Kráľovné Anglicka – Recenzia

0

Henrichove ženy. Vstúpili do dejín. Ako ženy, s ktorými sa osud nehral. Mohli si zato samé? Sčasti áno. Veľa sa o nich popísalo, filmári ich tiež milujú. Najmä tie dve prvé, počas ktorých a pre ktoré sa menilo Anglicko.

Tou prvou je Katarína Aragónska, väčšinou popisovaná ako tá odvrhnutá, s ktorou väčšina ľudí sympatizuje. Tá druhá, Anna Boleynová je vykresľovaná skôr ako mrcha, ktorá si išla ctižiadostivo za svojim cieľom – stať sa anglickou kráľovnou. Aj ona však bola obeťou intríg a ctižiadosti svojej rodiny. Najprv bola milenkou kráľa jej sestra Mária, ktorá mu porodila dve deti, neskôr sa z dvora úplne stiahla, aby mohla žiť život ďaleko od dvora. Kráľ Henrich VIII jej deti nikdy neuznal za svoje, jej syn sa však stal neskôr poradcom svojej nevlastnej sestry neskoršej kráľovnej Alžbety I.

Ale poďme po poriadku.

Kniha Katarína Aragónska v podaní historičky Philipy Gregory nám ukazuje, že nie všetko je čierne alebo biele. Nebola až tak veľmi skromná a oddaná, ako nám ju historici predkladajú. Katarína ako dcéra kráľovského Španielskeho páru Izabely I a Ferdinanda II, bola už odmalička vedená k tomu, že raz bude anglickou kráľovnou. Ona sama to brala ako svoj osud a posolstvo. Keď priplávala zo slnečného Španielska do upršaného Anglicka, vedela, že ju nič a nikto neodradí od toho, aby svoj osud naplnila. Vydala sa za prvorodeného syna Henricha VII Artura a začala si zvykať na život v Anglicku.

Vo všetkých troch knihách sa objavuje aj významná postava vtedajších dejín a Vojny ruží. Margaret Pole, grófka zo Salisbury, bola dcérou Georga, vojvodu z Clarence, brata kráľov Edwarda IV. A Richarda III. Jej brat mal nárok na trón, a preto ho Tudorovci uväznili v Toweri. Bol mentálne retardovaný aj tak bol však na popud Španielskych kráľov popravený. Nechceli totiž riskovať, že existuje ešte niekto s nárokom na anglický trón. Aj napriek tomu sa stala po počiatočnom nesúlade Kataríninou priateľkou. Chcela už všetky hriechy minulosti a celú vojnu ruží hodiť za hlavu a pokojne žiť.

Artur však zomiera a Katarína sa má vrátiť späť do Španielska. Stále čaká, či nepočala a keď zistí, že nie, vyhlási, že manželstvo medzi ňou a Arturom nebolo naplnené a ona prišla do Anglicka stať sa jeho kráľovnou. Aj napriek nepriazni Henrichových rodičov a najmä jeho starej mamy ho postupne dostane na svoju stranu a stáva sa jeho manželkou. Jej vytrvalosť a až nezdravá predstava o tom, že je jej súdené stať sa anglickou kráľovnou ju napokon na ten trón posadia. Čaká sa od nej, že porodí dediča, no jej sa narodí dievča (Mária I) a každé ďalšie počatie sa končí buď smrťou alebo potratom.

Henrich si počas čakania na dediča užíva milenky a splodí niekoľko nemanželských detí. Okrem iného aj s Máriou Boleynovou. Na scéne je však už jej sestra, ktorá bola vychovaná na francúzskom kráľovskom dvore. V súčasnosti je dvornou dámou Kataríny Aragónskej a spolu s kráľom kujú pytle, ako sa jej zbaviť. Tu je história bohatá na informácie, okrem iného vďaka nej vznikla Anglikánska cirkev na ktorej čelo sa postavil sám Henrich VIII. Boje medzi kresťanmi a protestantmi pokračujú a kráľ medzi nimi tancuje, ako sa mu práve hodí. Jeho nestálosť, povrchnosť a silné ego ničia životy mnohým ľuďom. Keď sa mu konečne podarí zbaviť sa Kataríny, zoberie si Annu, ktorú ľud neprijme s nadšením. Ľudia plačú za Katarínou. Anna sa po pocite víťazstva a porodení dievčaťa (neskor Alžbety I) dostáva stále viac pod tlak. Podobne, ako v prípade Kataríny, aj jej tehotenstvá sa končia potratom. Tlačí na ňu kráľ, jej ctižiadostivá rodina a ona stráca ďalší plod.

Tudorovský rod sa dostal na trón po meči, zabitím Richarda III. z rodu  Plantagenet. A zomrel po mužskom potomkovi. Královná Alžbeta sa nikdy nevydala, pretože mala až panický strach o svoj trón. Pravda bola taká, že tento rod bol prekliaty Čítajte tu

Anna Boleynová neporodila syna aj keď sa o to všemožne snažila. Či je pravda, že spala so svojim bratom, aby splodila syna, keď už s ňou kráľ odmietal zdieľať lôžko, alebo je pravda niekde inde, nijaká žena by nechcela byť v jej koži. Bola veľmi ctižiadostivá, pyšná, márnivá, ale tento osud si naozaj nezaslúžila. Ona aj jej brat skončili na popravisku a Henrich VII sa 10 dní nato oženil s ďalšou dvornou dámou Jane Seymorovou.

O nej vie história pomerne málo, jej rodina patrila k významných rodinám blízkym kráľovi, ktorí súperili s Boleynovcami o priazeň. Kráľovi porodila syna (Eduarda VI, ktorý zomrel , ona sama však zomrela na popôrodné komplikácie. Jej rodina zostala v priazni kráľa práve pre následníka trónu Eduarda VI, ktorý zomrel veľmi mladý a tak na trón nastúpila katolícky orientovaná Mária I. (dcéra Kataríny Aragónskej). Po dlhej chorobe krátko pred svojou smrťou s veľkou nevôľou povolala k sebe nevlastnú sestru, navyše vyznávačku protestanstva  Alžbetu I. neskôr veľmi významnú anglickú panovníčku.

Po smrti Jane Seymorovej sa kráľ chcel opäť oženiť. Na dvor tak prišla Nemka Anna Klévska a s Henrichom si nesadla od prvej chvíle. Henrich bol už v tom čase ešte nevrlejší, nevyspytateľnejší, navyše jeho zranená noha stále hnisala a pach ho už sprevádzal všade. Zrejme pod vplyvom bolestí chodil na poľovačky čoraz menej a menej sa aj hýbal, takže priberal a jeho paranoja zašla až tak ďaleko, že dal popraviť aj viac ako 70 ročnú Margaret Pole, pretože „ohrozovala“ trón Tudorovcov.

Zatiaľ čo kniha Druhá Boleynová sa venuje sestrám Márie a Anny Boleynových, v knihe Dedičstvo Boleynovcov sa autorka venuje obdobiu kráľovnej Anny Klévskej, ktorá neskôr dobrovoľne a veľmi rada opustila kráľovský dvor a ďalšej kráľovnej Kataríny Howardovej, ktorá bola dvornou dámou Anny Klévskej. Za kráľa sa vydávala ako 15 ročná. Bola príbuzná Anny Boleynovej. Kráľ ju zasypal bohatstvo a šperkami, no ani niekoľko mesiacov po svadbe neotehotnela. Vtedy sa už verejne šuškalo o kráľovej impotencií, Katarína túžila po láske a zaplietla sa s kráľovým obľúbeným dvoranom Thomasom Culpeperom. To ju dostalo pod kráľovskú sekeru a stala sa tak druhou manželkou, ktorú Henrich obvinil z cudzoložstva a vlastizrady.
A prečo Dedičstvo Boleynovcov? Proti Anne a jej bratovi svedčila na súde manželka Charlesa Boleyna, brata Anny Boleynovej Jane Boleynová. Na kráľovskom dvore sa po čase ocitá znovu ako dvorná dáma Anny Klévskej, kedy dal kráľ Boleynovcom prepadnúť ich majetok.

Henrich sa oženil ešte raz. Katarína Perrová sa stala ideálnou nevlastnou matkou pre všetky kráľove deti. Bola to inteligentná, učená žena, patrónka humanistov a tajná protestantka. Vďaka jej vplyvu kráľ zabezpečil následníctvo oboch dcér parlamentným výnosom z roku 1543. Po jeho smrti sa Katarína znova vydala.

Autorka kníh Phillipe Gregory je vyštudovaná historička, takže kto má rád históriu bez či už priznaných alebo nepriznaných fiktívnych postáv, príde si určite na svoje. Navyše nám ponúka nestranný pohľad s tým, že nevidí v histórií a na ženách v histórií len čierne alebo biele. Navyše sa pri ich príbehu čitateľ mnoho dozvie aj o udalostiach, ktoré sa v tom čase v Anglicku diali. A za Henricha VII ich bolo naozaj veľa. Bol autorom mnohých, najmä náboženských reforiem.

Andrea Hinková Tarová

Máte radi knihy? Čítajte recenzie
Grófov syn – recenzia
Včelár z Aleppa – Recenzia
Ukradnutý bozk – Recenzia
Kým sme boli vaši – recenzia
BERLÍNSKE HVIEZDY – Recenzia
V rukách nepriateľa – recenzia a súťaž

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.