Človek, ktorý nie je vyčerpaný, sa vie lepšie vyrovnávať so stresovými situáciami. Títo ľudia tiež netrpia bolesťami. Čo je to psychohygiena a ako ju vykonávať?
Medzi únavou a stresom je priama úmera
Psychohygiena. Ľudia, ktorí trpia zvýšenou únavou, majú vysoký alebo veľmi vysoký telesný stres a zníženú stresovú odolnosť.
„Vo vzťahu medzi indexom únavy a stresovou odolnosťou je priama úmera. O čo je organizmus v lepšej kondícii, o to je odolnejší proti stresu,“ hovorí vedúci Inštitútu stresu Karol Kováč.
Čítajte tiež: Depresia – čo robiť, ak necítite radosť?
Chronické ochorenia
Až 25 percent obyvateľov EÚ chronickou bolesťou vyvolanou ochoreniami svalov, kĺbov a chrbtice. Štatistické údaje zdravotnej poisťovne Dôvera ukázali, že každý druhý takýto človek zároveň užíva aj lieky na duševné choroby.
Psychohygiena a lieky proti bolesti
„V priebehu minulého roka až 56 percent všetkých pacientov, ktorí mali predpísané minimálne tri balenia liekov proti bolesti. Išlo o ochorenia pohybového aparátu.
Zároveň využívali aspoň jedno balenie antidepresív či lieku proti úzkosti. Dlhodobo užívala lieky na duševné ochorenia až tretina pacientov s bolesťami pohybového aparátu,“ konštatuje Monika Lainczová, manažérka odboru liekovej politiky zdravotnej poisťovne.
Bolesť prináša obmedzenia
„Každé telesné ochorenie znamená veľký stres. Ochorenia pohybového aparátu a bolesť ako taká veľkou mierou ovplyvňujú kvalitu života. Majú za následok viaceré obmedzenia.
Často, najmä keď sú dlhodobé, prinášajú so sebou nutné zmeny v doteraz zaužívanom životnom štýle. Tie majú dosah na mnohé sféry fungovania – či už v rodine, v práci alebo vo voľnom čase.
To môže viesť k pocitom neistoty, obavám z budúcnosti s následne sa rozvíjajúcou úzkosťou, prípadne depresiou,“ vysvetľuje psychiater MUDr. Matúš Martinka.
Keďže telesné a duševné zdravie spolu veľmi úzko súvisia, platí to aj naopak. „Dlhodobé vystavenie nadmernému stresu sa spolupodieľa na vzniku mnohých civilizačných ochorení, medzi ktoré môžeme zaradiť aj niektoré ochorenia pohybového aparátu,“ dodáva.
Činnosti, ktoré vrátia duševnú rovnováhu
Najlepšou prevenciou pred komplikáciami, keď už treba liečiť telo aj dušu, je zdravý životný štýl, dostatok spánku a psychohygiena. Sú to činnosti, ktoré vrátia človeku jeho duševnú rovnováhu.
Pre manuálne pracujúceho človeka je najlepšou psychohygienou pokojná aktivita. Kniha alebo krížovky. Kto pracuje duševne, ten si výborne vyčistí hlavu pri športe.
Každý človek, ktorý si chce zachovať zdravého ducha, by mal do svojho každodenného života zaviesť určité rituály. A aspoň časť dňa venovať činnosti, ktorá ho baví a napĺňa. Ak sa už objaví nejaký zdravotný problém, dôležitý je zodpovedný prístup k liečbe.
Teda dodržiavanie odporúčaní lekára, aby sa zdravotný stav ešte viac nezhoršil, ale naopak, urýchlilo sa uzdravenie.
Ako si poradiť s vyčerpanosťou organizmu? Psychohygiena
Spite
Na vyčerpanosť organizmu najvýznamnejšie vplýva spánok. Je to proces, ktorý pomáha regenerácii psychických a fyzických síl. Počas spánku sa aktivuje parasympatický (regeneračný) nervový systém.
Čítajte tiež: Ako využiť spánok na maximum?
Upokojte sa
Parasympatickú aktivitu je možné podporiť aj pravidelnou meditáciou, praktizovaním relaxačných techník, masážou, strečingom, počúvaním upokojujúcej hudby.
Čítajte tiež: Meditácia ovplyvňuje naše správanie
Hýbte sa
Človek prirodzene nie je uspôsobený na sedavý typ zamestnania. Preto je ďalším odporúčaním pohyb, a to najmä prechádzky (razantnejšia chôdza). Pravidelné prechádzky zmierňujú stres, osviežujú myseľ, uvoľňujú telo, pozitívne ovplyvňujú činnosť kardiovaskulárneho systému.
Prechádzky v prírode uľavujú očiam, zlepšujú dýchanie, telesnú kondíciu a majú dosah na kvalitu spánku. Pokiaľ človek chce zapájať celé telo, odporúča sa nordická chôdza.
Čítajte tiež. Športujte pravidelne a budete šťastní
Jedzte zdravo
Existujú potraviny podporujúce tvorbu stresových hormónov, ktoré následne dvíhajú činnosť sympatického nervového systému (nabudí, ale vyčerpáva).
Čítajte tiež: Ako si naštartovať lymfu a odstrániť toxíny z tela?
Kofeín – často sa spája s problémami so spánkom a s úzkosťou. Aj po 5 hodinách po vypití sa nachádza viac ako 50 % v krvnom obehu, čo môže narúšať spánok. K celkovému vyplaveniu dochádza po 24 hodinách.
Alkohol – do určitej miery je efektívny pre navodenie relaxácie, dokonca môže pomôcť zaspať. Alkohol si však vyberá svoju daň, keď sa začína v priebehu noci odbúravať z organizmu – začínajú sa malé abstinenčné príznaky.
Tie výrazne zhoršujú kvalitu spánku.
Zrejúce, fermentované, konzervované a údené jedlá – pri výrobe syra či vína sa používajú baktérie, ktoré spôsobujú kvasenie. Počas kvasenia baktérie rozkladajú bielkoviny na malé molekuly, ktoré sa zhromažďujú pri zrení potravín.
Jednou z týchto molekúl je histamín, silný neurotransmiter, ktorý môže priťažiť tráviacemu, hormonálnemu, kardiovaskulárnemu a nervovému systému. Histamín môže citlivejším jedincom spôsobiť úzkosť a nespavosť.
Je to aj v dôsledku jeho schopnosti zvýšiť hladinu stresového hormónu, adrenalínu.
Cukry a škroby – v štúdii (Jones et al.) zistili, že jediná porcia glukózového sladeného nápoja spôsobila dvakrát vyššiu úroveň adrenalínu u dospelých a štyrikrát vyššiu u detí.
Adrenalín u citlivejších ľudí spôsobuje príznaky paniky ako potenie, závraty a búšenie srdca.
Čítajte tiež: 10 krokov k pozitívnemu prístupu k životu!
Andrea Hinková Tarová
http://samanskesviecky.sk
Ilustračné foto: http://www.pexels.com
