Od sedmičky po trinástku: Kultúrne odtiene čísel vo svetovom kontexte

0
Číslo 13 vzbudzuje v mnohých ľuďoch minimálne rešpekt.
Číslo 13 vzbudzuje v mnohých ľuďoch minimálne rešpekt.

Čísla majú v kultúrach po celom svete rôzny význam a symboliku. Od antiky až po súčasnosť sa určité čísla považujú za šťastné, zatiaľ čo iné sa vnímajú ako nešťastné. Tieto kultúrne viery a tradície ovplyvňujú nielen náboženské a spoločenské zvyky, ale môžu mať aj dopad na každodenný život, vrátane obchodu a marketingu.

V tomto článku preskúmame najčastejšie významy priradené k rôznym číslam v rôznych kultúrach a spoločenstvách. Zistíme, prečo sú niektoré čísla považované za šťastné alebo nešťastné.

A ako tieto presvedčenia formujú naše správanie a rozhodnutia.

Čísla majú v kultúrach po celom svete rôzny význam a symboliku. Od antiky až po súčasnosť sa určité čísla považujú za šťastné, zatiaľ čo iné sa vnímajú ako nešťastné. Číslo 4 vraj znie ako smrť.
Čísla majú v kultúrach po celom svete rôzny význam a symboliku. Od antiky až po súčasnosť sa určité čísla považujú za šťastné, zatiaľ čo iné sa vnímajú ako nešťastné. Číslo 4 vraj znie ako smrť.

Okrem toho sa pozrieme na to, ako sa tieto kultúrne významy prejavujú v povestiach, literatúre a umení. Ako sa čísla stali dôležitou súčasťou populárnych príbehov a ako ovplyvnili našu predstavivosť a kreativitu?

Šťastné a nešťastné čísla

Číslo 7: V mnohých kultúrach sa považuje za šťastné číslo. V kresťanstve sa spája s Božím stvorením sveta za sedem dní a často sa pripisuje duchovný význam.

V mnohých ázijských kultúrach sa tiež považuje za šťastné. Spája sa so zrodením, rastom a úspechom.

Číslo 8: V čínskej kultúre sa číslo 8 považuje za veľmi šťastné, pretože znie ako slovo pre prosperitu alebo bohatstvo. Preto sa často používa pri podnikaní, pri výbere telefónnych čísiel alebo pri stanovení cien.

V kresťanstve sa spája s Božím stvorením sveta za sedem dní a často sa pripisuje duchovný význam.
V kresťanstve sa spája s Božím stvorením sveta za sedem dní a často sa pripisuje duchovný význam.

Číslo 4: V niektorých ázijských kultúrach, ako je čínska a japonská, sa číslo 4 považuje za nešťastné. Pretože znie podobne ako slovo “smrť”. Preto sa mnohí ľudia snažia vyhnúť sa tomuto číslu až do takej miery, že niektoré budovy preskočia štvrté poschodie.

Číslo 13: V západnej kultúre sa číslo 13 často považuje za nešťastné, pretože sa spája s nepriaznivými udalosťami a smrťou. V niektorých kultúrach sa dokonca preskočí 13. poschodie vo výťahoch alebo niektoré ulice nemajú číslo 13.

V západnej kultúre sa číslo 13 často považuje za nešťastné, pretože sa spája s nepriaznivými udalosťami a smrťou.
V západnej kultúre sa číslo 13 často považuje za nešťastné, pretože sa spája s nepriaznivými udalosťami a smrťou.

Číslo 9: V čínskej kultúre sa číslo 9 považuje za šťastné, pretože znie ako slovo pre dlhovekosť alebo dlhý život. Spája sa s pozitívnymi vlastnosťami a úspechom.

Číslo 13 a povery okolo neho

V západnej kultúre je číslo 13 často považované za nešťastné a spojené s rôznymi katastrofami a nešťastnými udalosťami. Niektoré z najčastejších katastrof, ktoré sa môžu spájať s číslom 13, sú:

Pád 13. poschodia: V niektorých budovách, najmä v západných krajinách, nie je 13. poschodie označené. Alebo sa vynecháva v reálnych úpravách budov. Môže to vytvoriť dojem, že číslo 13 je spojené s nebezpečenstvom alebo nehodami.

Udalosti počas 13. dňa v mesiaci: V histórii môžeme nájsť mnoho udalostí, ktoré sa stali 13. dňa v mesiaci a boli vnímané ako katastrofálne alebo nešťastné.

Napríklad havárie lietadiel, železničné nehody alebo iné tragédie.

Číslo 13 a ešte aj piatok a najväčšia letecká katastrofa v dejinách ľudstva

Na Netflixe momentálne beží film Snežné bratstvo a získal už aj nomináciu na Oskara. Je to film podľa skutočnej udalosti.

O študentoch a nádejných športovcoch, ktorí cestovali na rugbyový zápas z Uruguaja do Čile. Stalo sa to v piatok 13. októbra 1972, keď ich lietadlo havarovalo v Andách.

Na Netflixe momentálne beží film Snežné bratstvo a získal už aj nomináciu na Oskara. Je to film podľa skutočnej udalosti. 

O študentoch a nádejných športovcoch, ktorí cestovali na rugbyový zápas z Uruguaja do Čile. Stalo sa to v piatok 13. októbra 1972, keď ich lietadlo havarovalo v Andách.
Na Netflixe momentálne beží film Snežné bratstvo a získal už aj nomináciu na Oskara. Je to film podľa skutočnej udalosti. O študentoch a nádejných športovcoch, ktorí cestovali na rugbyový zápas z Uruguaja do Čile. Stalo sa to v piatok 13. októbra 1972, keď ich lietadlo havarovalo v Andách.

Katastrofu zo 45 ľudí na palube prežilo 27 z nich. Po dlhých viac ako 70 dňoch pobytu v extrémnych podmienkach veľhôr sa však záchrany dočkalo len 16 stroskotancov. Tí prežili aj vďaka tomu, že sa živili pozostatkami mŕtvych kamarátov.

Havária je spätá s drsnými okolnosťami, keď preživší prekročili jedno z najsilnejších civilizačných tabu. V dôsledku úplnej absencie jedla sa totiž rozhodli, že skonzumujú telá mŕtvych.

Aby prežili, jedli svojich priateľov

Príbeh uruguajských ragbistov, symbol ľudskej túžby po živote, sa stal predlohou pre niekoľko kníh a filmov. Aj ich ďalší život nebol jednoduchý, okrem celoživotnej traumy sa museli vysporiadať z nenávisťou ľudí za kanibalizmus.

Jedným z preživších je dnes uznávaný pediater Dr. Roberto Canessa. Prežil trýznivých 72 dní v mrazivých podmienkach po tom, ako sa rugbyový let zrútil na ľadovci.

Canessa mal vtedy 19 rokov a študoval medicínu. V rozhovore pre „Today“ dostaô otázku, kedy prišlo k nemysliteľnému rozhodnutiu „zjesť svojich blízkych“.

“Myslel som si, že ak zomriem, budem hrdý na to, že moje telo bude použité pre niekoho iného,” povedala Canessa.

Vo svojej autobiografii Canessa opisuje rezanie mäsa z tiel „uprostred veľkého trápenia a hľadania duše“. „Na kus plechu sme položili tenké prúžky mrazeného mäsa,“ spomínal. “Každý z nás nakoniec skonzumoval svoj kúsok, keď to mohol vydržať.”

Všetci cestujúci boli rímskokatolíci a niektorí sa báli večného zatratenia. Pápež Ján Pavol II. a katolícka cirkev v Uruguaji neskôr oslobodili tých, čo prežili, za akékoľvek previnenie.

Číslo, ktoré straší

Film a literatúra: V mnohých filmoch, knihách a iných umeleckých dielach sa číslo 13 často používa na označenie temných alebo nešťastných udalostí.

Superstície a povesti: Mnoho ľudí sa obáva piatku 13. ako nešťastného dňa, keď sa môžu stať nešťastné udalosti. Táto viera sa stala súčasťou západnej kultúry a často sa vyskytuje v povestiach a superstíciách.

Andrea Hinková – Tarová
Foto: http://www.canva.com

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.