Menu Zavrieť

Pondelkovník. Len snívanie nestačí

Niekto múdry raz povedal, že sa všetko dobre skončí. A keď sa to ešte tak neskončilo, ešte nie je koniec. Presne touto múdrosťou sa riadim, keď všetko padá a svet je naruby. A určite viete, že keď to začne padať, môžete myslieť akokoľvek pozitívne, popadá toho ešte viac.


Je to tak preto, aby nás situácia, kvôli ktorej sa to deje, niečo naučila. Som presvedčená o tom, že človek dokáže čokoľvek. Len musí chcieť. Často sa pri práci s ľuďmi stretávam s tým, že niečo chcú, avšak, keď už majú urobiť akciu, zrazu sa objaví tisíc výhovoriek, prečo to nejde.

Lenže!

Jediná možnosť, ako sa veci môžu posúvať ďalej, je robiť na nich, vytvárať akcie. Posúvať sa a prekračovať svoju komfortnú zónu. To je obrovská výzva a tie milujem. Tu platí ďalšia múdrosť, ktorá hovorí o tom, že ak máš sen, choď za ním.

Lebo on za tebou nepríde. Samozrejme si uvedomujem, že každý má svoje tempo. Ten lúzer v nás bude dovtedy, kým nedpospejeme do bodu, že toto skutočne chceme. Môžem to prirovnať k môjmu tínedžerskému synovi. Rozhodol sa, že pôjde na hotelovú školu a stane sa z neho kuchár. No a trochu sa začal ulievať z praxe. Keď som sa ho pýtala, prečo to robí, povedal, že ho to nebaví. On si to vybral sám, ja som s týmto rozhodnutím nebola stotožnená. Teraz sa mu snažím vysvetľovať, že nie vždy robíme len to, čo nás baví.

Alebo inak.

Aby sme v živote niečo dokázali, musíme zbierať skúsenosti, a tie nie sú vždy “voňavé”. Isté je, že nás posúvajú vpred. Každá jedna prekážka, nás posúva vpred. Preto nám ich aj Vesmír podsúva. Dôležitý je uhoľ pohľadu a ten je u tínedžerov trochu ovplyvnený hormónmi a všetkým možným, len nie štúdiom. A nikde nie je napísané, že to, čo človek vyštuduje, musí aj robiť. Existuje množstvo kurzov a keď už človek vie, čo chce, môže sa pustiť na svoju cestu. Dospelý človek by už mal vedieť, čo chce. Na workshope o kreatívnom písaní, ktorý vediem, som spoznala veľa ľudí. Najmä žien. Keď majú napísať svoj príbeh, väčšinou začnú vetou “Neviem písať, ale tak hecla som sa….” A viete, aké parádne a inšpirujúce príbehy z toho vznikajú? Koľko neskutočne veľa šikovných žien máme? Len stačilo pekročiť komfortnú zónu a zabiť lúzra v sebe. A opäť sú ďalej. Bližšie k svojim snom. A už o tom vedia aj napísať a porozprávať a ich sebavedomie opäť o niečo stúplo.

Každá jedna, ktorú učím, učí vlastne mňa. Navzájom si vymieňame informácie a tie sú a budú vždy to, čo hýbe a bude hýbať nielen nami, ale najmä svetom. A aj v tomto online svete, ktorý žijeme, niet nad osobné stretnutia s inšpiratívnymi ľuďmi. Iné ženy majú svoje tempo, a keď sa rozhodnú, posunieme sa ďalej. Ži a nechaj žiť – je ďalšia múdrosť, ktorá má v mojom živote veľmi silné miesto. A ešte vďačnosť. Som vďačná za zdravie, svoju rodinu, za to, že môžem viesť portál andawell.sk, písať tak úžasný časopis, ako je Harmónia, a tiež za všetkých učiteľov, ktorí vstúpili do môjho života. Viem, že aj vďaka ním som silnejšia.

Užívajte si babie leto, buďte vďační a viete čo? Zaviedla som si nový rituál, možno vás inšpiruje. Keď ma niekto počas dňa nahnevá alebo akýmkoľvek spôsobom ku mne vyšle negatívnu energiu, urobím dobro pre dvoch ďalších. Nazvala som to: Zlo za dobro. Ešte na tom pracujem, ale už cítim, že to funguje!

Súčasťou každého pondelkovníka je aj otázka a jeden z vás získa balíček DOVE. napíšte dole do komentárov, čo robíte, keď sa vám nechce. Motivujte tak ostatných.

17 Comments

  1. Iveta Moravčíková

    Ked sa mi nechce tak ked to treba spravit ta jednoducho idem a potom mám aspon dobrý pocit a ak to nesuri tak si prečitam knihu, pustím radio a potom idem na to

  2. Lucia

    Mne keď sa nechce zaleziem do postele pustím si film popcorn za jednu misku si dám dobrý čaj alebo večer pohár vína a len tak lenošim. Ale často to nie je keďže nám 2 krásnebe deti ktoré stále niečo vymýšľajú takže slovo nechce nechcem nechce sa mi nepoužívam veľmi často

  3. Veronika Kmeťková

    Pre mňa je najväčšou motiváciou moja dcéra. Je to presne tá malá veľká duša, ktorú mi život poslal do cesty, aby som vystúpila z komfortnej zóny, neriešila veci slovami ale ČINMI. Vďaka nej mám dlhší deň, vďaka čomu mám možnosť stihnúť toho počas dňa viac, plánovať svoje denné činnosti a čo je najdôležitejšie, ukázala mi, aké krásne je nebrať sa občas príliš vážne…byť dospelou s dušou hravého a spontánneho dieťaťa. Ďakujem ti Paulínka moja, si moja najmilovanejšia životná motivátorka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Navštívte náš voňavý e-shop

Pozrite si naše referencie