Pexels.com

Poďme sa pozrieť, ako na tom sme, pokiaľ ide o zdravý životný štýl. Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno pripísať rizikovým faktorom správania, vrátane dietetických rizík, fajčeniu,  alkoholu a nízkej fyzickej aktivite.
26 % všetkých úmrtí na Slovensku mali v roku 2019 na svedomí diétne riziká, čo je o 9 % viac ako priemer EÚ, vyplýva zo štúdie Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku za ktorou stoja slovenskí analytici na čele s Martinom Smatanom.

Autori štúdie si všímajú aj dĺžku dožitia, ktorá je na Slovensku významne nielen pod priemerom EÚ, ale aj krajín Vyšehradskej skupiny. Slovensko patrí k najhorším krajinám OECD čo sa diétnych rizík týka, a v spotrebe cukru sme dokonca prekonali aj Spojené štáty Americké. 

Za ostatných dvadsať rokov sme spotrebu cukru viac ako zdvojnásobili. Problémom sú najmä sladené nápoje, ktorých spotreba sa ustálila na 106 litroch na obyvateľa ročne. Rovnako sa zdvojnásobila aj miera obezity u mladistvých. Alarmujúce je, že každý šiesty dospievajúci je obézny. Podiel silných fajčiarov sa zvýšil z 22 % na 26 %. V spotrebe alkoholu je Slovensko na ôsmom mieste spomedzi krajín EÚ, pričom výdavky slovenských domácností na alkohol sú v porovnaní s EÚ nadpriemerné.

anonymous female serving cake with icing sugar
Photo by Mikhail Nilov on Pexels.com

Štúdia Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku si veľmi detailne všíma niekoľko kľúčových faktorov, ktoré sa týkajú životného štýlu, stravovania, spotreby alkoholu, fajčenia, konzumácie sladených nápojov, nezdravých potravín a porovnáva ich s takými ukazovateľmi ako je miera odvrátiteľných úmrtí, počet pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, najmä infarktom či cievnou mozgovou príhodou,  pľúcnymi ochoreniami a rakovinou.

V roku 2018 bolo na prevenciu alokovaných na Slovensku menej ako 1 % súčasných výdavkov na zdravotníctvo, zatiaľ čo priemer EÚ predstavuje 2,8 %. „Nie je preto prekvapujúce, že približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno pripísať práve rizikovým faktorom správania,“ hovorí analytik Martin Smatana.

V spotrebe cukru sme prekonali USA
Ak sa pýtate na to, či je slovenská strava dostatočne zdravá, odpoveď je, žiaľ nie. V porovnaní 47 európskych krajín, pokiaľ ide o úmrtia na kardiovaskuárne ochorenia z dôvodu nesprávneho stravovania, je Slovensko na siedmom, teda najhoršom mieste.

cooked foods
Photo by Dana Tentis on Pexels.com

Úmrtnosť na Slovensku je z tohto dôvodu o 140 % väčšia ako priemer EÚ a o 30 % vyššia ako v susednej Českej republike. O nezdravom životnom štýle Slovákov vypovedá aj spotreba cukru, ktorá sa v rokoch 2000 – 2018 viac ako zdvojnásobila a v roku 2016 sme v spotrebe tejto komodity pre konali aj USA. Z 38 krajín OECD sme v spotrebe cukru na 5 mieste a to najmú z dôvodu konzumácie veľkého množstva sladených nápojov, sirupov a džúsov. „Ako problém sa javí najmä konzumácia cukru mladistvými. Na Slovensku 15-roční mladiství konzumujú o dve tretiny viac sladených nápojov ako je priemer EÚ,“  hovorí Martin Smatana.

To má za následok aj rastúcu mieru obezity, ktorá sa za ostatné roky v kategórii mladistvých a dospievajúcich takmer zdvojnásobila. Každý šiesty dospievajúci je v súčasnosti obézny, pričom práve nadváha a obezita spôsobuje okrem kardiovaskulárnych rizík aj sociálne a psychické problémy mladých ľudí. „To čo spája zlé štatistiky väčšiny postkomunistických krajín je podľa môjho názoru strata pocitu zodpovednosti za vlastné zdravie. To sa objavuje aj u mileniálov. Celé generácie postkomunistických krajín boli udržiavané v tom, že štát je zodpovedný a ten sa má starať, žiaľ je to mylná predstava,“ zdôrazňuje prof. MUDr. Róbert Hatala, CSc., hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre kardiológiu.

Regulačné opatrenia v záujme verejného zdravia
Zvrátiť tento nelichotivý stav sa dá len efektívnou politikou a zásahom štátu formou prísnej regulácie. Ide o pomerne ľahko realizovateľné opatrenia, ktoré však môžu významne pôsobiť preventívne. Hovoríme o zákaze trans-tukov, povinnej regulácii soli v potravinách, dani zo sladených nápojov a dotácii na ovocie a zeleninu, zhodujú sa autori štúdie.

„Prísne zníženie trans-mastných kyselín sa osvedčilo v Dánsku ale aj USA. Povinné limity na trans-tuky majú aj Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko a iné krajiny a k rovnakému opatreniu by malo pristúpiť aj Slovensko, vzhľadom na presvedčivé dôkazy o tom, že práve tieto tuky sú spojené s kardiovaskulárnymi úmrtiami,“ hovorí Smatana.

Nemenej dôležitým opatrením je aj nevyhnutná politická intervencia na zníženie príjmu soli v potravinách, zavedením legislatívy, ktorá by uložila výrobcom cielené zníženie soli v ich produktoch.

Daň zo sladených nápojov je najbežnejšou intervenciou štátu na zmenu stravy obyvateľov s veľkým prínosom na zdravie ľudí. Poľsko či Maďarsko len nedávno zaviedli dane z cukru a rovnaké opatrenie vo výške 10 alebo 30 % zdanenia odporúčajú autori štúdie aj na Slovensku.

Pozitívny účinok na zníženie zbytočných úmrtí, zníženie výdavkov na zdravotnú starostlivosť a stratu produktivity môže vyvolať  aj dotácia na ovocie a zeleninu.

Sme silní fajčiari, cestou môžu byť bezdymové alternatívy
Čo sa životného štýlu týka, Slovensku patrí nelichotivé miesto aj v podiele fajčiarov. Podiel silných fajčiarov sa zvýšil z 22 % na zhruba 26 %. Medzi nezamestnanými je podiel fajčiarov dvakrát vyšší ako v ostatej populácii. Používanie elektronických cigariet je stále veľmi nízke, len na úrovni 2,9 %. Práve bezdymové alternatívy s menej škodlivými účinkami na zdravie ľudí môžu mať pozitívnejší vplyv na mieru ochorení akými sú napríklad chronická obštrukčná choroba pľúc, cievna mozgová príhoda či ischemická choroba srdca.
Čítajte tiež: Športujte pravidelne a budete šťastní

Andrea Hinková Tarová + TS

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.